• Dnes je: Piatok 12. augusta 2022 meniny má Darina

Kamala Harrisová sa poďakovala Slovensku za pomoc ľuďom z Ukrajiny, USA nám pomôžu zvládnuť nápor utenčencov

Kamala Harrisová sa poďakovala Slovensku za pomoc ľuďom z Ukrajiny, USA nám pomôžu zvládnuť nápor utenčencov

Harrisová vyjadrila vďaku Slovákom za ich podporu Ukrajincom utekajúcim pred vojnou.

17.3.2022 (Webnoviny.sk) - Viceprezidentka Spojených štátov amerických Kamala Harrisová v telefonáte s prezidentkou Zuzanou Čaputovou vyjadrila poďakovanie všetkým na Slovensku, ktorí podporujú a vyjadrujú solidaritu s občanmi Ukrajiny. Prezidentka o tom informovala vo svojom profile na sociálnej sieti.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

„Viceprezidentka veľmi ocenila pomoc, ktorú Slovensko a naši občania Ukrajincom poskytujú a ponúkla pre naše kroky ďalšiu podporu, vrátane humanitárnej aj finančnej,“ vyhlásila Čaputová.

Pripomenula, že obe političky spolu telefonovali práve v deň, keď Medzinárodný súdny dvor v Haagu nariadil Rusku okamžité zastavenie vojenských operácii na Ukrajine.

„Rozhodnutie súdu potvrdzuje, že ruská agresia na Ukrajine, ktorá si už vyžiadala množstvo civilných obetí, je neľudská a je v príkrom rozpore s medzinárodným právom,“ upozornila hlava štátu.

Putin by mal skončiť za mrežami, tvrdí posledný žijúci prokurátor z Norimberského procesu

Benjamin Ferencz, posledný žijúci prokurátor v Norimberskom procese s nacistickými predstaviteľmi v rokoch 1945 - 1946, vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin by mal skončiť „za mrežami“. Povedal to v rozhovore pre britský The Mirror.


Zločiny, ktoré Rusko teraz pácha na Ukrajine, sú hanbou ľudskej spoločnosti. Zodpovední by sa mali zodpovedať za agresiu, zločiny proti ľudskosti a obyčajné vraždy. Čím skôr začnú ťahať zločincov pred súd, tým šťastnejší budeme,“ povedal Ferencz. Podotkol, že najprv by Rusko potrebovalo úplne novú vládu, aby Putina a jeho okruh najbližších spolupracovníkov mohli zatknúť a uväzniť.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Nepovažuje to však za nereálne a tvrdí, že Putin by napokon mohol skončiť vo väzení ako vodca bosnianskych Srbov Radovan Karadžič. „Je to veľmi realistické,“ dodal Ferencz, ktorý 11. marca oslávi 102. narodeniny. „Všetko, čo potrebujeme, je odhodlanie to urobiť, Rusi nežijú na Mesiaci. Chcem vidieť Putina za mrežami. Je to možné.“ skonštatoval.

Putinovi nejde len o Doneck a Luhansk či Krym, podľa politológa nedokáže fyzicky kontrolovať získané oblasti Ukrajiny

Ruská federácia pod vedením prezidenta Vladimira Putina sa nebude chcieť uspokojiť len s kontrolou Doneckej a Luhanskej oblasti na Ukrajine a s anexiou polostrova Krym.

Pre agentúru SITA to povedal Pavel Havlíček, analytik Výskumného centra Asociácie pre medzinárodné otázky so sídlom v Prahe.

Novorusko a Malorusko

Mapa zobrazovala územie Ukrajiny rozdelené do viacerých celkov. Jedným z nich je takzvané Novorusko, ktoré by od Donbasu siahalo až po Charkov na východe a Odesu na západe.

V strede Ukrajiny od Poltavy po Žitomyr by vznikla Ukrajina, označovaná ako Malorusko. Táto časť by zahŕňala aj Kyjev. Západnú Ukrajinu by tvorili územia Halíče a Volyne a poslednými časťami by boli Zakarpatsko a Bukovina.

Na fyzickú kontrolu budú potrebné náklady

Iné scenáre podľa Havlíčka hovoria o rozdelení Ukrajiny podľa rieky Dneper. Dodáva však, že na fyzickú kontrolu väčšieho územia Ukrajiny bude musieť Rusko vynaložiť obrovské zdroje a náklady, ktoré by dozerali na poriadok v obsadených územiach.

„Každopádne to bude Rusko stáť už s ohľadom na dnes prebiehajúci gerilovú vojnu nesmierne množstvo zdrojov a kapacít,“ konštatoval Havlíček.

