9.5.2022 (Webnoviny.sk) - V nedeľu (8. mája) zavítala do metropoly východu manželka prezidenta Spojených štátov amerických Jill Bidenová. V Centre prvého kontaktu v priestoroch kúpaliska Červená hviezda sa zaujímala o vojnových utečencov a dobrovoľníkov a na Základnej škole Tomášikova sa stretla s ukrajinskými školákmi a ich matkami. Informoval o tom Magistrát mesta Košice.

Bidenová motivovala dobrovoľníkov

Podľa primátora Polačeka bola Jill Bidenová veľmi bezprostredná, empatická a prirodzene zvedavá. Stretnutie s ňou zhodnotil ako veľký osobný zážitok. Ešte viac ho však teší, že sa vďaka tejto výnimočnej návšteve Košice opäť zviditeľnia vo svete.

„Verím, že sa o nás bude hovoriť ako o solidárnom a multinárodnom meste, ktoré neváha pomáhať ľuďom v núdzi a pristupuje k utečencom citlivo, s patričným pochopením. Prvá dáma USA svojím uznaním a vďakou dodala našim koordinátorom a dobrovoľníkom silu a všetkých nás motivovala do ďalšej práce na pomoc ľuďom utekajúcim pred útrapami vojny,“ uviedol Polaček.

Nepretržitá prevádzka humanitárneho centra

Bránami humanitárneho centra prešlo od začiatku vojny viac ako 50-tisíc Ukrajincov. Počas prvých týždňov cez Košice denne tranzitovali tisícky ľudí, v súčasnosti sa denné návštevy Červenej hviezdy počítajú v stovkách. Všetci odídenci tam získajú bezpečný priestor na oddych, občerstvenie, zdravotnú pomoc, právne poradenstvo a ďalšie užitočné služby.

„Vnímam to ako istú formu zadosťučinenia, môžeme sa totiž domnievať, že svoju prácu robíme dobre, keď sa správy o nej dostali do zahraničia,“ povedal na margo návštevy prvej dámy USA Roman Dohovič.

V súčasnosti sa na chode humanitárneho centra podieľa 60 ľudí, v 8-hodinových zmenách sa ich strieda približne 10 až 15. Podľa koordinátorky dobrovoľníkov Adriany Čurajovej ide prevažne o ukrajinských študentov študujúcich v Košiciach.

„Pani Bidenová si so záujmom vypočula aj ich osudy. Mnohí z nich sa popri štúdiu starajú ešte aj o svojich mladších súrodencov, ktorých rodičia poslali do Košíc, zatiaľ čo oni zostali doma bojovať alebo starať sa o svojich starších či chorých príbuzných. Prvá dáma USA veľmi ocenila ich obetu a odhodlanie pomáhať svojim krajanom,“ uviedla Čurajová.

Prvá dáma navštívila aj Vyšné Nemecké

Základné a materské školy v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Košice aktuálne navštevuje 409 ukrajinských detí. Najviac z nich sa vzdeláva v ZŠ Tomášikova, kde začiatkom týždňa otvorili dve triedy len pre ukrajinských žiakov, aktuálne ich je 60.

Prvú dámu zaujímalo, ako ukrajinské matky zvládajú situáciu, v ktorej sa ocitli, ako komunikujú so svojimi partnermi a príbuznými, ktorí ostali bojovať na Ukrajine, či ako so svojimi deťmi hovoria o vojne.

Bidenová svoj nedeľný program zavŕšila návštevou hraničného priechodu Vyšné Nemecké, následne sa s delegáciou presunula na Ukrajinu. Návštevu Slovenska ukončí v pondelok, kedy by sa mala stretnúť aj s prezidentkou Zuzanou Čaputovou.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall odštartovala výstavbu novej továrne na produkciu munície.

Továreň vybudujú v meste Unterlüs, ktoré sa nachádza medzi Hannoverom a Hamburgom. Nový závod zvýši kapacitu nemeckého výrobcu delostreleckých nábojov a Ukrajina od neho len tento rok dostane státisíce kusov munície.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vysielaciu spoločnosť DW.

Riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger povedal, že Nemecko bude schopné po dokončení novej továrne vyrobiť 200-tisíc kusov delostreleckej munície ročne.

Rusko malo vyšší ekonomický rast než bohaté štáty, analytik za tým vidí jednoduché zdôvodnenie

Podľa predbežných odhadov malo Rusko v minulom roku vyšší rast HDP ako ktorýkoľvek zo siedmich najvyspelejších štátov sveta, označovaných ako G7.

Ako hovorí analytik INESS Martin Vlachynský, rast HDP nám peniazmi meria, o koľko viac vyrobila ekonomika tovarov a služieb oproti minulému roku. Nehovorí nám, aké sú to tovary a služby.  Môžu to byť autá, topánky a zdravotníctvo, ale aj tanky, drony a služby obrany.

„Každý vystrelený granát, každý naverbovaný vojak prispieva k HDP. Generovať rast HDP môže aj úplne nezmyselná činnosť, ako keď štát zaplatí stavbárom, aby vykopali a zase zakopali jamu. U nás to poznáme pod menom nemocnica Rázsochy," konštatuje Vlachynský.

Vojna ako fiškálny stimul

Presne to sa deje podľa neho vo vojnových ekonomikách. To je možné vidieť aj na dátach. Rusko napriamo podľa analytika míňa na vojnu tretinu rozpočtu, nepriamo cez subvencie do priemyslu ešte o niečo viac.

„Takéto výdavky sú však len spotrebou, ktorej udržateľnosť závisí od schopnosti štátu takúto spotrebu financovať. Nie je to rast, ktorý plodí ďalší rast. Na taký rast sú potrebné kapitálové investície, nie spotreba," hovorí Vlachynský.

Príklady rastu HDP

Rast HDP nám podľa jeho slov nehovorí nič o tom, v akom stave je kapitál v krajine. Neukáže nám zničené domy, potrubia, či rafinérie. Neukáže nám „spotrebovanú“ zásobu zbraní, ktoré sa hromadili v skladoch posledných 70 rokov.

Vlachynský to ilustroval na zopár príkladoch. Zapálená ruská rafinéria sa prejaví v národnom účtovníctve na jednej strane ako mínusová položka, lebo nastal pokles HDP pre prerušenú výrobu, na druhej strane aj ako plusová položka, pretože HDP stúplo pre opravu rafinérie. Výsledok môže byť aj nárast, aj pokles HDP.

Zničený ukrajinský panelák predstavuje nárast HDP pre likvidáciu trosiek, ale žiaden pokles, pretože národné účtovníctvo nezachytáva prerušenie „výroby“ služieb bývania v tomto paneláku. Zničená neskolaudovaná rúra Nord Streamu znamená podľa Vlachynského ani nárast HDP, pretože sa neopravuje, ani pokles HDP, pretože ešte nič nevyrábala.

Otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo

Rusko teda podľa analytika zažilo odliv zahraničného kapitálu a know-how, stratilo dôležité trhy najmä v energetike a presmerovalo veľkú časť zdrojov na výrobu a dovoz vojenského materiálu, ktorý obratom končí zamýšľaným aj nezamýšľaným výbuchom.

„Takýto kokteil nemôže dosiahnuť iné, ako dlhodobú otravu ekonomiky. Ekonomika Európy je aktuálne 12-krát väčšia, ako ekonomika Ruska. Bez väčšej námahy tak môže ekonomicky kontrovať," uvádza analytik.

Zároveň však podľa neho platí, že takáto otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo. Na schopnosť produkovať zbrane a vydržiavať armádu bude pôsobiť v podobe nižšej kvantity aj kvality zbraní, čo môže byť užitočné z hľadiska schopnosti Európy brániť sa v potenciálnom budúcom konflikte, no určite to nebude rozhodujúci efekt pre schopnosť viesť aktuálnu či budúcu vojnu.

„Nakoniec, spriaznený Irán žije v ekonomickej mizérii už 50 rokov, veď súčasné HDP na obyvateľa je tam rovnaké, ako bolo na konci 80. rokov. No z vojnových ambícii mu to neubralo," uzavrel Vlachynský.