• Dnes je: Utorok 16. apríla 2024 meniny má Dana, Danica

Grendel ostro skritizoval Kollárov nápad. So Smerom a Hlasom sa za okrúhly stôl nesadá, tvrdí

Grendel ostro skritizoval Kollárov nápad. So Smerom a Hlasom sa za okrúhly stôl nesadá, tvrdí

Podpredseda parlamentu Gábor Grendel kritizuje nápad Borisa Kollára zvolať okrúhly stôl politických strán k referendu o predčasných voľbách.

30.12.2021 (Webnoviny.sk) - S predsedom strany Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim (Hlas-SD) sa za okrúhly stôl nesadá. Vo svojom profile na sociálnej sieti to skonštatoval podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO).

Reagoval tak na to, že predseda Národnej rady SR (NR SR) Boris Kollár (Sme rodina) zvoláva okrúhly stôl s predsedami parlamentných strán o referende k predčasným voľbám.

Rokovanie s nimi považuje za absurdné

Grendel konštatuje, že politicky diskutovať napríklad s predsedom Ľudovej strany Naše Slovensko Marianom Kotlebom o čomkoľvek je bizarná predstava, ktorú netreba ani rozoberať.

„Rovnako absurdné však je rokovať o čomkoľvek s politikom, ktorý vytvoril skorumpovaný oligarchický systém, ktorý ešte aj nezákonne prenasledoval svojich kritikov. Alebo s politikom, ktorý si užíval všetky výhody tohto systému a nikdy sa mu nepostavil,“ povedal.

Zároveň upriamil pozornosť na to, čo predstavitelia strany Smer-SD počas svojej vlády vykonali.

S Pellegrinim ani nemôžu rokovať

Podpredseda NR SR poukázal, že Kollár za okrúhlym stolom nemôže s Pellegrinim rokovať, keďže jeho strana je mimoparlamentná a v parlamentných voľbách ešte nekandidovala.

„Ale zase prečo nepozvať jeho predsedu, keď na tému referendum chodí neformálne diskutovať aj o jedno ústavné poschodie vyššie, než je parlament,“ uviedol Grendel, ktorý narážal na Pellegriniho stretnutie s prezidentkou Zuzanou Čaputovou.

Grendel pripomenul, že voľby v roku 2020 boli o tom, aby sa so stranami ako Hlas-SD a Smer-SD či hnutím Republika nikdy nesadalo za jeden stôl.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Najčítanejšia najnovšia správa

Nemecká zbrojovka Rheinmetall stavia novú továreň, Ukrajine dodá len tento rok státisíce kusov delostreleckej munície

nemecka zbrojovka rheinmetall stavia novu tovaren ukrajine doda len tento rok statisice kusov delostreleckej municie

Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall odštartovala výstavbu novej továrne na produkciu munície.

Továreň vybudujú v meste Unterlüs, ktoré sa nachádza medzi Hannoverom a Hamburgom. Nový závod zvýši kapacitu nemeckého výrobcu delostreleckých nábojov a Ukrajina od neho len tento rok dostane státisíce kusov munície.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vysielaciu spoločnosť DW.

Riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger povedal, že Nemecko bude schopné po dokončení novej továrne vyrobiť 200-tisíc kusov delostreleckej munície ročne.

Rusko malo vyšší ekonomický rast než bohaté štáty, analytik za tým vidí jednoduché zdôvodnenie

Podľa predbežných odhadov malo Rusko v minulom roku vyšší rast HDP ako ktorýkoľvek zo siedmich najvyspelejších štátov sveta, označovaných ako G7.

Ako hovorí analytik INESS Martin Vlachynský, rast HDP nám peniazmi meria, o koľko viac vyrobila ekonomika tovarov a služieb oproti minulému roku. Nehovorí nám, aké sú to tovary a služby.  Môžu to byť autá, topánky a zdravotníctvo, ale aj tanky, drony a služby obrany.

„Každý vystrelený granát, každý naverbovaný vojak prispieva k HDP. Generovať rast HDP môže aj úplne nezmyselná činnosť, ako keď štát zaplatí stavbárom, aby vykopali a zase zakopali jamu. U nás to poznáme pod menom nemocnica Rázsochy," konštatuje Vlachynský.

Vojna ako fiškálny stimul

Presne to sa deje podľa neho vo vojnových ekonomikách. To je možné vidieť aj na dátach. Rusko napriamo podľa analytika míňa na vojnu tretinu rozpočtu, nepriamo cez subvencie do priemyslu ešte o niečo viac.

„Takéto výdavky sú však len spotrebou, ktorej udržateľnosť závisí od schopnosti štátu takúto spotrebu financovať. Nie je to rast, ktorý plodí ďalší rast. Na taký rast sú potrebné kapitálové investície, nie spotreba," hovorí Vlachynský.

Príklady rastu HDP

Rast HDP nám podľa jeho slov nehovorí nič o tom, v akom stave je kapitál v krajine. Neukáže nám zničené domy, potrubia, či rafinérie. Neukáže nám „spotrebovanú“ zásobu zbraní, ktoré sa hromadili v skladoch posledných 70 rokov.

Vlachynský to ilustroval na zopár príkladoch. Zapálená ruská rafinéria sa prejaví v národnom účtovníctve na jednej strane ako mínusová položka, lebo nastal pokles HDP pre prerušenú výrobu, na druhej strane aj ako plusová položka, pretože HDP stúplo pre opravu rafinérie. Výsledok môže byť aj nárast, aj pokles HDP.

Zničený ukrajinský panelák predstavuje nárast HDP pre likvidáciu trosiek, ale žiaden pokles, pretože národné účtovníctvo nezachytáva prerušenie „výroby“ služieb bývania v tomto paneláku. Zničená neskolaudovaná rúra Nord Streamu znamená podľa Vlachynského ani nárast HDP, pretože sa neopravuje, ani pokles HDP, pretože ešte nič nevyrábala.

Otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo

Rusko teda podľa analytika zažilo odliv zahraničného kapitálu a know-how, stratilo dôležité trhy najmä v energetike a presmerovalo veľkú časť zdrojov na výrobu a dovoz vojenského materiálu, ktorý obratom končí zamýšľaným aj nezamýšľaným výbuchom.

„Takýto kokteil nemôže dosiahnuť iné, ako dlhodobú otravu ekonomiky. Ekonomika Európy je aktuálne 12-krát väčšia, ako ekonomika Ruska. Bez väčšej námahy tak môže ekonomicky kontrovať," uvádza analytik.

Zároveň však podľa neho platí, že takáto otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo. Na schopnosť produkovať zbrane a vydržiavať armádu bude pôsobiť v podobe nižšej kvantity aj kvality zbraní, čo môže byť užitočné z hľadiska schopnosti Európy brániť sa v potenciálnom budúcom konflikte, no určite to nebude rozhodujúci efekt pre schopnosť viesť aktuálnu či budúcu vojnu.

„Nakoniec, spriaznený Irán žije v ekonomickej mizérii už 50 rokov, veď súčasné HDP na obyvateľa je tam rovnaké, ako bolo na konci 80. rokov. No z vojnových ambícii mu to neubralo," uzavrel Vlachynský.


Počasie