• Dnes je: Piatok 02. decembra 2022 meniny má Bibiána

Je lepší Žilinka či Lipšic? Slováci sa vedia k ich práci vyjadriť, hoci ani poriadne nepoznajú kompetencie prokurátora

Je lepší Žilinka či Lipšic? Slováci sa vedia k ich práci vyjadriť, hoci ani poriadne nepoznajú kompetencie prokurátora

„Z ponúkaných možností dokázalo správne označiť všetky kompetencie prokurátora len 2,5 percent opýtaných," uviedla Via Iuris.

24.9.2022 (Webnoviny.sk) - Veľká časť populácie na Slovensku nemá celkom jasno v tom, aké sú kompetencie prokurátora. Konštatuje to mimovládna organizácia Via Iuris na základe prieskumu agentúry Focus.

Tá pre mimovládku zisťovala názory verejnosti od 20. do 27. júna tohto roku na reprezentatívnej vzorke 1 005 respondentov.

Základné kompetencie väčšina pozná

Podľa prieskumu dokázali síce viac ako tri štvrtiny respondentov spontánne pomenovať základné kompetencie prokuratúry, ako je dohľad nad vyšetrovaním alebo dohliadanie na dodržiavanie zákonov, no pri zisťovaní hlbšej znalosti o práci prokuratúry boli podľa Via Iuris výsledky výrazne horšie.

„Až 56 percent respondentov je nesprávne presvedčených o tom, že prokurátor rozhoduje o vine alebo nevine obžalovaných," uviedla organizácia s tým, že 45 percent opýtaných sa mylne domnieva, že prokurátor zastupuje ľudí v konaniach pred súdom a 37 percent si myslí, že dáva ľuďom právne rady, čo v skutočnosti robí advokát.

„Z ponúkaných možností dokázalo správne označiť všetky kompetencie prokurátora len 2,5 percent opýtaných," uviedla Via Iuris.

Prieskum tiež ukázal, že podľa 65 percent opýtaných by prokurátor mal verejne vysvetľoval svoje rozhodnutia v konkrétnych prípadoch.

Zmeny vo fungovaní prokuratúry

Podľa 62 percent respondentov by mal odpovedať na otázky novinárov a podľa rovnakého počtu aj informovať o priebehu vyšetrovaní.


V rámci prieskumu respondenti odpovedali aj na to, či pri nástupe generálneho prokurátora Maroša Žilinku a špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica do funkcií zaznamenali zmeny vo fungovaní prokuratúry.

V prípade Žilinku zmenu k lepšiemu konštatuje 27 percent opýtaných a k horšiemu 20 percent. Podľa 45 percent opýtaných v tejto súvislosti nenastala žiadna zmena.


Pokiaľ ide o Lipšica, pozitívnu zmenu uvádza 15 percent a negatívnu 36 percent. V jeho prípade zmenu nezaznamenalo 43 percent opýtaných.


Najčítanejšia najnovšia správa

Nový odvod pocítia aj bežní Slováci a návrh vytvára veľmi toxický precedens

novy odvod pocitia aj bezni slovaci a navrh vytvara velmi toxicky precedens

Poslanci budú už tento týždeň rokovať o rozšírení a zvýšení osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý sa po novom má vzťahovať aj na finančných poradcov a sprostredkovateľov.

Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) varuje, že návrh zasiahne do fungujúceho konkurenčného trhu, ktorý navyše výrazne investuje do inovácií a finančnej gramotnosti obyvateľstva – oblastí, v ktorých Slovensko markantne zaostáva.

Návrh je v druhom čítaní

Návrh novely zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach z dielne poslanca Milana Vetráka (OĽaNO), ktorý parlament nedávno posunul do druhého čítania, má v pláne zvýšiť sadzbu odvodu a rozšíriť okruh subjektov, ktoré sú povinné ho platiť.

Po novom by sa týkal aj širokého množstva subjektov podnikajúcich na základe povolenia od Národnej banky Slovenska (NBS), vrátane lízingových spoločností, finančných sprostredkovateľov a poradcov či obchodníkov s cennými papiermi.


Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, ktorá na Slovensku zastupuje vyše 60 percent finančných agentov pôsobiacich v oblasti finančného sprostredkovania a poradenstva, kritizuje, že povinnosť platiť osobitný odvod by sa ich členov týkala len preto, že na výkon svojej činnosti potrebujú nejaký druh oprávnenia, v tomto prípade od NBS.

Množstvo vydaných licencií

Poslanci by sa podľa asociácie mali v prvom rade pozerať na to, či potreba získania tohto oprávnenia limituje konkurenciu alebo len oddeľuje podvodníkov od serióznych podnikateľov – to, že je trh regulovaný, ešte neznamená, že je oligopolný.


NBS nelimituje množstvo vydaných licencií, získanie licencie nie je podmienené vysokým poplatkom a licencia negarantuje žiadne výnosy. Prax v skutočnosti ukazuje, že trh je zdravo konkurenčný a držiteľom povolenia od NBS sú rádovo stovky subjektov.


Na Slovensku pôsobí vyše 400 sprostredkovateľských spoločností, avšak tento odvod by pravdepodobne zasiahol len 6 z nich, pričom pri optimalizácii zisku by sa mohol týkať iba dvoch subjektov na trhu finančného sprostredkovania.

To znamená, že odvod by mal minimálny prínos pre štátny rozpočet s ohľadom na negatívne dopady neférového znevýhodnenia dvoch subjektov voči širokej konkurencii (napr. signál vyslaný voči podnikateľskému prostrediu).

Toxický precedens


Ďalším problematickým kritériom je navyše podľa asociácie fakt, že odvod by zasiahol len firmy zo ziskom nad tri milióny eur a úplne by obišiel spoločnosti, ktoré síce na slovenskom trhu pôsobia, ale sídlo majú mimo krajiny.


Takýto návrh teda podľa členov asociácie vytvára veľmi toxický precedens – aj kaderníci a kaderníčky si bez výučného listu nemôžu založiť živnosť. Podobný je aj prípad cukrárov a cukrárok a celého radu ďalších viazaných a remeselných živnosti. Dať parlamentu bianko šek uvaľovať selektívne odvody na vybrané sektory na základe irelevantného kritéria podľa nich nepomôže zvýšiť konkurencieschopnosť ani tempo inovácií.

Treba tiež zdôrazniť, že podľa júnového prieskumu agentúry Focus má len 16 percent slovenských domácností vytvorenú finančnú rezervu v odporúčanej výške 6-násobku mesačného príjmu.


Dáta NBS ukazujú, že až 77 percent úspor slovenských domácnosti je na bežných účtoch pri nulových úrokových sadzbách, 18 percent je uložených na termínovaných vkladoch pri priemernej sadzbe 0,62 percenta a dve percentá je na sporiacich účtoch s priemernou úrokovou sadzbou 0,04 percenta, čo odzrkadľuje nízku finančnú gramotnosť obyvateľstva na Slovensku.

Konkurencieschopnosť Slovenska


Finanční sprostredkovatelia pritom smerujú nemalé prostriedky do programov na podporu finančnej gramotnosti (finančné vzdelávanie a testovanie na školách, investičná akadémia, finančná olympiáda, atď.) a sú kľúčoví pre zvrátenie negatívnych trendov v oblasti sporenia, keďže zachytávajú menej bonitné domácnosti s horšími finančnými návykmi.

Predmetná novela môže ohroziť nielen investície do programov na podporu finančnej gramotnosti, ale aj do sektorových inovácií a digitalizácie (naši členovia už dnes vynakladajú nemalé prostriedky na využitie umelej inteligencie či PSD2 dát vo svojich produktoch a službách).


To nevyhnutne negatívne zasiahne spotrebiteľov, širší ekosystém a z dlhodobého hľadiska aj konkurencieschopnosť Slovenska, ktorá je už aj tak na medzinárodnom poli naštrbená.

Global Innovation Index

Slovensko je na 46. mieste v Global Innovation Index (pokles z 37. miesta v roku 2021 a 39. miesta v roku 2020) a na 23. mieste (piatom od konca) v európskom Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI).

Asociácia na záver poukazuje, že zákon neprešiel bežným legislati?vnym procesom a nebol konzultovany? s NBS ani s dotknuty?mi podnikatel?sky?mi subjektmi. Návrh zákona predpokladá poziti?vne vplyvy na rozpoc?et verejnej spra?vy, avšak neuvádza, v akej výške budú, čo predkladateľom vytklo aj ministerstvo financií.


Navrhovatelia tiez? tvrdia, z?e za?kon nebude mat? z?iadne vplyvy na podnikatel?ske? prostredie a nezvy?s?i regulac?ne? zat?az?enie, c?o je oc?ividne mylne? a vypovedá o kvalite tohto návrhu. Asociácia preto vyzýva poslancov Národnej rady, aby návrh zákona odmietli v plnom rozsahu a začali verejnú a odbornú diskusiu a rokovania.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie