• Dnes je: Utorok 16. apríla 2024 meniny má Dana, Danica

Hegerova vláda obíde výdavkové limity únikovou klauzulou. Toto spravíme a všetko je vyriešené, vyhlásil premiér

Hegerova vláda obíde výdavkové limity únikovou klauzulou. Toto spravíme a všetko je vyriešené, vyhlásil premiér

Ak rozpočet parlament neschváli a Slovensko pôjde do rozpočtového provizória, bude to podľa Eduarda Hegera problém.

5.12.2022 (Webnoviny.sk) - Do zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy chce vláda doplniť únikovú klauzulu, ktorá umožní neuplatňovať výdavkové limity v čase krízy.

Povedal to v pondelok predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) v diskusnej relácii RTVS Interview :24.

Limity nastavia po kríze

„Budeme musieť novelizovať zákon, aby sme tam dali únikovú klauzulu v čase krízy. Naviazaná bude na únikovú klauzulu Európskej únie, že keď sa neuplatňujú pravidlá únie na rozpočty členských štátov, tak sa nebudú uplatňovať ani výdavkové limity. Toto spravíme a všetko je vyriešené,“ povedal premiér s dodatkom, že tento postup už majú prekonzultovaný aj s Európskou komisiou.

Neuplatnenie výdavkových limitov v návrhu štátneho rozpočtu kritizuje najmä strana Sloboda a Solidarita (SaS).

Heger poukazuje na to, že samotná samotná Európska komisia už tretí rok po sebe neuplatňuje pravidlá na rozpočty členských krajín, pretože chápe, že Európa je v kríze. Pravidlá uvoľnila aj pre budúci rok.

„My sme jasne povedali, že keď máme pomôcť občanom a firmám, lebo tu je historicky najväčšia kríza, tak nemôžeme zaviesť výdavkové limity. Po ďalšom roku, ako vyjdeme z krízy, ich nastavíme,“ skonštatoval Heger.

Treba pomáhať občanom

Podčiarkol, že cez krízu treba pomáhať občanom a po kríze konsolidovať verejné financie, čo chápe aj Európska komisia.

Podľa premiéra dnes vyzývajú na schválenie štátneho rozpočtu na rok 2023 všetci, počnúc prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou, cez lekárov, učiteľov, zamestnávatelia až po samosprávy.

Ak rozpočet parlament neschváli a Slovensko pôjde do rozpočtového provizória, bude to podľa neho problém, pretože pomoc, ktorú vláda schválila pre jednotlivé skupiny obyvateľstva v súvislosti s energetickou krízou, sa k nim nedostane.

„Museli by sme ísť podľa výdavkov tohto roku,“ pripomenul premiér a vyzval všetkých poslancov, aby návrh štátneho rozpočtu podporili.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Najčítanejšia najnovšia správa

Nemecká zbrojovka Rheinmetall stavia novú továreň, Ukrajine dodá len tento rok státisíce kusov delostreleckej munície

nemecka zbrojovka rheinmetall stavia novu tovaren ukrajine doda len tento rok statisice kusov delostreleckej municie

Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall odštartovala výstavbu novej továrne na produkciu munície.

Továreň vybudujú v meste Unterlüs, ktoré sa nachádza medzi Hannoverom a Hamburgom. Nový závod zvýši kapacitu nemeckého výrobcu delostreleckých nábojov a Ukrajina od neho len tento rok dostane státisíce kusov munície.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vysielaciu spoločnosť DW.

Riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger povedal, že Nemecko bude schopné po dokončení novej továrne vyrobiť 200-tisíc kusov delostreleckej munície ročne.

Rusko malo vyšší ekonomický rast než bohaté štáty, analytik za tým vidí jednoduché zdôvodnenie

Podľa predbežných odhadov malo Rusko v minulom roku vyšší rast HDP ako ktorýkoľvek zo siedmich najvyspelejších štátov sveta, označovaných ako G7.

Ako hovorí analytik INESS Martin Vlachynský, rast HDP nám peniazmi meria, o koľko viac vyrobila ekonomika tovarov a služieb oproti minulému roku. Nehovorí nám, aké sú to tovary a služby.  Môžu to byť autá, topánky a zdravotníctvo, ale aj tanky, drony a služby obrany.

„Každý vystrelený granát, každý naverbovaný vojak prispieva k HDP. Generovať rast HDP môže aj úplne nezmyselná činnosť, ako keď štát zaplatí stavbárom, aby vykopali a zase zakopali jamu. U nás to poznáme pod menom nemocnica Rázsochy," konštatuje Vlachynský.

Vojna ako fiškálny stimul

Presne to sa deje podľa neho vo vojnových ekonomikách. To je možné vidieť aj na dátach. Rusko napriamo podľa analytika míňa na vojnu tretinu rozpočtu, nepriamo cez subvencie do priemyslu ešte o niečo viac.

„Takéto výdavky sú však len spotrebou, ktorej udržateľnosť závisí od schopnosti štátu takúto spotrebu financovať. Nie je to rast, ktorý plodí ďalší rast. Na taký rast sú potrebné kapitálové investície, nie spotreba," hovorí Vlachynský.

Príklady rastu HDP

Rast HDP nám podľa jeho slov nehovorí nič o tom, v akom stave je kapitál v krajine. Neukáže nám zničené domy, potrubia, či rafinérie. Neukáže nám „spotrebovanú“ zásobu zbraní, ktoré sa hromadili v skladoch posledných 70 rokov.

Vlachynský to ilustroval na zopár príkladoch. Zapálená ruská rafinéria sa prejaví v národnom účtovníctve na jednej strane ako mínusová položka, lebo nastal pokles HDP pre prerušenú výrobu, na druhej strane aj ako plusová položka, pretože HDP stúplo pre opravu rafinérie. Výsledok môže byť aj nárast, aj pokles HDP.

Zničený ukrajinský panelák predstavuje nárast HDP pre likvidáciu trosiek, ale žiaden pokles, pretože národné účtovníctvo nezachytáva prerušenie „výroby“ služieb bývania v tomto paneláku. Zničená neskolaudovaná rúra Nord Streamu znamená podľa Vlachynského ani nárast HDP, pretože sa neopravuje, ani pokles HDP, pretože ešte nič nevyrábala.

Otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo

Rusko teda podľa analytika zažilo odliv zahraničného kapitálu a know-how, stratilo dôležité trhy najmä v energetike a presmerovalo veľkú časť zdrojov na výrobu a dovoz vojenského materiálu, ktorý obratom končí zamýšľaným aj nezamýšľaným výbuchom.

„Takýto kokteil nemôže dosiahnuť iné, ako dlhodobú otravu ekonomiky. Ekonomika Európy je aktuálne 12-krát väčšia, ako ekonomika Ruska. Bez väčšej námahy tak môže ekonomicky kontrovať," uvádza analytik.

Zároveň však podľa neho platí, že takáto otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo. Na schopnosť produkovať zbrane a vydržiavať armádu bude pôsobiť v podobe nižšej kvantity aj kvality zbraní, čo môže byť užitočné z hľadiska schopnosti Európy brániť sa v potenciálnom budúcom konflikte, no určite to nebude rozhodujúci efekt pre schopnosť viesť aktuálnu či budúcu vojnu.

„Nakoniec, spriaznený Irán žije v ekonomickej mizérii už 50 rokov, veď súčasné HDP na obyvateľa je tam rovnaké, ako bolo na konci 80. rokov. No z vojnových ambícii mu to neubralo," uzavrel Vlachynský.


Počasie