• Dnes je: Piatok 12. augusta 2022 meniny má Darina

Europarlament chce zreformovať európske voľby. Čo sa zmení a aké nové pravidlá chce zaviesť?

Europarlament chce zreformovať európske voľby. Čo sa zmení a aké nové pravidlá chce zaviesť?

Legislatívnu iniciatívu EP musí ešte jednomyseľne schváliť Rada, potom sa iniciatíva vráti do parlamentu na opätovné odobrenie a následne ju budú schvaľovať členské štáty.

4.5.2022 (Webnoviny.sk) - Európsky parlament (EP) v utorok rozbehol reformu aktu o voľbách do EP. Poslanci chcú z 27 samostatných volieb s odlišnými pravidlami urobiť jednotné európske voľby. Informujú o tom prostredníctvom oficiálnej webstránky europarlamentu.

Legislatívna iniciatíva, ktorú poslanci schválili pomerom hlasov 323 za, 262 proti a 48 sa zdržalo hlasovania, požaduje zmenu pravidiel hlasovania v európskych voľbách. Parlament v tejto súvislosti prijal aj sprievodné uznesenie, ktoré plénum podporilo pomerom hlasov 331:257 a 52 poslancov sa zdržalo.

Volič by mal dva hlasy

Poslanci navrhujú úpravu volieb do Európskeho parlamentu tak, aby mal každý volič dva hlasy - jeden by odovzdal kandidátom vo vnútroštátnom volebnom obvode a jeden kandidátom v spoločnom volebnom obvode pre celú Európsku úniu (EÚ), z ktorého by po voľbách vzišlo 28 poslancov EP.

Členské štáty by sa mali rozdeliť do troch skupín v závislosti od počtu obyvateľov, aby sa dosiahla geografická vyváženosť kandidátnych listín. Tie by sa potom proporčne obsadili kandidátkami a kandidátmi z uvedených troch skupín.


Celoúnijné kandidátne listiny by mali predkladať európske volebné subjekty, ako sú koalície národných politických strán, národných združení voličov alebo európskych politických strán.

Väčšia rodová vyváženosť

Cieľom poslancov je tiež dosiahnutie väčšej rodovej vyváženosti. Hoci nedávne voľby priniesli všeobecné zlepšenie, poukazujú na to, že v niektorých krajinách sa nepodarilo zvoliť ani jedinú poslankyňu Európskeho parlamentu.

Preto v texte navrhujú zavedenie povinných striedavých zoznamov, teda striedanie ženských kandidátok a mužských kandidátov, či kvót tak, aby sa neporušili práva nebinárnych osôb.

Spoločný volebný deň pre celú EÚ

Medzi ďalšie návrhy, vďaka ktorým by voľby mohli byť európskejšie, patria aj ustanovenie 9. mája ako spoločného európskeho volebného dňa, zadefinovanie práva kandidovať vo voľbách pre všetkých občanov EÚ vo veku aspoň 18 rokov, stanovenie záväzného prahu zvoliteľnosti na úrovni 3,5 % pre väčšie volebné obvody tvoriace aspoň 60 mandátov, zaistenie rovnakého prístupu k voľbám pre všetkých občanov vrátane osôb so zdravotným postihnutím a možnosti hlasovania poštou, zaistenie práva občanov hlasovať za predsedu Európskej komisie ako za hlavného kandidáta, systém takzvaných Spitzenkandidaten, prostredníctvom celoúnijnej kandidátnej listiny.

Legislatívu musí schváliť aj Rada

Uznesenie tiež počíta so zriadením Európskeho volebného orgánu, ktorého úlohou bude dohliadať na celý proces a zabezpečiť súlad s novými pravidlami.


Ako sa uvádza v článku 223 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, legislatívnu iniciatívu Parlamentu musí jednomyseľne schváliť Rada. Potom sa iniciatíva vráti do Parlamentu na opätovné odobrenie. Následne ju schvaľujú členské štáty v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami. Rokovania s Radou sa začnú, až keď členské štáty prijmú svoju pozíciu.

Európsky akt o voľbách pochádza z roku 1976, upravený bol v rokoch 2002 a 2018, hoci neskoršia novela ešte nie je v platnosti. Jeho súčasťou sú spoločné princípy, ktoré musia byť zohľadnené v právnych predpisoch členských štátov týkajúcich sa volieb do Európskeho parlamentu. Súčasný akt však nestanovuje jednotný volebný systém platný v celej EÚ.


Najčítanejšia najnovšia správa

Cestovný ruch po pandémii ožíva a na Slovensko sa vracajú zahraniční turisti, medzi TOP destinácie patrí Bratislavský kraj

cestovny ruch po pandemii oziva a na slovensko sa vracaju zahranicni turisti medzi top destinacie patri bratislavsky kraj

Služby ubytovania v zariadeniach cestovného ruchu využilo v júni tohto roka 491-tisíc hostí. V medziročnom porovnaní mali hotely a ostatné ubytovacie zariadenia o 71 % viac návštevníkov.

Väčšinu návštevníkov tvorili Slováci

Bolo to však stále takmer o pätinu menej ako v rovnakom mesiaci pred pandémiou v roku 2019. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach v júni 1,2 milióna nocí, priemerná dĺžka pobytu bola 2,5 noci. Informoval o tom vo štvrtok Štatistický úrad SR.

Takmer 70 % návštevníkov tvorili domáci hostia, v hoteloch a penziónoch ich bolo v júni ubytovaných 334-tisíc, išlo o 1,4-násobný medziročný nárast.

V porovnaní s predkovidovým júnom 2019 chýbala už len necelá desatina domácich návštevníkov. Ich počet v ubytovacích zariadeniach už prekonal júnové hodnoty z rokov 2017 a 2018. V porovnaní s júnom 2019 bolo v hoteloch a penziónoch o 9 % menej Slovákov a o tretinu menej cudzincov.

Návrat zahraničnej klientely

Aj v júni pokračoval postupný návrat zahraničnej klientely, medziročne vzrástla 3,3-násobne a ubytovacie zariadenia navštívilo 157-tisíc cudzincov.


Vyšplhali sa tak na dvojtretinovú návštevnosť v porovnaní s júnom 2019. Stúpol tak aj podiel cudzincov na celkovom počte hostí.

Kým v prvých dvoch rokoch pandémie mali návštevníci zo zahraničia podiel na návštevnosti približne 17 %, v júni tohto roka už 32 %. V júni 2019 predstavovali až 40 % celkovej návštevnosti.

Najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji


Medziročný rast návštevnosti sa prejavil vo všetkých krajoch. Najviac hostí sa v júni ubytovalo v Bratislavskom kraji, a to 113-tisíc osôb, z toho viac ako polovicu tvorili zahraniční návštevníci.


Nasledovali Žilinský a Prešovský kraj, ktoré oproti Bratislavskému kraju mali iba štvrtinový podiel zahraničných návštevníkov. Spolu tieto tri kraje vytvorili 60 % celkovej návštevnosti, najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji.

V prvom polroku tohto roka sa ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu 1,9 milióna návštevníkov. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 chýbala necelá tretina návštevníkov.


V prvom polroku využilo služby ubytovania 589-tisíc cudzincov, v roku 2019 ich bolo takmer dvojnásobne viac, teda 1,1 milióna.


Pri domácich návštevníkoch bol pokles návštevnosti o necelú štvrtinu oproti roku 2019, od začiatku roka využilo služby ubytovania 1,3 milióna domácich hostí. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach takmer 5 miliónov nocí, v roku 2019 to bolo 7,6 milióna nocí.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie