Ministerstvo práce a sociálnych vecí nesúhlasí s návrhom novely zákona o sociálnom poistení od opozičných poslancov Národnej rady SR zoskupených okolo Petra Pellegriniho (Hlas-SD), ktorým sa má zmeniť mechanizmus valorizácie dôchodkov.

Podľa navrhovanej novely zákona sa má upraviť referenčné obdobie pre účely valorizácie penzií z prvých šiestich mesiacov na prvých deväť mesiacov roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

Ak medziročná dôchodcovská inflácia za prvý polrok príslušného roka dosiahne aspoň 5 percent, dôchodky sa majú k 1. júlu zvýšiť o medziročnú dôchodcovskú infláciu vykázanú za prvý polrok.

Ak by sa uplatnil takýto postup, k 1. januáru nasledujúceho roka by sa penzie zvyšovali o priemerné percento dôchodcovskej inflácie za júl až september predošlého roka.

Prijatie novely zákona by podľa rezortu práce a sociálnych vecí zvýšilo výdavky na dôchodky už v tomto roku o 835 miliónov eur. Vychádza z toho, že by sa penzie valorizovali od 1. júla tohto roka o očakávanú mieru dôchodcovskej inflácie, teda o 16,9 percenta.

Negatívny vplyv by mala novela zákona aj na rozpočet Sociálnej poisťovne na rok 2024. „Vzhľadom na nejednoznačnosť právnej úpravy nie je možné tento vplyv momentálne kvantifikovať,“ upozornil rezort.

Prečo je návrh nevykonateľný

Legislatívny návrh pritom podľa ministerstva ani nie je vykonateľný. Údaj o medziročnej dôchodcovskej inflácii za prvý polrok príslušného roka totiž bude štatistický úrad zverejňovať až okolo 14. júla, teda až počas nasledujúceho mesiaca po uplynutí prvého polroka.

„To znamená, že nemožno na základe skutočne vykázanej hodnoty za prvý polrok zvyšovať dôchodky s účinnosťou už od 1. júla, keďže táto hodnota nebude ešte v danom čase známa,“ zdôrazňuje rezort.

Spôsob valorizácie v kalendárnom roku nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom by sa uplatnil postup mimoriadnej valorizácie, je podľa ministerstva nejednoznačný.

„Nie je zrejmé, či predkladatelia majú zámer používať na valorizáciu od 1. januára 2024 medziročný rast inflácie za domácnosti dôchodcov za tretí kvartál 2023 alebo medzimesačný rast inflácie za domácnosti dôchodcov za tretí kvartál 2023,“ dodáva ministerstvo práce a sociálnych vecí.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

29.3.2023 (SITA.sk) - Najdôveryhodnejším politikom na Slovensku zostáva prezidentka Zuzana Čaputová, dôveruje jej 43 percent Slovákov. Za ňou nasledujú Peter Pellegrini (Hlas-SD) a Robert Fico (Smer-SD), ktorým zhodne dôveruje 29 percent ľudí. Ďalším v poradí je predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) s 22-percetnou dôverou a premiér Eduard Heger (Demokrati) s dôverou na úrovni 21 percent.

Najmenej dôveryhodný je Matovič

Dôveru prezidentke Čaputovej deklarujú ľudia bez ohľadu na vek. Mierne častejšie jej nedôverujú ľudia vo veku 50-69 rokov. Dôveru jej častejšie deklarujú obyvatelia Bratislavského, ale aj Prešovského a Košického kraja. Výrazne menej často jej dôverujú obyvatelia Žilinského a Nitrianskeho kraja.

Dôveru Čaputovej deklarujú najmä voliči strán Progresívne Slovensko, Za ľudí, SaS, ale čiastočne aj KDH, Sme rodina alebo OĽaNO.

Kto najviac dôveruje Ficovi a Pellegrinimu?

Predsedovi strany Smer-SD Ficovi dôverujú ľudia vo veku 50 a viac rokov a najmä obyvatelia Prešovského a Žilinského kraja. Naopak, nedôveru mu deklarujú obyvatelia Bratislavského alebo Banskobystrického kraja. Dôveru má najmä u voličov strany Smer-SD, ale aj Hlas-SD a Republika.

Súčasnému premiérovi Hegerovi deklarujú dôveru obyvatelia bez ohľadu na vek. Dôveru mu deklarujú najmä obyvatelia Trnavského, Prešovského a Košického kraja. Z hľadiska podpory politických strán mu deklarujú dôveru voliči strán OĽaNO, KDH a PS, čiastočne aj voliči SaS, Za ľudí a Sme rodina.

Bývalému premiérovi a lídrovi strany Hlas-SD Pellegrinimu mierne častejšie dôverujú ľudia vo veku 50-69 rokov a najmä obyvatelia Prešovského kraja. Nedôveru mu deklarujú častejšie obyvatelia Trnavského kraja. Z hľadiska podpory strán mu dôverujú voliči strán Hlas-SD, Smer-SD, Za ľudí alebo Sme rodina.