Snaha Moldavska je hodná potrestania

Politológ tiež zatiaľ vidí ako málo pravdepodobné, že by sa Putin pustil do ďalšej vojenskej expanzie, ktorá by mohla mať za cieľ napríklad Moldavsko, ktorého jedna časť, Podnestersko, je prakticky pod kontrolou Moskvy.

Snaha Moldavska dostať sa pod vedením prezidentky Maie Sandu do Európskej únie (EÚ) môže byť podľa Havlíčka nebezpečná a „hodná potrestania“. „Moldavské ozbrojené sily by potom neboli pre Putina žiadnou veľkou prekážkou. Z opačnej strany je ale riziko v tom, že by si Moskva znepriatelila ďalšiu krajinu a jej spoločnosť,“ uzatvára Havlíček.

Aké budú ekonomické dopady invázie Ruska na Ukrajinu? Analytik odporúča sledovať niekoľko faktorov

Invázia Ruska na Ukrajinu prekvapila Európu, svet a aj trhy. Ako povedal analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, investori spustili výpredaj svojich rizikových akciových titulov a začali nakupovať bezpečné aktíva, ako sú drahé kovy a dlhopisy.

„Veľký rast nestability priniesol vystrelenie cien komodít ako uhlie, pšenica, ale aj ropa, kde cena preskočila 100 dolárov za barel. Ruská federácia je významným dodávateľom energetických surovín pre EÚ, čo spôsobilo markantné zvýšenie cien plynu,“ povedal Horňák.

Pokles výnosov nemeckých a slovenských štátnych dlhopisov nebol podľa neho až tak veľký. Desaťročné nemecké výnosy klesli o 6 bázických bodov z 0,23 % na 0,17 %, slovenské výnosy klesli z 0,66 % na 0,49 %.

Z Ruska k nám prúdi ropa aj plyn

Aj keď z hľadiska medzinárodného obchodu nepredstavuje Ukrajina a Rusko významných obchodných partnerov pre Slovensko, keď podiel importov a exportov sa pohybuje v jednotkách percent, Ruská federácia však podľa Horňáka dodáva na Slovensko až dve tretiny ropy a ropných produktov a viac než 90 % plynu.

„Ďalší vývoj konfliktu ukáže, ako a do akej miery bude zasiahnutá vzájomná ekonomická spolupráca a výmena tovarov a teda do akej miery bude zasiahnuté hospodárstvo. Okrem toho sa niektoré slovenské podniky vo veľkej miere spoliehajú na dodávky surovín z východu, napríklad železnej rudy,“ hovorí analytik.

Vzhľadom na tento vývoj existuje podľa Horňáka niekoľko faktorov, ktoré je v súčasnosti potrebné sledovať. Cena energií ostane s najväčšou pravdepodobnosťou podľa neho zvýšená, čo sa bude prelievať aj do cien iných tovarov a služieb, čím by miera inflácie mohla dosahovať vyššie úrovne aj v ďalšom období.

Tlak na verejné financie vzrastie

V prípade narušenia dodávateľsko-odberateľských reťazcov a útlmu aktivity v dôsledku vysokých cien vstupov, materiálov, tovarov môže zároveň prísť pokles ekonomickej výkonnosti cez zníženie investícií a spotreby domácností. Do popredia sa podľa analytika dostáva hrozba kombinácie nižšieho ekonomického rastu a zvýšenej inflácie.

Samotné napätie a nestabilita budú podľa analytika negatívne vplývať na rozhodovanie ekonomických subjektov, vzrastie tlak na verejné financie, a to nielen prostredníctvom nákladov súvisiacich s konfliktom, ale aj potenciálna pomoc ekonomike pri zvládaní sťažených podmienok.

„Pravdepodobnosť skorého zvyšovania sadzieb ECB je o niečo nižšia. Cena peňazí dlhších splatností na trhu však zatiaľ veľmi neklesla, takže trh so sprísňovaním menovej politiky stále počíta,“ dodal Horňák.


Najčítanejšia najnovšia správa

USA sú za vytvorenie demilitarizovanej zóny okolo Záporožskej jadrovej elektrárne, boj v jej blízkosti je nebezpečný

usa su za vytvorenie demilitarizovanej zony okolo zaporozskej jadrovej elektrarne boj v jej blizkosti je nebezpecny

Spojené štáty podporujú výzvy na vytvorenie „demilitarizovanej zóny“ okolo Záporožskej jadrovej elektrárne na Ukrajine. Ako referuje spravodajský web CNN, vo štvrtok to uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničia.

„Boj v blízkosti jadrovej elektrárne je nebezpečný a nezodpovedný.

Naďalej vyzývame Rusko, aby zastavilo všetky vojenské operácie v ukrajinských jadrových zariadeniach alebo v ich blízkosti, vrátilo plnú kontrolu Ukrajine a podporilo ukrajinské výzvy na vytvorenie demilitarizovanej zóny okolo jadrovej elektrárne,“ uviedol hovorca vo vyhlásení.

Ekvivalent ľudského štítu

Ukrajina i Západ vinia Rusko, že využíva jadrovú elektráreň v Enerhodare pri Záporoží ako vojenskú základňu.

Americký minister zahraničia Antony Blinken minulý týždeň povedal, že „Rusko používa túto elektráreň ako ekvivalent ľudského štítu, v tom zmysle, že strieľa na Ukrajincov z okolia elektrárne“.

„Samozrejme, Ukrajinci nemôžu a nebudú paľbu opätovať, aby nedošlo k hroznej havárii v jadrovej elektrárni. Takže toto je vrchol nezodpovednosti,“ povedal Blinken.


Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok povedal, že Rusko maximalizuje riziko jadrovej katastrofy v zariadení a generálny tajomník OSN António Guterres vyhlásil, že je „situáciou vážne znepokojený“.

Úroveň radiácie je v norme

Krajiny G7 v stredajšom vyhlásení vyzvali Rusko, aby vrátilo Ukrajine plnú kontrolu nad Záporožskou jadrovou elektrárňou a ďalšími jadrovými zariadeniami, pretože boje v jej blízkosti by mohli viesť ku katastrofálnym následkom.

Predstavitelia Enerhoatomu vo štvrtok uviedli, že úroveň radiácie v elektrárni je v normálnom rozsahu napriek opätovnému ostreľovaniu oblasti.


Záporožská jadrová elektráreň je po ruskom ostreľovaní poškodená. Ovplyvnilo to aj úroveň radiácie?

Ruské ostreľovanie Záporožskej jadrovej elektrárne spôsobilo poškodenie zariadenia, ale úroveň radiácie je normálna. Na webe Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) to uviedol jej šéf Rafael Mariano Grossi.


Nehrozí bezprostredné ohrozenie


Ruskí vojaci v uplynulých dňoch viackrát zaútočili na elektráreň. Niekoľko hodín po piatkovej paľbe, ktorá zasiahla vedenie vysokého napätia, v sobotu raketami zasiahli zariadenie elektrárne, v ktorom je uložených 174 kontajnerov s vyhoreným jadrovým palivom.


„Na základe informácií poskytnutých Ukrajinou experti MAAE zhodnotili absenciu bezprostredného ohrozenia jadrovej bezpečnosti v dôsledku sobotňajšieho incidentu,“ skonštatoval Grossi.


Situácia v elektrárni je znepokojujúca

MAAE poznamenala, že sobotňajšie ruské ostreľovanie poškodilo vonkajší systém napájania elektrárne, steny, strechu a okná v priestore skladu vyhoreného jadrového paliva a komunikačné káble, ktoré sú súčasťou systému kontroly radiácie.

Zranený bol aj ukrajinský bezpečnostný pracovník elektrárne. Viditeľné poškodenie kontajnerov s vyhoretým jadrovým palivom ani ochranného perimetra objektu však nenastalo.


Grossi zopakoval, že je vážne znepokojený situáciou v Záporožskej jadrovej elektrárni a dodal, že akékoľvek vojenské akcie, ktoré ohrozujú jadrovú bezpečnosť, musia byť zastavené.


Lídri skupiny G7 vyzvali Rusko, aby vrátilo Ukrajine Záporožskú jadrovú elektráreň. Ohrozuje to región


Skupina siedmich popredných ekonomík sveta G7 odsúdila ruskú okupáciu Záporožskej jadrovej elektrárne a vyzvala Moskvu, aby Ukrajine „okamžite odovzdala plnú kontrolu“ nad zariadením. Referuje o tom spravodajský web BBC.


Ukrajinský personál prevádzkujúci elektráreň „musí byť schopný vykonávať svoje povinnosti bez hrozieb alebo tlaku. Pokračujúca ruská kontrola elektrárne ohrozuje región“, uviedli ministri zahraničných vecí G7 vo vyhlásení.


„Ruská federácia musí okamžite stiahnuť svoje jednotky z medzinárodne uznaných hraníc Ukrajiny a rešpektovať ukrajinské územie a suverenitu,“ dodala skupina G7.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie