Investori majú záujem stavať veterné elektrárne nielen na západnom, ale aj na východnom a strednom Slovensku. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).

Hlavným kritériom je efektivita

„V tomto kole je výrazne vyšší výkon projektov na západnom Slovensku prirodzený. Potvrdzuje, že jedným z hlavných kritérií rozvoja veternej energetiky u nás je efektivita. To znamená, že v prvom kole sa pripravujú lokality s najvyšším potenciálom výroby elektriny,“ uviedol člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko.

Dvesto elektrární v šiestich krajoch

Potenciál regiónov aj mimo západného Slovenska je podľa Lacka vyšší ako aktuálne pripravované projekty.

„Tento potenciál sa neobmedzuje iba na lokality na západnom Slovensku. Jeho využitie v najbližších rokoch bude závisieť od reálnej potreby, technických možností sietí, ale aj od odstránenia bariér, ktoré v princípe úplne zastavili rozvoj veternej energetiky u nás,“ dodal Lacko.

Celkovo v súčasnosti členovia SAPI na Slovensku pripravujú projekty veterných elektrární s výkonom 1 116,5 megawattu v celkovej hodnote 1,4 miliardy eur.

„Ide o približne 200 elektrární, teda vrtúľ rozmiestnených v šiestich krajoch po celom Slovensku,“ doplnil Lacko. V prípade ich dokončenia by tieto elektrárne mohli vyrábať elektrinu pre 736-tisíc slovenských domácností.

Zrýchlenie povoľovania výstavby OZE

Významné zrýchlenie povoľovania výstavby obnoviteľných zdrojov energií by mal priniesť nový zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA).

„Veríme, že nový zákon, ktorý sa pripravuje, sa stihne prijať ešte pred voľbami. V opačnom prípade opäť Slovensko zbytočne stratí čas a oddiali výstavbu lokálnych zelených zdrojov, ktoré sú odpoveďou aj na riziko zastavenia dodávok plynu či vysoké ceny energií,“ konštatoval Lacko.

Krajiny po celom svete vrátane EÚ reagovali na krízu s dodávkami plynu a energetických komodít spôsobenú aj vojnou na Ukrajine zjednodušením povoľovacích procesov pre OZE. V susednej Českej republike napríklad prijatím lex OZE ešte v januári tohto roka okrem iného zaradili obnoviteľné zdroje energií s výkonom nad jeden megawatt medzi investície vo verejnom záujme, čo napríklad odbúralo potrebu zmeny územného plánu pre tento typ projektov.

Ďalšie krajiny EÚ sa zase vydali cestou určenia tzv. „go-to-oblastí“, v rámci ktorých projekty prechádzajú jednoduchším povoľovacím procesom.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

8.12.2023 (SITA.sk) - Už niekoľko rokov pokračujú vo Vysokých Tatrách snahy o záchranu sakrálnej kultúrnej pamiatky – Kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Na ikonický kostolík z roku 1888 natrafia turisti smerujúci k lanovke na Hrebienok.

Kým v predošlých rokoch tam občianske združenie (OZ) Zachráňme poklady Tatier obnovilo strechu, počas uplynulého leta rozbehlo kroky k záchrane veže kostola, vážne narušená je jej drevená konštrukcia. Ako ďalej agentúru SITA informoval člen OZ Pavol Bayer, v prípade neriešenia problematických stĺpov vznikne havarijná situácia.

Demontáž vrchných kameňov vstupného schodiska v septembri 2023 ukázala, že južné stĺpy veže kostola sú vo veľmi zlom stave. Ako vysvetlil Bayer, ich stav je podľa statika predhavarijný. Nosné časti stĺpov veže sú poškodené hnilobou, v jednom prípade na približne 70 percent, v druhom na asi 60 percent.

„Sadnutie, naklonenie veže je možné kedykoľvek, čím by vznikla havarijná situácia s ďalekosiahlymi dôsledkami, či už pre opravu veže samotnej, alebo nutné uzatvorenie pešej a cestnej komunikácie a parkovacích plôch nachádzajúcich sa priamo pred vežou kostola,“ ozrejmil predseda OZ.

Výzva Obnov si svoj dom

Ešte pred príchodom mrazov ale stihli zabetónovať základy, na ktorých budú v novom roku namontované dočasné oceľové podpery veže.

„Tie by mali pomôcť veži prečkať zimu a čas, kým sa usuší drevo, ktorými sa nahradia zhnité časti. Po ukončení opravy budú podpery znovu odstránené,“ priblížil Bayer. Nové drevo sa už podľa jeho slov suší v kaplnke v Novom Smokovci, predtým než poputuje do vákuovej sušičky.

Problémom pri všetkých snahách združenia sú však financie. Na opravu stĺpov a dolnej časti veže je podľa rozpočtu potrebných 47-tisíc eur, z toho disponuje OZ zatiaľ sumou 900 eur. S projektom sa tak zapojilo do výzvy Obnov si svoj dom.

V minulosti so žiadosťou uspelo, keď získalo financie na výmenu dreveného šindľa na celom kostole, čo vyriešilo problém so zatekaním do chrámu. Aj naďalej má však zriadený transparentný účet, prispieť na záchranu pamiatky tak môže ktokoľvek.

Opravy kostola v jednotlivých etapách

Samotné opravy kostola boli pôvodne rozdelené do šiestich etáp. Zahŕňajú výmenu strešnej krytiny, opravu vstupného schodiska a veže kostola, odvod zrážkovej vody z okolia kostola. Oprava hlavnej lode i samotného interiéru by mala prísť na rad ako posledná, keďže v rámci celkovej opravy sa postupuje podľa akútnosti poškodenia. Urgentné je tiež schodisko.

„Vyzerá to tak, že je na suti, nemá základy, pod schodmi vidieť dutinu. Všetko sa hýbe, travertínové stupne sa dokonca polámali. Bude to potrebné rozobrať. Sondážnymi prácami sa základ schodiska nenašiel, bude preto nutné spraviť betónové schodisko, na ktoré sa poukladajú travertínové bloky,“ opísal člen združenia Bayer.

Kostol v Starom Smokovci dal postaviť spišský biskup Juraj Császka na žiadosť arcikňažny Klotildy v roku 1888. Projekt vyhotovil architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Kostol bol postavený vo vysokohorskom alpskom štýle, ktorého charakteristickým znakom je hrázdené murivo.

To znamená, že konštrukcia kostola je drevená a steny sú vyplnené murivom. Štíty kostola sú bohato vyrezávané a zdobené. Kostolík patrí medzi najkrajšie stavby nielen v Starom Smokovci, ale aj v celých Vysokých Tatrách. Jeho súčasťou sú vitráže na oknách, ktoré zhotovil akademický maliar Vincent Hložník so svojou manželkou a dcérou.

„Problémy nastali aj s pôvodnou vežou, ktorá sa kvôli slabým základom naklonila. V roku 1932 bola veža demontovaná a nad vchodom bol urobený jednoduchý prístrešok. V roku 1959 kostol rekonštruovali a bola postavená aj nová veža,“ informovalo OZ Zachráňme poklady Tatier.