• Dnes je: Nedeľa 02. októbra 2022 meniny má Levoslav

Duševný stav Slovákov sa za posledné roky výrazne zhoršil, čoraz viac nás trápia úzkosti či depresie

Duševný stav Slovákov sa za posledné roky výrazne zhoršil, čoraz viac nás trápia úzkosti či depresie

Na Slovensku pripadá 4,9 psychiatrov na 100-tisíc obyvateľov, priemer v Európskej únii je 17.

Duševný stav Slovákov sa zhoršil v dôsledku covidovej pandémie a prispela k tomu aj vojna na Ukrajine. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý mapoval duševný stav obyvateľov.

Nedostatok odborníkov

Viac ako 21 percent Slovákov v prieskume uviedlo, že ich duševný stav sa zhoršil v dôsledku pandémie COVID-19 a vyše 70 percent ľudí pociťovalo zvýšený stres či úzkosť z vypuknutia vojny na Ukrajine.

Hoci oficiálne odhady sú výrazne nižšie a pohybujú sa na úrovni 3 – 3,5 percenta, v prieskume až 30 percent respondentov uviedlo, že trpí mierne závažnou alebo ťažkou depresiou.

Odborníci sa preto zhodujú, že depresii na Slovensku treba venovať oveľa viac pozornosti. „Môžeme očakávať, že ľudí s duševnými problémami bude stále pribúdať, no my bojujeme s nedostatkom kapacít, financií i so stále prítomnou spoločenskou stigmou, pre ktorú sa množstvo ľudí stále bojí vyhľadať pomoc,“ uviedla hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre odbor psychiatria Ľubomíra Izáková.

Nárast pacientov s duševnými chorobami

Špeciálna štúdia Depression Scorecard, ktorá tento rok analyzovala komplexný obraz starostlivosti o ľudí s depresiou na Slovensku, sa realizovala v desiatich krajinách strednej, východnej Európy a Pobaltia.


Ukázala, že hoci slovenské strategické plány a koncepcie poznajú najmodernejšie prístupy v starostlivosti o pacientov s depresiou, do praxe sa mnoho z nich ešte neprenieslo. Problém je aj s dostupnosťou liečby. Na Slovensku pripadá 4,9 psychiatrov na 100-tisíc obyvateľov, priemer v Európskej únii je 17.

Ich regionálne rozloženie je okrem toho nerovnomerné. Aj preto priemerná čakacia doba na psychiatrické vyšetrenie u nás prekračuje sedem týždňov a rizikové skupiny ako deti či seniori majú prístup k adekvátnej liečbe ešte zložitejší.


Výstupom prieskumu je 13 konkrétnych odporúčaní odborníkov a zástupcov pacientov na zlepšenie komplexnej starostlivosti o ľudí s depresiou, ktorá je podľa WHO najrozšírenejším duševným ochorením na svete.

Investície do prevencie


„Depresívne poruchy majú okrem vážnych medicínskych, aj významné ekonomické dopady na náš systém. Uvedomuje si to aj náš rezort, pre ktorý je oblasť duševného zdravia jednou z hlavných priorít,“ povedal štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR Róbert Babeľa.

Výzvou do budúcnosti podľa neho zostáva zlepšovanie dostupnosti dát a práce s nimi, pretože len na základe kvalitných dát môže rezort správne investovať do prevencie a liečby depresívnych porúch na Slovensku.


Výsledky výskumu Depression Scorecard na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku, Chorvátsku, Slovinsku, Srbsku, Bulharsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku sú dostupné na stránke www.depressioncare.eu. Metodiku výskumu vypracovala britská organizácia The Health Policy Partnership.


Najčítanejšia najnovšia správa

Po alkohole siahnu čoraz mladšie deti, najrizikovejšou skupinou sú žiaci siedmych ročníkov

po alkohole siahnu coraz mladsie deti najrizikovejsou skupinou su ziaci siedmych rocnikov

2.10.2022 (Webnoviny.sk) - Deti počas pandémie začali častejšie užívať alkohol. Používali ho na zahnanie úzkosti, samoty i negatívnych pocitov počas izolácie. Už trinásťroční skúšajú alkohol s kamarátmi či sami, no častejšie siahnu po cigarete.

