• Dnes je: Sobota 03. decembra 2022 meniny má Oldrich

Energetické novely podľa Slovenských elektrární poškodia Slovensko, podniku dokonca hrozí konkurz

Energetické novely podľa Slovenských elektrární poškodia Slovensko, podniku dokonca hrozí konkurz

Generálny riaditeľ Slovenských elektrární (SE) Branislav Strýček.

Novely energetických zákonov, vďaka ktorým chce vláda bojovať s drahými energiami, sú pre Slovensko veľmi škodlivé.

Myslí si to náš najväčší výrobca elektriny, spoločnosť Slovenské elektrárne.

Ako uviedol na stretnutí s novinármi generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček, po definitívnom prijatí noviel zákonov o energetike a o regulácii v sieťových odvetví hrozí slovenskému dominantnému výrobcovi elektriny až konkurz.

Problém financovania projektov

Energetické novely okrem iného uvoľňujú štátu ruky pri vyhlasovaní núdzového stavu v energetike a všeobecného hospodárskeho záujmu pri cenách energií. Štát by mohol vďaka novelám napríklad znárodniť vyrobenú elektrinu na území Slovenska.

„Ak sa vláda rozhodne, tak môže vyvolať mimoriadny stav a môže danému výrobcovi v zásade zobrať produkt, ktorý vyrába bez ohľadu na to, či on ho už nepredal. Ešte mu môže určiť cenu, o ktorej sa on rozhodne. Nie sú tam určené podmienky, za ktorých sa takýto stav môže vyhlásiť,“ upozorňuje Strýček.


Slovensko sa tak podľa neho dostáva do absolútnej právnej neistoty. „Ak budú novely prijaté, bude v budúcnosti problém financovať akékoľvek infraštrukturálne projekty v energetike. Určite bude problém financovať Slovenské elektrárne ako také,“ zdôraznil Strýček.

Nemôžeme ukradnúť 10 miliárd eur

Slovenské elektrárne upozorňujú vládu, že ak sa rozhodne podľa tohto zákona znárodniť nimi vyrobené elektrinu, musí si pripraviť najmenej 14,2 miliardy eur.

Hodnota už do budúcna predanej elektriny v Nemecku, Česku a v Maďarsku je totiž podľa Strýčka 10 miliárd eur, zvyšných 4,2 miliardy eur predstavuje dlh Slovenských elektrární. Väčšina dlhu patrí zahraničným bankám. „Čiže bavíme sa o 14,2 miliardách eur, ktoré by štát chcel zásadne nejakým spôsobom skonfiškovať,“ dodal Strýček.


Slovensko by sa po znárodnení už predanej elektriny malo podľa Slovenských elektrární pripraviť na medzinárodné arbitráže.


„Neviem si predstaviť, že my týmto krajinám jednoducho ukradneme 10 miliárd eur. My im nedodáme elektrinu a nám to prejde bez toho, aby sa nás niekto pýtal, ako si to môžeme dovoliť. Slovenská republika by bola predmetom arbitráží a súdov od spoločností, ktorým by sme elektrinu nedodali. Neviem si predstaviť, že by sme to ustáli,“ doplnil Strýček.

Debaty s Enelom a EPH

Novely energetických zákonov už majú podľa neho vplyv na chod Slovenských elektrární, aj keď ešte nie sú definitívne schválené. Najprv banky a neskôr aj dvaja akcionári Slovenských elektrární totiž po preštudovaní noviel nechcú podniku požičať potrebných 400 až 500 miliónov eur potrebných pre riadny chod spoločnosti do konca roka.

„Už sa momentálne bavíme s akcionármi (Enel a EPH) o tom, že nám neposkytnú potrebných 400 až 500 miliónov eur, ktoré potrebujeme do konca roka na dofinancovanie spoločnosti. Banky odmietli zafinancovať túto čiastku a potom, čo boli v piatok schválené novely v prvom čítaní, tak sa od nás už otočili aj akcionári, ktorí mali záujem pôvodne túto pôžičku poskytnúť,“ zdôraznil Strýček s tým, že tie peniaze budú žiadať od štátu ako tretinového akcionára Slovenských elektrární.


„Ak nám štát nedá pôžičku, je veľká pravdepodobnosť, že môžeme ísť do konkurzu. Uvidíme, ako to dopadne,“ povedal Strýček, ktorý naznačil pre chýbajúce peniaze dočasné zastavenie dostavby štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce.

List posielajú prezidentke Čaputovej

Slovenské elektrárne nemôžu pochopiť, že také dôležité energetické novely neprešli riadnym legislatívnym procesom.

„Je to neštandardné, že tak závažný zákon, ktorý má tak závažné dopady na energetiku, bol prijatý bez toho, že by čo i len jediný účastník na trhu bol nejakým spôsobom dopytovaný. Vidíme tam niekoľko iracionálnych častí, ktoré neverím, že by sa po štandardnom pripomienkovom konaní prijali. Neviem si predstaviť, že môžete byť členom Európskej únie a zároveň žiť na úkor ostatných krajín,“ konštatoval Strýček.


Slovenské elektrárne posielajú list prezidentke, predsedovi parlamentu, premiérovi a poslancom Národnej rady SR. „Pre Slovensko by bolo najracionálnejšie tento zákon pozastaviť, mať o ňom diskusiu a zamyslieť sa, čo je iracionálne a vďaka čomu sa nás budú krajiny pozerať ako na krajinu tretieho sveta. Neverím však tomu, že je to realistické, a preto budeme požadovať aspoň pozmeňujúce návrhy, ktoré zabezpečia to, že predaná elektrina nemôže byť predmetom či už vyvlastnenia alebo všeobecného hospodárskeho záujmu,“ uzavrel Strýček.


Novely energetických zákonov v piatok posunuli poslanci Národnej rady SR do druhého čítania. O novelách zákonov by mal parlament v skrátenom legislatívnom konaní definitívne rozhodovať v utorok.


Najčítanejšia najnovšia správa

Nový odvod pocítia aj bežní Slováci a návrh vytvára veľmi toxický precedens

novy odvod pocitia aj bezni slovaci a navrh vytvara velmi toxicky precedens

Poslanci budú už tento týždeň rokovať o rozšírení a zvýšení osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý sa po novom má vzťahovať aj na finančných poradcov a sprostredkovateľov.

Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) varuje, že návrh zasiahne do fungujúceho konkurenčného trhu, ktorý navyše výrazne investuje do inovácií a finančnej gramotnosti obyvateľstva – oblastí, v ktorých Slovensko markantne zaostáva.

Návrh je v druhom čítaní

Návrh novely zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach z dielne poslanca Milana Vetráka (OĽaNO), ktorý parlament nedávno posunul do druhého čítania, má v pláne zvýšiť sadzbu odvodu a rozšíriť okruh subjektov, ktoré sú povinné ho platiť.

Po novom by sa týkal aj širokého množstva subjektov podnikajúcich na základe povolenia od Národnej banky Slovenska (NBS), vrátane lízingových spoločností, finančných sprostredkovateľov a poradcov či obchodníkov s cennými papiermi.


Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, ktorá na Slovensku zastupuje vyše 60 percent finančných agentov pôsobiacich v oblasti finančného sprostredkovania a poradenstva, kritizuje, že povinnosť platiť osobitný odvod by sa ich členov týkala len preto, že na výkon svojej činnosti potrebujú nejaký druh oprávnenia, v tomto prípade od NBS.

Množstvo vydaných licencií

Poslanci by sa podľa asociácie mali v prvom rade pozerať na to, či potreba získania tohto oprávnenia limituje konkurenciu alebo len oddeľuje podvodníkov od serióznych podnikateľov – to, že je trh regulovaný, ešte neznamená, že je oligopolný.


NBS nelimituje množstvo vydaných licencií, získanie licencie nie je podmienené vysokým poplatkom a licencia negarantuje žiadne výnosy. Prax v skutočnosti ukazuje, že trh je zdravo konkurenčný a držiteľom povolenia od NBS sú rádovo stovky subjektov.


Na Slovensku pôsobí vyše 400 sprostredkovateľských spoločností, avšak tento odvod by pravdepodobne zasiahol len 6 z nich, pričom pri optimalizácii zisku by sa mohol týkať iba dvoch subjektov na trhu finančného sprostredkovania.

To znamená, že odvod by mal minimálny prínos pre štátny rozpočet s ohľadom na negatívne dopady neférového znevýhodnenia dvoch subjektov voči širokej konkurencii (napr. signál vyslaný voči podnikateľskému prostrediu).

Toxický precedens


Ďalším problematickým kritériom je navyše podľa asociácie fakt, že odvod by zasiahol len firmy zo ziskom nad tri milióny eur a úplne by obišiel spoločnosti, ktoré síce na slovenskom trhu pôsobia, ale sídlo majú mimo krajiny.


Takýto návrh teda podľa členov asociácie vytvára veľmi toxický precedens – aj kaderníci a kaderníčky si bez výučného listu nemôžu založiť živnosť. Podobný je aj prípad cukrárov a cukrárok a celého radu ďalších viazaných a remeselných živnosti. Dať parlamentu bianko šek uvaľovať selektívne odvody na vybrané sektory na základe irelevantného kritéria podľa nich nepomôže zvýšiť konkurencieschopnosť ani tempo inovácií.

Treba tiež zdôrazniť, že podľa júnového prieskumu agentúry Focus má len 16 percent slovenských domácností vytvorenú finančnú rezervu v odporúčanej výške 6-násobku mesačného príjmu.


Dáta NBS ukazujú, že až 77 percent úspor slovenských domácnosti je na bežných účtoch pri nulových úrokových sadzbách, 18 percent je uložených na termínovaných vkladoch pri priemernej sadzbe 0,62 percenta a dve percentá je na sporiacich účtoch s priemernou úrokovou sadzbou 0,04 percenta, čo odzrkadľuje nízku finančnú gramotnosť obyvateľstva na Slovensku.

Konkurencieschopnosť Slovenska


Finanční sprostredkovatelia pritom smerujú nemalé prostriedky do programov na podporu finančnej gramotnosti (finančné vzdelávanie a testovanie na školách, investičná akadémia, finančná olympiáda, atď.) a sú kľúčoví pre zvrátenie negatívnych trendov v oblasti sporenia, keďže zachytávajú menej bonitné domácnosti s horšími finančnými návykmi.

Predmetná novela môže ohroziť nielen investície do programov na podporu finančnej gramotnosti, ale aj do sektorových inovácií a digitalizácie (naši členovia už dnes vynakladajú nemalé prostriedky na využitie umelej inteligencie či PSD2 dát vo svojich produktoch a službách).


To nevyhnutne negatívne zasiahne spotrebiteľov, širší ekosystém a z dlhodobého hľadiska aj konkurencieschopnosť Slovenska, ktorá je už aj tak na medzinárodnom poli naštrbená.

Global Innovation Index

Slovensko je na 46. mieste v Global Innovation Index (pokles z 37. miesta v roku 2021 a 39. miesta v roku 2020) a na 23. mieste (piatom od konca) v európskom Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI).

Asociácia na záver poukazuje, že zákon neprešiel bežným legislati?vnym procesom a nebol konzultovany? s NBS ani s dotknuty?mi podnikatel?sky?mi subjektmi. Návrh zákona predpokladá poziti?vne vplyvy na rozpoc?et verejnej spra?vy, avšak neuvádza, v akej výške budú, čo predkladateľom vytklo aj ministerstvo financií.


Navrhovatelia tiez? tvrdia, z?e za?kon nebude mat? z?iadne vplyvy na podnikatel?ske? prostredie a nezvy?s?i regulac?ne? zat?az?enie, c?o je oc?ividne mylne? a vypovedá o kvalite tohto návrhu. Asociácia preto vyzýva poslancov Národnej rady, aby návrh zákona odmietli v plnom rozsahu a začali verejnú a odbornú diskusiu a rokovania.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie