Medzi Maďarskom a Európskou komisiou aktuálne prebieha veľmi intenzívna komunikácia o súbore opatrení.
Fico označil za šialené, že Brusel navrhuje odňať Maďarsku miliardy z eurofondov. Reagoval aj Heger
19.9.2022 (Webnoviny.sk) - Návrh Európskej komisie o odňatí 7,5 miliardy eur z eurofondov Maďarsku nie je možné vetovať a o jeho výslednej podobe rozhodne kvalifikovaná väčšina krajín po uplynutí mesačnej lehoty. Uviedol to premiér Eduard Heger (OĽaNO) v reakcii na vyjadrenie predsedu Smer-SD Roberta Fica v nedeľnej diskusii RTVS O 5 minút 12.
Predĺženie lehoty
Fico označil za „šialené“, že Európska komisia navrhuje odňať Maďarsku 7,5 miliardy eur z eurofondov a povedal, že Slovensko by malo toto rozhodnutie vetovať. Podľa Hegera je vláda pripravená podporiť predĺženie lehoty o ďalšie dva mesiace, aby Maďarsku dopriala viac času na rokovanie.
„Koalíciu budem priebežne o tomto vývoji informovať, a rozhodnutie, ako budeme hlasovať, prijmeme až v momente, keď budeme poznať, aká je finálna ponuka na maďarskej strane. Dnes to povedať nevieme a ani nemôžeme, a to aj s ohľadom na férový proces," skonštatoval premiér.
Kondicionalita právneho štátu
Európska komisia podľa Hegera koná v zmysle toho, čo schválili členské krajiny Európskej únie (EÚ) pri schvaľovaní rozpočtu Únie na sedem rokov. Do toho patria aj všetky eurofondy na roky 2021 – 2027. EÚ vtedy prijala kondicionalitu právneho štátu, ktorá má pomôcť v boji proti zneužívaniu eurofondov v členských štátoch.
Rozhodnutie Európskej komisie nie je trest za výroky maďarského premiéra Viktora Orbána, ale za porušenia princípov právneho štátu a nedostatočný boj proti korupcii, napísal Heger na svojom profile na sociálnej sieti. „Zabrániť zneužívaniu eurofondov je napokon aj priorita mojej vlády. Slovensko veľmi dobre vie, čo znamená rozkrádanie eurofondov za čias bývalých vlád," hovorí Heger.
Medzi Maďarskom a Európskou komisiou prebieha podľa jeho slov aktuálne veľmi intenzívna komunikácia o súbore opatrení, ktoré je pripravené prijať s cieľom posilniť štruktúry na ochranu fondov EÚ, aby k pozastaveniu čerpania dôjsť nemuselo, čo je preferovaný scenár.
Maďarsko môže prísť o eurofondy, dôvodom je porušenie princípov právneho štátu
Európska komisia (EK) v nedeľu odporučila pozastaviť poskytovanie finančných prostriedkov Maďarsku pre porušenie princípov právneho štátu a možného zlého hospodárenia s eurofondmi.
Eurokomisár zodpovedný za rozpočet Európskej únie (EÚ) Johannes Hahn uviedol, že napriek opatreniam, ktoré Maďarsko navrhlo na riešenie nedostatkov, EK odporúča pozastavenie prostriedkov „v odhadovanej výške 7,5 miliardy eur“. Maďarsko má podľa neho čas na riešenie obáv do 19. novembra.
Peniaze by pochádzali z „kohéznych fondov“ poskytnutých Maďarsku. Tieto fondy, jedna z najväčších častí rozpočtu bloku, pomáhajú krajinám dostať ich ekonomiky a infraštruktúru na úroveň noriem EÚ.
Akékoľvek pozastavenie poskytovania finančných prostriedkov musia schváliť členské štáty EÚ. Krok si vyžaduje takzvanú kvalifikovanú väčšinu, a teda 55 percent z 27 členských štátov, ktoré predstavujú aspoň 65 percent celkovej populácie EÚ.
Európska komisia už takmer desať rokov obviňuje maďarského premiéra Viktora Orbána z rozkladu demokratických inštitúcií, ovládnutia médií a porušovania práv menšín. Orbán, ktorý je vo funkcii od roku 2010, obvinenia odmieta.
Väčšina Slovákov by prijala v čele krajiny niekoho ako je Orbán, aký typ voličov preferuje autoritárskeho lídra?
Skoro 60 percent opýtaných verí, že Slovensko potrebuje autoritárskeho lídra. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO zverejneného v relácii Na hrane televízie Joj.
Potreba autoritárskeho lídra
Agentúra konkrétne položila respondentom otázku: „Podľa vášho názoru, potrebuje či nepotrebuje Slovensko do budúcnosti silného a rázneho autoritárskeho lídra, aj za cenu, že by sa pohyboval na hranici demokratických princípov?". Kladne na ňu odpovedalo 58,4 percenta opýtaných.
Konkrétne 32,9 percenta respondentov na otázku odpovedalo „určite áno" a ďalších 25,5 percenta „skôr áno".
Naopak, to, že SR určite nepotrebuje autoritárskeho lídra, si určite myslí 21,9 percenta respondentov a skôr nepotrebuje podľa ďalších 13,4 percent. Spolu 6,3 percenta respondentov na otázku nevedelo alebo nechcelo odpovedať.
Názor dominuje u voličov SNS
V potrebu autoritárskeho lídra určite alebo skôr verí podľa prieskumu 56,8 percent opýtaných slovenskej národnosti a až 71,9 percenta respondentov maďarskej národnosti.
Pokiaľ ide o voličov jednotlivých politických strán, potreba autoritárskeho lídra dominuje u voličov SNS (80 percent určite alebo skôr), Smeru-SD (79 percent), Hlasu-SD (78 percent), Republiky (70 percent) a aj Sme rodina (61 percent).
Naopak, viera, že SR nepotrebuje autoritárskeho lídra dominuje u voličov Progresívneho Slovenska (80 percent), SaS (76 percent), KDH (56 percent) a OĽaNO (55 percent).
Agentúra prieskum robila v období od 8. do 14. septembra na vzorke 1000 respondentov telefonickou formou.
Najčítanejšia najnovšia správa
Sociálna poisťovňa začne ľuďom zasielať dôchodkovú prognózu, závisieť bude od veku poistenca
Sociálna poisťovňa bude od roku 2026 zasielať poistencovi dôchodkovú prognózu, teda informáciu o jeho predpokladaných dôchodkových nárokoch.
Pripravovaný návrh vyhlášky
Ministerstvo práce a sociálnych vecí už pripravuje návrh vyhlášky, ktorou sa stanoví vzor dôchodkovej prognózy a podrobnosti o jej obsahu. Vyhláškou sa má stanoviť aj spôsob určenia predpokladaného dôchodkového veku poistenca a parametre, predpoklady a pravidlá na určenie zákonom vymedzených prognóz dôchodkových nárokov poistenca a na určenie vplyvu inflácie na tieto prognózy.
„Cieľom návrhu vyhlášky je preto vytvorenie jednotného dokumentu obsahujúceho informácie, ktoré majú uľahčiť porozumenie nárokom z povinného dôchodkového systému, prípadne stavu a hodnote úspor v starobnom dôchodkovom sporení,“ uviedlo ministerstvo.
Prognóza závisiaca od veku poistenca
Penzijnú prognózu poisťovňa sprístupní do 31. mája kalendárneho roka na elektronickom účte poistenca. Sociálna poisťovňa však bude povinná zaslať poistencovi dôchodkovú prognózu aj poštou.
Periodicita zasielania dôchodkovej prognózy bude závisieť od veku poistenca. Ak má poistenec viac ako 18 rokov a menej ako 50 rokov a bol dôchodkovo poistený aspoň jeden deň, dôchodkovú prognózu bude dostávať každých päť rokov. Ak má poistenec viac ako 50 rokov, bude penzijnú prognózu dostávať každý rok.
Tri scenáre
Dôchodková prognóza bude obsahovať základnú a alternatívnu prognózu výšky starobného dôchodku, získané obdobie dôchodkového poistenia a premenné, od ktorých je výška jeho budúceho dôchodku závislá, ako aj dôchodkový vek poistenca. Základná prognóza dôchodku má obsahovať tri scenáre, ktoré by sa mali odvíjať od predpokladaného vývoja parametrov ovplyvňujúcich výšku starobnej penzie.
Alternatívna prognóza má zohľadňovať zmeny faktorov, na ktoré má mať vplyv aj samotný poistenec, napríklad zvýšenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby, získanie dôchodkového poistenia, či účasť v druhom dôchodkovom pilieri. Dôchodková prognóza bude obsahovať aj informáciu o vplyve inflácie na výšku budúceho dôchodku.