Vyplýva to z dotazníkov projektu Hovorme o alkohole. Alkohol skúšajú i mladšie deti. Pri pití sú deti najčastejšie ovplyvňované rovesníkmi či staršími kamarátmi. Piť zvyknú príležitostne, najčastejšie raz týždenne.

Šokujúce priznania žiakov

Obvykle pijú na rôznych oslavách, keď chcú zapadnúť, prípadne keď chcú byť sebavedomejší alebo sa chcú zbaviť negatívnych pocitov. Okrem alkoholu skúšajú i cigarety a drogy.

Rôzne elektronické či vaporizované cigarety sú v súčasnosti považované za módne a zadovážiť si fľašu alkoholu, prípadne i drogy, tiež nie je pre deti problematické.

„Projekt je určený žiakom siedmych ročníkov a doteraz sa doň zapojilo vyše 15-tisíc žiakov zo 190 škôl po celom Slovensku. Žiaci počas interaktívnych hodín hovoria o alkohole s vyškolenými lektormi, počúvajú príbehy svojich rovesníkov, hovoria o vlastných skúsenostiach a zážitkoch. Niektoré priznania doslova šokujú aj skúsených lektorov,“ opísal projekt Tomáš Huba z OZ Fórum Pi s rozumom (FPSR).

Doplnil, že práve deti v siedmom ročníku sú veľmi rizikovou skupinou, pretože v tomto veku sa po prvýkrát stretávajú s alkoholom, a to medzi kamarátmi, alebo v rodine. Zároveň sa sami za deti nepovažujú, no sú veľmi ovplyvniteľní. Podľa Hubu treba s nimi o alkohole otvorene hovoriť.

Zakázané ovocie najlepšie chutí

Podľa prieskumu občianskeho združenia každý štvrtý rodič sám ponúkne dieťaťu alkohol. Častokrát ide o pivo, ktoré je mylne spolu s vínom považované za „mäkký" alkohol. Huba tvrdí, že delenie alkoholu na mäkký a tvrdý je omyl.

Doplnil, že jeden deciliter vína, dve a pol decilitra piva a tri centilitre vodky majú rovnaký obsah alkoholu. Podľa lektorky Zuzany Žilinčíkovej deti často pijú, pretože im je alkohol zakazovaný, a ony chcú vyskúšať zakázané. Tiež tým, že vidia dospelých piť, považujú pitie alkoholu za normálne. Používajú ho na zahnanie nudy, frustrácie i samoty.


„Je veľký rozdiel medzi tým, keď dieťa vníma alkohol ako čosi výnimočné a tým, že ho vníma ako úplne bežnú a niekedy aj neodmysliteľnú súčasť života. Len na nás záleží, ako bude dieťa k alkoholu pristupovať, no striktné zákazy a tresty nie sú tá správna cesta. Najmä staršie deti túžia najsilnejšie po tom, čo im zakazujeme,“ vysvetľuje psychológ Josef Šedivý z OZ Sananim, ktoré sa venuje drogovým závislostiam a spolupracuje s FPSR.


Dodal, že deťom treba vysvetliť, že alkohol môže rozvracať vzťahy i zdravie, a tiež že nie je znakom úspechu, atraktivity či zrelosti.

Tvrdšie tresty za alkohol za volantom

Podľa lektorky deti vítajú prednášky Hovorme o alkohole. Oceňujú najmä možnosť otvorene hovoriť o alkohole. Tínedžri tiež nechápu, prečo polícia nerobí častejšie razie na alkohol.

Ocenili by aj tvrdšie tresty za alkohol, a to najmä u vodičov. Pozitívne možno vnímať výsledky prieskumu WHO, podľa ktorého postupne klesá miera nadmerného požívania alkoholu medzi mladistvými. V prípade dospelých sa za posledných desať rokov spotreba alkoholu znížila o 10 percent.


OZ Fórum Pi s rozumom vykonáva prevenciu i osvetu a vzdeláva deti i dospelých v záujme zodpovedného prístupu k alkoholu. Projekt Hovorme o alkohole vstupuje v školskom roku 2022/2023 do šiesteho ročníka.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie