• Dnes je: Streda 27. októbra 2021 meniny má Sabína

Dostávame sa na zlomový bod, vedci opäť vyzvali na okamžité kroky v boji proti klimatickej kríze

Dostávame sa na zlomový bod, vedci opäť vyzvali na okamžité kroky v boji proti klimatickej kríze

Politiky zamerané na boj proti klimatickej kríze alebo ktorémukoľvek zo symptómov by sa preto podľa neho „mali zamerať na hlavnú príčinu – drancovanie planéty zo strany ľudí“.

Tisícky vedcov zopakovali svoje výzvy na okamžité kroky v súvislosti s klimatickou krízou.

Spravili tak prostredníctvom článku publikovaného tento týždeň v žurnále BioScience, informuje portál DW.

„Extrémne klimatické udalosti a vzorce, ktoré sledujeme v niekoľkých uplynulých rokoch – nehovoriac o niekoľkých posledných týždňoch – zdôrazňujú zvýšenú naliehavosť, s ktorou musíme pristupovať ku klimatickej kríze,“ povedal spoluautor štúdie Philip Duffy, ktorý je výkonným riaditeľom Woodwell Climate Research Center v americkom štáte Massachusetts.

Predošlý rok bol druhý najteplejší

Pred dvoma rokmi viac ako 10-tisíc vedcov z asi 150 krajín spoločne vyhlásilo globálnu klimatickú núdzu. Teraz sa k nim pridalo ďalších viac ako 2 800 signatárov vyzývajúcich na ochranu života na Zemi.


Od vyhlásenia stavu klimatickej núdze v roku 2019 pritom Zem zažila „bezprecedentný nárast“ katastrof súvisiacich s klímou, poznamenali vedci.

Odborníci sa pri tvorbe štúdie zamerali na „známky života“, aby zmerali zdravie planéty. Medzi ne zaradili napríklad emisie skleníkových plynov, hrúbku ľadovcov, rozsah morského ľadu alebo odlesňovanie. Z 31 sledovaných znakov zistili vedci v prípade 18 rekordné hodnoty.


Rok 2020 bol druhý najteplejší od začiatku vedenia záznamov, upozornili ďalej a dodali, že koncentrácia oxidu uhličitého v zemskej atmosfére bola v tomto roku vôbec najvyššia, odkedy ju začali sledovať.

Klíma sa správa šokujúcimi spôsobmi

V Grónsku a Antarktíde zaznamenali historicky najnižšie úrovne ľadu a ľadovce sa topia o 31 % rýchlejšie ako pred 15 rokmi, doplnili. Ročný úbytok brazílskeho Amazonského pralesa medzitým v roku 2020 dosiahol 12-ročný rekord.

Ďalší spoluautor štúdie, riaditeľ Global Systems Institute na Exeterskej univerzite Tim Lenton poznamenal, že nedávna rekordná vlna horúčav, ktorá potrápila západ Spojených štátov a Kanady ukázala, že klíma sa už začala „správať šokujúcimi a nečakanými spôsobmi“.


Na dôkazy, že sa dostávame na zlomový bod, čo sa týka klímy, podľa neho „musíme reagovať rovnako naliehavými krokmi smerom k dekarbonizácii globálnej ekonomiky a začať obnovovať prírodu, miesto jej ničenia“.


Vedci zopakovali svoje výzvy na transformatívne zmeny, pričom uviedli tri základné núdzové reakcie – postupné nahrádzanie a eliminácia fosílnych palív, implementácia „významnej uhlíkovej ceny“ a obnovovanie ekosystémov, ako sú „uhlíkové prepady“ a „ohniská biodiverzity“.

Hlavnou príčinou je drancovanie Zeme

Vyzvali tiež na zníženie znečisťovania, stabilizáciu ľudskej populácie a prechod na rastlinnú stravu.


Aby sa zvýšilo povedomie o klimatickej zmene, mala by byť zahrnutá v základných učebných osnovách škôl na celom svete, myslia si vedci.


„Musíme ku klimatickej núdzi prestať pristupovať ako k samostatnému problému – globálne otepľovanie nie je jediným symptómom nášho preťaženého zemského systému,“ upozornil hlavný autor štúdie William Ripple, ktorý je profesorom ekológie na lesníckej fakulte Oregonskej štátnej univerzity.


Politiky zamerané na boj proti klimatickej kríze alebo ktorémukoľvek zo symptómov by sa preto podľa neho „mali zamerať na hlavnú príčinu – drancovanie planéty zo strany ľudí“.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie