• Dnes je: Piatok 23. októbra 2020 meniny má Alojzia

Európa si vďaka sérii vĺn horúčav pripísala na konto nový rekord

Európa si vďaka sérii vĺn horúčav pripísala na konto nový rekord

Podľa dát programu Copernicus Európskej únie, bolo 11 z dvanástich najteplejších rokov na kontinente po roku 2000.

Európa sa zohrieva viac, ako je svetový priemer. Naznačujú to najnovšie dáta, podľa ktorých bol minulý rok najteplejší, odkedy sa vedú záznamy. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Zatiaľ čo globálne bol vlaňajšok druhý najteplejší, Európa si vďaka sérii vĺn horúčav pripísala na konto nový rekord. Počas uplynulých piatich rokov boli celosvetovo teploty v priemere o jeden stupeň Celzia vyššie ako na konci 19. storočia. V Európe však v rovnakom období stúpli o takmer dva stupne.

Podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) nabrali fyzické príznaky klimatických zmien a dopady na planétu v uplynulých piatich rokoch rýchlosť, pričom toto obdobie bolo najteplejšie od začiatku vedenia záznamov.

Podľa dát programu Copernicus Európskej únie, bolo 11 z dvanástich najteplejších rokov na kontinente po roku 2000.

Vlna horúčav v Tichom oceáne pravdepodobne zabila milión vtákov, tvrdia vedci

Desiatky tisíc mŕtvych aliek tenkozobých (Uria aalge), morských vtákov živiacich sa rybami, ktoré v rokoch 2015 a 2016 vyplavilo na západnom pobreží Spojených štátov, má pravdepodobne na svedomí vlna bezprecedentných horúčav vo vodách Tichého oceána. Vo svojej štúdii, ktorú zverejnili v odbornom časopise PLOS One, to tvrdí tím amerických vedcov. Podľa nich teplá voda v oceáne viedla k úbytku rýb a následnému úhynu vtákov. Tých však podľa predpokladov mohlo zomrieť až milión.


Vtáky sa podľa vedcov vyhladovali na smrť v dôsledku viac ako 1 600 kilometrov veľkej masy teplej vody známej ako The Blob, ktorá v rokoch 2013 – 2016 postihla severovýchodnú časť Tichého oceána.


Vyššie teploty vody ovplyvnili ich zásobu potravy – úbytok planktónu viedol k poklesu populácie menších rýb, ktorými sa živia alky, a zároveň nárastu konkurencie zo strany ďalších predátorov. V danom období pritom v regióne umierali aj ďalšie vtáky, cicavce a ryby.


V rokoch 2015-16 vyplavili vody na tichomorskom pobreží USA približne 62-tisíc mŕtvych aliek tenkozobých. Až tri štvrtiny z nich pritom našli v Aljašskom zálive. Podľa vedcov je toto číslo však neúplné, pretože len malý počet uhynutých vtákov nakoniec more vyplaví. Preto odhadujú, že vlna horúčav pripravila o život zhruba až milión jedincov.


Masové úhyny aliek tenkozobých sa podľa vedcov sporadicky dejú, no ten z rokov 2015 – 2016 je podľa nich „bezprecedentný a udivujúci„, píše spravodajský portál BBC.


Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC) vlani upozornil, že sa oceánske vlny horúčav budú v dôsledku klimatických zmien pravdepodobne objavovať čoraz častejšie.

K topeniu ľadovca v Grónsku neprispeli len vysoké teploty, ale aj bezoblačné dni a menej sneženia

Pod topenie ľadovca v Grónsku sa vlani nepodpísali len vysoké teploty, kľúčovú rolu pri tom zohrala aj jasná, bezoblačná obloha.


V dôsledku rekordného počtu bezoblačných dní na povrch ľadovca dopadlo viac slnečného svetla a zároveň tiež menej snežilo.


Grónsky ľadovec vlani stratil odhadom 600 miliárd ton ľadu, čo viedlo ku globálnemu zvýšeniu morských hladín o 2,2 milimetra, uvádza spravodajský portál BBC.

Vysokotlakové počasie v Grónsku

Na vplyv zmien atmosférického prúdenia na topenie ľadovca upozorňuje nová štúdia publikovaná v odbornom časopise The Cryosphere, ktorú viedol Marco Tedesco z Kolumbijskej univerzity v New Yorku. Vedci v rámci nej zistili, že v Grónsku panovalo po rekordne dlhý čas vysokotlakové počasie.


To podľa nich zrejme súvisí s „vlnitosťou“ dýzového prúdenia – prúdu vzduchu, ktorý obkolesuje svet a väčšinou smeruje zo západu na východ. Keď sa prúd stáva kolísavejším, ohýba sa na sever a vysokotlakové systémy, ktoré by za normálnych okolností prešli za pár dní, sa v Grónsku zastavia.

Jasná obloha a menej snehu


Dané systémy majú v rôznych častiach Grónska rôzne vplyvy. Na juhu ostrova podľa autorov štúdie viedli k jasnej oblohe, a teda aj väčšiemu dopadu slnečného svetla na povrch.


Bezoblačné dni priniesli menej snehu, čo malo za následok, že do ľadovca pribudlo o 50 miliárd ton menej masy. Neprítomnosť snehu tiež odhalila na niektorých miestach tmavý ľad, ktorý absorbuje viac tepla, čo prispieva k jeho topeniu.

Oblaky zadržiavali teplo

Škodlivé následky mali vysokotlakové systémy aj v iných častiach ostrova. Na západe a na severe víriace sa, ale stagnujúce vysokotlakové systémy pritiahli teplý vzduch z juhu, v dôsledku čoho podľa Tedesca vznikli oblaky, ktoré sa správali ako skleník a zadržiavali teplo.


Podľa Tedesca Grónsko minulý rok zaznamenalo najväčší pokles hmotnostnej bilancie povrchu od začiatku záznamov v roku 1948. Táto bilancia popisuje celkový stav ľadovca po započítaní prírastkov hmoty zo sneženia a strát z odtoku povrchovej vody.

Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.

Počasie