• Dnes je: Piatok 12. augusta 2022 meniny má Darina

EÚ musí čo najskôr zmierniť negatívne dopady COVID-19 a vojny, apelujú agropotravinárske komory

EÚ musí čo najskôr zmierniť negatívne dopady COVID-19 a vojny, apelujú agropotravinárske komory

Agropotravinárske komory apelujú na európske organizácie a na Európsku komisiu, aby čo najskôr zmiernili súčasné negatívne dopady, či už COVID-19 alebo aktuálne vojnového konfliktu.

Ako ďalej na piatkovom brífingu spolu s predsedami agropotravinárskych samospráv okolitých krajín povedal predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emil Macho, po COVID-19 a po ruskom útoku na Ukrajinu sa svet zmenil.

Tlak na EÚ bude obrovský

A aj bez ohľadu na možné ukončenie vojnového konfliktu tu budú podľa neho stále konsekvencie. A to napríklad v tom, že na EÚ bude obrovský tlak, aby produkovala viac zdravších a kvalitnejších potravín.

„Rusko a Ukrajina boli obilnicou sveta doposiaľ. A tlak na členské štáty bude obrovský,“ skonštatoval Macho. EÚ potrebuje podľa neho vyššiu produkciu.

Memento pre všetkých

Podľa Macha je potrebné, aby sa farmárom dovolilo napríklad viac produkovať. Je potrebné zároveň navýšiť percento viazaných platieb.


„Ukrajina vyvážala aj veľké množstvo krmiva, a my ho potrebujeme v Európe,“ pokračoval Macho. Taktiež je podľa neho potrebné zvážiť prijatie spoločnej poľnohospodárskej politiky.

„Všetci sme sa zhodli, že aj európsky spotrebiteľ si musí uvedomiť, že potraviny nerastú v obchode, vyrábajú ich poľnohospodári a potravinári. Zdvihnutý prst, ktorý ukázal COVID-19 a Ukrajina, je mementom pre všetkých,“ povedal Macho.


Rastúce ceny nie sú podľa neho nejaká samoľúbosť poľnohospodárov, ale je to nevyhnutnosť, pretože aj v tomto segmente majú vyššie náklady na výrobu.

Potravinová kríza spôsobená vojnou na Ukrajine je najhoršia od druhej svetovej vojny, OSN poukázala na rastúce ceny

Šéf Svetového potravinovového programu (WFP) David Beasley v utorok varoval, že vojna na Ukrajine vytvorila katastrofu počas katastrofy a bude mať globálne následky „nad rámec všetkého, čo sme videli od druhej svetovej vojny“.


Mnohí ukrajinskí farmári, ktorí produkujú značné množstvo svetovej pšenice, totiž teraz bojujú proti Rusom. Beasley na stretnutí Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) tiež upozornil, že už aj tak vysoké ceny potravín prudko stúpajú.

Rastúce náklady na palivo či dopravu

Pred inváziou Ruska na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára, WFP poskytoval potraviny 125 miliónom ľudí po celom svete. Beasly uviedol, že pre zvyšujúce sa ceny potravín, palív a prepravy museli ich prídely znižovať, pričom poukázal na vojnou zmietaný Jemen, kde znížili prídel potravín o 50 percent, „a teraz sa chystáme na nulové prídely“.

Vojna na Ukrajine podľa neho zvýši mesačné výdavky agentúry o 71 miliónov dolárov v dôsledku rastúcich nákladov na potraviny, palivo a dopravu. To bude celkovo 850 miliónov dolárov za rok a znamená to, že bude o štyri milióny menej ľudí, ktorým bude môcť pomôcť.

Produkcia 30 percent svetových zásob pšenice

Ukrajina a Rusko produkujú 30 percent svetových zásob pšenice, 20 percent zásob kukurice a 75 – 80 percent slnečnicového oleja. WFP kupuje 50 percent jeho zásob obilia z Ukrajiny.

Vojna na Ukrajine mení „obilnicu sveta na rady na chlieb“ pre milióny jej obyvateľov a zároveň má zničujúci dopad na krajiny ako Egypt a Libanon, ktoré mali v roku 2020 z Ukrajiny 85 a 81 percent ich zásob obilnín, skonštatoval Beasly.

