• Dnes je: Utorok 16. apríla 2024 meniny má Dana, Danica

Eskaláciu napätia je možné očakávať aj na Slovensku, varuje Zábojník

Eskaláciu napätia je možné očakávať aj na Slovensku, varuje Zábojník

K frustrácii ľudí spôsobenej pandemickou situáciou sa pripája napätie súvisiace s prípadom úmrtia policajného exprezidenta Milana Lučanského a nespokojnosť s neodbornou komunikáciou či „prešľapmi” vlády.

7.1.2021 (Webnoviny.sk) - Bezpečnostné zložky boli nepripravené a pri ochrane Kapitolu zlyhali. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol bezpečnostný analytik a bývalý riaditeľ Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Juraj Zábojník.

Perfekcionisti nevedeli vyhodnotiť situáciu

Podobná situácia sa podľa neho v USA neodohrala veľmi dlhý čas, preto ju bezpečnostné zložky podcenili a nerátali s tým, že podporovatelia Donalda Trumpa sa uchýlia k násilnému vniknutiu do Kapitolu.

„Úrad, ktorý chráni Kongres, nie je úradom na úrovni nejakej súkromnej bezpečnostnej služby, že iba fyzicky chráni budovu. Takéto špeciálne zložky majú aj operatívu a odborníkov, ktorí sledujú a vyhodnocujú situáciu. Preto ma prekvapuje, že takí perfekcionisti, akí sú v USA, nevedeli vyhodnotiť situáciu a neboli na ňu pripravení,“ povedal Zábojník.

Ten v minulosti s viacerými bezpečnostnými zložkami v USA aj priamo spolupracoval, napríklad keď americkí politici navštívili bývalé Československo či Slovensko.

Rastúce napätie v spoločnosti

Zábojník si myslí, že v najbližších hodinách a dňoch bude veľmi dôležité, aby bezpečnostné zložky podnikli také opatrenia, ktoré zabránia opakovaniu situácie.


Donald Trump a Joe Biden by podľa neho mali definitívne ukončiť vzájomné konflikty. Veľkú úlohu môžu zohrať aj štátne orgány USA, ktoré by mali „dať bodku“ za voľbami a zodpovedať všetky nejasnosti, ktoré sa v súvislosti s voľbami objavili.


Bezpečnostný analytik však upozorňuje, že podobná situácia by sa mohla opakovať aj vo viacerých krajinách Európy. Súčasná pandemická situácia a jej dôsledky podľa neho prispievajú k rastúcemu napätiu v spoločnosti, ktoré v kombinácii s nespokojnosťou ľudí s krokmi politikov môže vyústiť do nepokojov.


Za najohrozenejšiu krajinu v Európe považuje Zábojník Francúzsko, kde podľa neho najvýraznejšie vzrastá napätie v spoločnosti. Dodáva, že eskaláciu napätia je možné očakávať aj na Slovensku, kde sa k frustrácii ľudí spôsobenej pandemickou situáciou pripája napätie súvisiace s prípadom úmrtia policajného exprezidenta Milana Lučanského a nespokojnosť s neodbornou komunikáciou či „prešľapmi” vlády.

Polícia pripravuje opatrenia v súvislosti s Lučanského pohrebom (video)

Zástupcov prezidentky a ombudsmanky zaujímajú postupy ZVJS, smrť Lučanského musí byť dôkladne vyšetrená

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Najčítanejšia najnovšia správa

Nemecká zbrojovka Rheinmetall stavia novú továreň, Ukrajine dodá len tento rok státisíce kusov delostreleckej munície

nemecka zbrojovka rheinmetall stavia novu tovaren ukrajine doda len tento rok statisice kusov delostreleckej municie

Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall odštartovala výstavbu novej továrne na produkciu munície.

Továreň vybudujú v meste Unterlüs, ktoré sa nachádza medzi Hannoverom a Hamburgom. Nový závod zvýši kapacitu nemeckého výrobcu delostreleckých nábojov a Ukrajina od neho len tento rok dostane státisíce kusov munície.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vysielaciu spoločnosť DW.

Riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger povedal, že Nemecko bude schopné po dokončení novej továrne vyrobiť 200-tisíc kusov delostreleckej munície ročne.

Rusko malo vyšší ekonomický rast než bohaté štáty, analytik za tým vidí jednoduché zdôvodnenie

Podľa predbežných odhadov malo Rusko v minulom roku vyšší rast HDP ako ktorýkoľvek zo siedmich najvyspelejších štátov sveta, označovaných ako G7.

Ako hovorí analytik INESS Martin Vlachynský, rast HDP nám peniazmi meria, o koľko viac vyrobila ekonomika tovarov a služieb oproti minulému roku. Nehovorí nám, aké sú to tovary a služby.  Môžu to byť autá, topánky a zdravotníctvo, ale aj tanky, drony a služby obrany.

„Každý vystrelený granát, každý naverbovaný vojak prispieva k HDP. Generovať rast HDP môže aj úplne nezmyselná činnosť, ako keď štát zaplatí stavbárom, aby vykopali a zase zakopali jamu. U nás to poznáme pod menom nemocnica Rázsochy," konštatuje Vlachynský.

Vojna ako fiškálny stimul

Presne to sa deje podľa neho vo vojnových ekonomikách. To je možné vidieť aj na dátach. Rusko napriamo podľa analytika míňa na vojnu tretinu rozpočtu, nepriamo cez subvencie do priemyslu ešte o niečo viac.

„Takéto výdavky sú však len spotrebou, ktorej udržateľnosť závisí od schopnosti štátu takúto spotrebu financovať. Nie je to rast, ktorý plodí ďalší rast. Na taký rast sú potrebné kapitálové investície, nie spotreba," hovorí Vlachynský.

Príklady rastu HDP

Rast HDP nám podľa jeho slov nehovorí nič o tom, v akom stave je kapitál v krajine. Neukáže nám zničené domy, potrubia, či rafinérie. Neukáže nám „spotrebovanú“ zásobu zbraní, ktoré sa hromadili v skladoch posledných 70 rokov.

Vlachynský to ilustroval na zopár príkladoch. Zapálená ruská rafinéria sa prejaví v národnom účtovníctve na jednej strane ako mínusová položka, lebo nastal pokles HDP pre prerušenú výrobu, na druhej strane aj ako plusová položka, pretože HDP stúplo pre opravu rafinérie. Výsledok môže byť aj nárast, aj pokles HDP.

Zničený ukrajinský panelák predstavuje nárast HDP pre likvidáciu trosiek, ale žiaden pokles, pretože národné účtovníctvo nezachytáva prerušenie „výroby“ služieb bývania v tomto paneláku. Zničená neskolaudovaná rúra Nord Streamu znamená podľa Vlachynského ani nárast HDP, pretože sa neopravuje, ani pokles HDP, pretože ešte nič nevyrábala.

Otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo

Rusko teda podľa analytika zažilo odliv zahraničného kapitálu a know-how, stratilo dôležité trhy najmä v energetike a presmerovalo veľkú časť zdrojov na výrobu a dovoz vojenského materiálu, ktorý obratom končí zamýšľaným aj nezamýšľaným výbuchom.

„Takýto kokteil nemôže dosiahnuť iné, ako dlhodobú otravu ekonomiky. Ekonomika Európy je aktuálne 12-krát väčšia, ako ekonomika Ruska. Bez väčšej námahy tak môže ekonomicky kontrovať," uvádza analytik.

Zároveň však podľa neho platí, že takáto otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo. Na schopnosť produkovať zbrane a vydržiavať armádu bude pôsobiť v podobe nižšej kvantity aj kvality zbraní, čo môže byť užitočné z hľadiska schopnosti Európy brániť sa v potenciálnom budúcom konflikte, no určite to nebude rozhodujúci efekt pre schopnosť viesť aktuálnu či budúcu vojnu.

„Nakoniec, spriaznený Irán žije v ekonomickej mizérii už 50 rokov, veď súčasné HDP na obyvateľa je tam rovnaké, ako bolo na konci 80. rokov. No z vojnových ambícii mu to neubralo," uzavrel Vlachynský.


Počasie