Elektromobily sú často prezentované ako jedno z kľúčových riešení v boji proti klimatickej zmene. Ich nízka emisná stopa v porovnaní s konvenčnými spaľovacími motormi sa zdá byť sľubným náznakom, že prechod na elektrickú mobilitu by mohol byť cestou správnym smerom. Avšak skutočná účinnosť elektromobilov v boji proti klimatickej zmene sa môže zdať komplikovanejšia ako sa na prvý pohľad zdá.

Zachránia nás elektromobily?

Ďalší problém s negatívnym vplyvom na životné prostredie sa objavuje v súvislosti s recykláciou batérií, ktoré majú životnosť približne 25 rokov.

Recyklácia má ďalší aspekt, ktorý vyvoláva obavy. Zatiaľ čo sa neustále pracuje na vylepšeniach technológií recyklácie, súčasný proces nie je dostatočne efektívny a nedokáže spracovať stále rastúce množstvo použitých batérií. To môže viesť k hromadeniu odpadu a vznikajú ďalšie komplikácie s jeho ukladaním.

Prechod na elektromobilitu nebude ľahký

Odhaduje sa, že v súčasnosti je na svete v prevádzke viac ako 1,4 miliardy, potenciálne až 1,5 miliardy vozidiel – a toto číslo sa od 70. rokov 20. storočia zdvojnásobuje každých približne 20 rokov. V mnohých krajinách, či už z politického alebo logistického dôvodu nie je možné rýchlo vymeniť všetky súčasné vozidlá za elektrické. Aj keď sa miera prijatia elektrických vozidiel zrýchľuje, elektrické autá tvoria veľkú menšinu predajov nových áut.

Existuje riešenie?

Budú elektromobily zázračným riešením klimatickej zmeny? Ako bolo spomenuté vyššie, problém je v tom, že elektrické vozidlá nemajú nulové emisie a v priemere vyprodukujú viac ako osem metrických ton CO2 pri výrobe a plus ďalšie dve metrické tony CO2 ročne na základe energetického mixu používaného na výrobu elektriny. Výroba lítiových batérií pre elektrické vozidlá tiež prináša množstvo environmentálnych problémov a obmedzovania ľudských práv: vrátane otroctva detí, masívneho využívania vody, znečistenia a ďalších.

A nielen to, kolesá elektrických áut majú rovnaké katastrofálne následky ako vozidlá na fosílne palivá: pevné častice z kolies áut sa šíria ovzduším, ktoré znečisťujú životné prostredie.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa javí ako jediné najúčinnejšie riešenie celkové zníženie mobility. Napríklad vytvorením zelených miest, kde všetko potrebné budú mať obyvatelia vo svojej blízkosti. Tieto ekologické mestá môžu dosiahnuť obrovskú efektivitu v doprave, logistike a bývaní, čo im umožní vypúšťať podstatne menej uhlíka (a vyrúbať oveľa menej lesov, ktoré sú rozhodujúce pre premenu CO2 v našej atmosfére) ako rozľahlé predmestské zástavby.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

8.12.2023 (SITA.sk) - Už niekoľko rokov pokračujú vo Vysokých Tatrách snahy o záchranu sakrálnej kultúrnej pamiatky – Kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Na ikonický kostolík z roku 1888 natrafia turisti smerujúci k lanovke na Hrebienok.

Kým v predošlých rokoch tam občianske združenie (OZ) Zachráňme poklady Tatier obnovilo strechu, počas uplynulého leta rozbehlo kroky k záchrane veže kostola, vážne narušená je jej drevená konštrukcia. Ako ďalej agentúru SITA informoval člen OZ Pavol Bayer, v prípade neriešenia problematických stĺpov vznikne havarijná situácia.

Demontáž vrchných kameňov vstupného schodiska v septembri 2023 ukázala, že južné stĺpy veže kostola sú vo veľmi zlom stave. Ako vysvetlil Bayer, ich stav je podľa statika predhavarijný. Nosné časti stĺpov veže sú poškodené hnilobou, v jednom prípade na približne 70 percent, v druhom na asi 60 percent.

„Sadnutie, naklonenie veže je možné kedykoľvek, čím by vznikla havarijná situácia s ďalekosiahlymi dôsledkami, či už pre opravu veže samotnej, alebo nutné uzatvorenie pešej a cestnej komunikácie a parkovacích plôch nachádzajúcich sa priamo pred vežou kostola,“ ozrejmil predseda OZ.

Výzva Obnov si svoj dom

Ešte pred príchodom mrazov ale stihli zabetónovať základy, na ktorých budú v novom roku namontované dočasné oceľové podpery veže.

„Tie by mali pomôcť veži prečkať zimu a čas, kým sa usuší drevo, ktorými sa nahradia zhnité časti. Po ukončení opravy budú podpery znovu odstránené,“ priblížil Bayer. Nové drevo sa už podľa jeho slov suší v kaplnke v Novom Smokovci, predtým než poputuje do vákuovej sušičky.

Problémom pri všetkých snahách združenia sú však financie. Na opravu stĺpov a dolnej časti veže je podľa rozpočtu potrebných 47-tisíc eur, z toho disponuje OZ zatiaľ sumou 900 eur. S projektom sa tak zapojilo do výzvy Obnov si svoj dom.

V minulosti so žiadosťou uspelo, keď získalo financie na výmenu dreveného šindľa na celom kostole, čo vyriešilo problém so zatekaním do chrámu. Aj naďalej má však zriadený transparentný účet, prispieť na záchranu pamiatky tak môže ktokoľvek.

Opravy kostola v jednotlivých etapách

Samotné opravy kostola boli pôvodne rozdelené do šiestich etáp. Zahŕňajú výmenu strešnej krytiny, opravu vstupného schodiska a veže kostola, odvod zrážkovej vody z okolia kostola. Oprava hlavnej lode i samotného interiéru by mala prísť na rad ako posledná, keďže v rámci celkovej opravy sa postupuje podľa akútnosti poškodenia. Urgentné je tiež schodisko.

„Vyzerá to tak, že je na suti, nemá základy, pod schodmi vidieť dutinu. Všetko sa hýbe, travertínové stupne sa dokonca polámali. Bude to potrebné rozobrať. Sondážnymi prácami sa základ schodiska nenašiel, bude preto nutné spraviť betónové schodisko, na ktoré sa poukladajú travertínové bloky,“ opísal člen združenia Bayer.

Kostol v Starom Smokovci dal postaviť spišský biskup Juraj Császka na žiadosť arcikňažny Klotildy v roku 1888. Projekt vyhotovil architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Kostol bol postavený vo vysokohorskom alpskom štýle, ktorého charakteristickým znakom je hrázdené murivo.

To znamená, že konštrukcia kostola je drevená a steny sú vyplnené murivom. Štíty kostola sú bohato vyrezávané a zdobené. Kostolík patrí medzi najkrajšie stavby nielen v Starom Smokovci, ale aj v celých Vysokých Tatrách. Jeho súčasťou sú vitráže na oknách, ktoré zhotovil akademický maliar Vincent Hložník so svojou manželkou a dcérou.

„Problémy nastali aj s pôvodnou vežou, ktorá sa kvôli slabým základom naklonila. V roku 1932 bola veža demontovaná a nad vchodom bol urobený jednoduchý prístrešok. V roku 1959 kostol rekonštruovali a bola postavená aj nová veža,“ informovalo OZ Zachráňme poklady Tatier.