Nesmie sa zanedbať Afrika a Blízky východ

WFP podľa Beaslyho poskytuje potraviny zhruba miliónu ľudí na Ukrajine a v nasledujúcich štyroch týždňoch dosiahne 2,5 milióna ľudí, do konca mája štyri milióny a do konca júna snáď šesť miliónov. „Pomoc na prvé tri mesiace stojí zhruba 500 miliónov dolárov a agentúre OSN chýba zhruba 300 miliónov dolárov,“ povedal.

Zároveň tiež upozornil, že sústredenie sa medzinárodnej komunity na Ukrajinu nesmie viesť k zanedbaniu Afriky a Blízkeho východu, inak vznikne masívna migrácia do všetkých častí Európy.

(1 EUR = 1,1085 USD)

Zdražovanie potravín nezastaví ani podpísaná deklarácia o cenovej stabilite, zhodli sa analytici

Ceny potravín budú rásť aj napriek deklarácii o cenovej stabilite potravín, ktorú podpísal minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan (nom. OĽaNO) s predstaviteľmi obchodu.

Pri vybraných potravinách by nemalo dochádzať k neodôvodnenému zdražovaniu alebo nadmernému zvyšovaniu cien v dôsledku rastúcich obchodných marží.

Zastropovanie cien nie je cesta

Rastúce ceny výrobných vstupov či už ide o benzín, energie alebo agrokomodity sa do cien potravín zakomponovávať budú, myslí si analytička 365.bank Jana Glasová.


Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka je deklarácia v zásade kompromisom. „Do určitej miery obmedzuje rast cien potravín a zároveň zachováva voľnú trhovú cenotvorbu. Musíme si totiž uvedomiť, že ak by došlo k úplnému zastropovaniu cien pri súčasných volatilných cenách komodít a energií, cenotvorba by bola narušená a výrobcovia by pri ďalšom raste cien zaznamenávali straty, ktoré by museli znášať buď oni sami alebo štát prostredníctvom kompenzácií,“ uviedol Horňák pre agentúru SITA.

Zníženie DPH na potraviny

Návrh v konečnom dôsledku podľa jeho slov obmedzuje rast cien potravín nad úroveň skutočných nákladov, ktoré vo výrobe vznikajú, pri zachovaní istej marže. Iný spôsob, ako by mohol štát pomôcť pri raste cien potravín, je dočasné zníženie DPH na potraviny.


„Podržanie marže je zo strany obchodníkov splniteľné. Ak porastú ceny vstupov, porastie aj cena tovaru pre spotrebiteľa. A to aj pri nemeniacej sa marži. Inými slovami, ceny vybraných potravín by mali vďaka tejto deklarácii viac menej kopírovať vývoj cien vstupov,“ skonštatovala analytička Wood & Company Eva Sadovská.

Ceny pšenice dosiahli historické maximá, podľa odborníka môže zdražovanie vyvolať Arabskú jar 2

Cena pšenice je rekordná v dejinách, tvrdí Lukáš Kovanda z Národnej ekonomickej rady vlády Českej republiky. Vojna na Ukrajine môže podľa jeho slov vyvolať Arabskú jar 2. Informoval o tom Kovanda v tlačovej správe.


„Cena pšenice na burze v Paríži, ktorá je určujúca pre cenu pšenice a múky v ČR dnes stúpla na historický rekord, v prepočte 11 580 korún za tonu. Priemerná cena za obdobie od začiatku roka 1999 až dodnes pritom zodpovedá zhruba 4 603 korunám. Ukrajinská vláda totiž prerušuje dodávky jednej z najdôležitejších svetových obilnín,“ uviedol Kovanda.

V dôsledku vojny došlo k uzavretiu ukrajinských prístavov, odkiaľ sa pšenica rozváža do ostatných krajín a to spôsobilo aj vážne narušenie logistiky. Obchod s ruskou pšenicou je ochromený západnými sankciami, v dôsledku ktorých stúpli náklady na poistenie ich prepravy.


Svetovým najväčším odberateľom ruskej a ukrajinskej pšenice je Egypt, pre ktorý dva štáty zabezpečujú 86 percent pšenice. Egypt však už teraz naráža na problém s cenou chleba.

„Egyptský rozpočet vychádza z toho, že cena pšenice, ktorá sa do krajiny dováža bude činiť 255 dolárov za tonu. V skutočnosti ale už teraz Egypt dováža pšenicu za 350 dolárov za tonu, teda o 37 percent viac, než čo predpokladá rozpočet,“ dodáva Kovanda s tým, že v minulosti práve vysoké ceny potravín predstavovali kľúčový dôvod vypuknutia povstaní v arabskom svete.


Egyptská vláda preto zvažuje, že obmedzi dotačný program na chlieb, pričom jeho kritériá bude spĺňať zhruba 25-miliónov ľudí z celkového počtu obyvateľov 102 miliónov. Ostatní by zdražovanie chleba pocítili najviac.


Najčítanejšia najnovšia správa

Cestovný ruch po pandémii ožíva a na Slovensko sa vracajú zahraniční turisti, medzi TOP destinácie patrí Bratislavský kraj

cestovny ruch po pandemii oziva a na slovensko sa vracaju zahranicni turisti medzi top destinacie patri bratislavsky kraj

Služby ubytovania v zariadeniach cestovného ruchu využilo v júni tohto roka 491-tisíc hostí. V medziročnom porovnaní mali hotely a ostatné ubytovacie zariadenia o 71 % viac návštevníkov.

Väčšinu návštevníkov tvorili Slováci

Bolo to však stále takmer o pätinu menej ako v rovnakom mesiaci pred pandémiou v roku 2019. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach v júni 1,2 milióna nocí, priemerná dĺžka pobytu bola 2,5 noci. Informoval o tom vo štvrtok Štatistický úrad SR.

Takmer 70 % návštevníkov tvorili domáci hostia, v hoteloch a penziónoch ich bolo v júni ubytovaných 334-tisíc, išlo o 1,4-násobný medziročný nárast.

V porovnaní s predkovidovým júnom 2019 chýbala už len necelá desatina domácich návštevníkov. Ich počet v ubytovacích zariadeniach už prekonal júnové hodnoty z rokov 2017 a 2018. V porovnaní s júnom 2019 bolo v hoteloch a penziónoch o 9 % menej Slovákov a o tretinu menej cudzincov.

Návrat zahraničnej klientely

Aj v júni pokračoval postupný návrat zahraničnej klientely, medziročne vzrástla 3,3-násobne a ubytovacie zariadenia navštívilo 157-tisíc cudzincov.


Vyšplhali sa tak na dvojtretinovú návštevnosť v porovnaní s júnom 2019. Stúpol tak aj podiel cudzincov na celkovom počte hostí.

Kým v prvých dvoch rokoch pandémie mali návštevníci zo zahraničia podiel na návštevnosti približne 17 %, v júni tohto roka už 32 %. V júni 2019 predstavovali až 40 % celkovej návštevnosti.

Najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji


Medziročný rast návštevnosti sa prejavil vo všetkých krajoch. Najviac hostí sa v júni ubytovalo v Bratislavskom kraji, a to 113-tisíc osôb, z toho viac ako polovicu tvorili zahraniční návštevníci.


Nasledovali Žilinský a Prešovský kraj, ktoré oproti Bratislavskému kraju mali iba štvrtinový podiel zahraničných návštevníkov. Spolu tieto tri kraje vytvorili 60 % celkovej návštevnosti, najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji.

V prvom polroku tohto roka sa ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu 1,9 milióna návštevníkov. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 chýbala necelá tretina návštevníkov.


V prvom polroku využilo služby ubytovania 589-tisíc cudzincov, v roku 2019 ich bolo takmer dvojnásobne viac, teda 1,1 milióna.


Pri domácich návštevníkoch bol pokles návštevnosti o necelú štvrtinu oproti roku 2019, od začiatku roka využilo služby ubytovania 1,3 milióna domácich hostí. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach takmer 5 miliónov nocí, v roku 2019 to bolo 7,6 milióna nocí.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie