• Dnes je: Utorok 16. apríla 2024 meniny má Dana, Danica

Heger navštívi Izrael, stretne sa s premiérom Netanjahuom aj prezidentom Herzogom

Heger navštívi Izrael, stretne sa s premiérom Netanjahuom aj prezidentom Herzogom

Premiér v Jeruzaleme navštívi aj pamätník obetiam holokaustu Jad Vašem založený v roku 1953.

3.3.2023 (SITA.sk) - V nedeľu 5. marca odcestuje predseda vlády SR Eduard Heger na dvojdňovú pracovnú návštevu Izraela.

Ako informoval tlačový odbor Úradu vlády SR, premiér sa v Jeruzaleme stretne s predsedom vlády Benjaminom Netanjahuom, s ktorým bude diskutovať o slovensko-izraelských vzťahoch a aktuálnej situácii v Európe v súvislosti s agresiou Ruska na Ukrajine.

Preberú aj situáciu vo svete

Diskutovať budú aj o ekonomickej, ale aj o obrannej spolupráci a možnostiach jej prehĺbenia, témou stretnutia bude taktiež posilnenie partnerstva vo vede, výskume a inováciách.

V pondelok 6. marca sa Heger následne stretne s izraelským prezidentom Isaacom Herzogom, s ktorým bude rokovať o bilaterálnych vzťahoch a aktuálnej situácii vo svete.

„Počas návštevy Izraela sa premiér stretne aj s ministrom zahraničných vecí Izraela Eli Cohenom a navštívi Weizmannov vedecký inštitút, ktorý patrí medzi najlepšie vedecké pracoviská na svete," zdôraznil úrad vlády.

Mená Slovákov na Čestnej stene

„Jednou z úloh múzea je aj oceňovanie ľudí nežidovského pôvodu titulom Spravodliví medzi národmi, ktorí počas holokaustu nasadili svoje životy a zachránili prenasledovaných Židov pred smrťou. Mená záchrancov sú zvečnené na Čestnej stene v záhrade pamätníka," pripomenul úrad vlády.

Zároveň doplnil, že k 1. januáru 2022 bolo na Čestnej stene vyrytých 638 mien slovenských občanov, čím sa Slovenská republika zaraďuje medzi krajiny s najvyšším počtom držiteľov tohto ocenenia.

S premiérom do Izraela podľa Úradu vlády SR cestuje aj skupina vedcov zo slovenských univerzít, ktorá absolvuje program zameraný na prehĺbenie spolupráce vo vede a výskume medzi oboma krajinami.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Najčítanejšia najnovšia správa

Nemecká zbrojovka Rheinmetall stavia novú továreň, Ukrajine dodá len tento rok státisíce kusov delostreleckej munície

nemecka zbrojovka rheinmetall stavia novu tovaren ukrajine doda len tento rok statisice kusov delostreleckej municie

Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall odštartovala výstavbu novej továrne na produkciu munície.

Továreň vybudujú v meste Unterlüs, ktoré sa nachádza medzi Hannoverom a Hamburgom. Nový závod zvýši kapacitu nemeckého výrobcu delostreleckých nábojov a Ukrajina od neho len tento rok dostane státisíce kusov munície.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vysielaciu spoločnosť DW.

Riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger povedal, že Nemecko bude schopné po dokončení novej továrne vyrobiť 200-tisíc kusov delostreleckej munície ročne.

Rusko malo vyšší ekonomický rast než bohaté štáty, analytik za tým vidí jednoduché zdôvodnenie

Podľa predbežných odhadov malo Rusko v minulom roku vyšší rast HDP ako ktorýkoľvek zo siedmich najvyspelejších štátov sveta, označovaných ako G7.

Ako hovorí analytik INESS Martin Vlachynský, rast HDP nám peniazmi meria, o koľko viac vyrobila ekonomika tovarov a služieb oproti minulému roku. Nehovorí nám, aké sú to tovary a služby.  Môžu to byť autá, topánky a zdravotníctvo, ale aj tanky, drony a služby obrany.

„Každý vystrelený granát, každý naverbovaný vojak prispieva k HDP. Generovať rast HDP môže aj úplne nezmyselná činnosť, ako keď štát zaplatí stavbárom, aby vykopali a zase zakopali jamu. U nás to poznáme pod menom nemocnica Rázsochy," konštatuje Vlachynský.

Vojna ako fiškálny stimul

Presne to sa deje podľa neho vo vojnových ekonomikách. To je možné vidieť aj na dátach. Rusko napriamo podľa analytika míňa na vojnu tretinu rozpočtu, nepriamo cez subvencie do priemyslu ešte o niečo viac.

„Takéto výdavky sú však len spotrebou, ktorej udržateľnosť závisí od schopnosti štátu takúto spotrebu financovať. Nie je to rast, ktorý plodí ďalší rast. Na taký rast sú potrebné kapitálové investície, nie spotreba," hovorí Vlachynský.

Príklady rastu HDP

Rast HDP nám podľa jeho slov nehovorí nič o tom, v akom stave je kapitál v krajine. Neukáže nám zničené domy, potrubia, či rafinérie. Neukáže nám „spotrebovanú“ zásobu zbraní, ktoré sa hromadili v skladoch posledných 70 rokov.

Vlachynský to ilustroval na zopár príkladoch. Zapálená ruská rafinéria sa prejaví v národnom účtovníctve na jednej strane ako mínusová položka, lebo nastal pokles HDP pre prerušenú výrobu, na druhej strane aj ako plusová položka, pretože HDP stúplo pre opravu rafinérie. Výsledok môže byť aj nárast, aj pokles HDP.

Zničený ukrajinský panelák predstavuje nárast HDP pre likvidáciu trosiek, ale žiaden pokles, pretože národné účtovníctvo nezachytáva prerušenie „výroby“ služieb bývania v tomto paneláku. Zničená neskolaudovaná rúra Nord Streamu znamená podľa Vlachynského ani nárast HDP, pretože sa neopravuje, ani pokles HDP, pretože ešte nič nevyrábala.

Otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo

Rusko teda podľa analytika zažilo odliv zahraničného kapitálu a know-how, stratilo dôležité trhy najmä v energetike a presmerovalo veľkú časť zdrojov na výrobu a dovoz vojenského materiálu, ktorý obratom končí zamýšľaným aj nezamýšľaným výbuchom.

„Takýto kokteil nemôže dosiahnuť iné, ako dlhodobú otravu ekonomiky. Ekonomika Európy je aktuálne 12-krát väčšia, ako ekonomika Ruska. Bez väčšej námahy tak môže ekonomicky kontrovať," uvádza analytik.

Zároveň však podľa neho platí, že takáto otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo. Na schopnosť produkovať zbrane a vydržiavať armádu bude pôsobiť v podobe nižšej kvantity aj kvality zbraní, čo môže byť užitočné z hľadiska schopnosti Európy brániť sa v potenciálnom budúcom konflikte, no určite to nebude rozhodujúci efekt pre schopnosť viesť aktuálnu či budúcu vojnu.

„Nakoniec, spriaznený Irán žije v ekonomickej mizérii už 50 rokov, veď súčasné HDP na obyvateľa je tam rovnaké, ako bolo na konci 80. rokov. No z vojnových ambícii mu to neubralo," uzavrel Vlachynský.


Počasie