• Dnes je: Sobota 17. apríla 2021 meniny má Rudolf

Dobrá správa nielen pre rodičov. Vieme, čo zlepšuje motiváciu stredoškolákov k učeniu

Dobrá správa nielen pre rodičov. Vieme, čo zlepšuje motiváciu stredoškolákov k učeniu

Nový výskum sa zameral na motiváciu stredoškolákov. Zistil, že ich snaha dosahovať lepšie výsledky sa väčšinou postupne zlepšuje.

Prechod zo základnej na strednú školu môžu sprevádzať rozličné problémy. Či už sa týkajú zmeny prostredia, nového kolektívu či náročnejšieho učiva.

Nemalý podiel majú aj vnútorné či externé vplyvy súvisiace s vekom študentov.

Všetky tieto faktory môžu mať dopad na motiváciu k dosiahnutiu čo najlepších výsledkov.

Posun vpred

Nový výskum sa zameral na motiváciu stredoškolákov. Zistil, že ich snaha dosahovať lepšie výsledky sa väčšinou postupne zlepšuje.


Jedným z kľúčových faktorov, ktorý zvyšuje akademickú motiváciu, je pocit spolupatričnosti. „Naše výsledky ukazujú, že študenti, ktorí prišli s nízkou motiváciou sa väčšinou posúvajú smerom vpred,“ povedal vedúci štúdie Kui Xie z americkej The Ohio State University.

Autori prišli na to, že motivácia je oveľa zložitejšia, ako predpokladali. Vplývajú na ňu viaceré faktory. Niektorí uvádzajú, že ich motivujú „láska k učeniu“, snaha mať dobré výsledky alebo získať lepšiu prácu po ukončení školy.

Rozdelenie do kategórií

Študentov rozdelili do šiestich kategórií. Do najhoršej patria tí, ktorých nemotivuje nič. Najlepšiu tvoria autonómni študenti, ktorí nepotrebujú žiadnu externú motiváciu, ale stačí im ich vnútorné presvedčenie.


Štúdiu zverejnili v Journal of Educational Psychology. Zapojilo sa do nej 1 670 respondentov z jedenástich verejných stredných škôl od prvého do tretieho ročníka.

Pozorovali ich dva po sebe nasledujúce roky. Motiváciu hodnotili po tom, ako študenti uviedli, ktoré z predložených tvrdení ich najlepšie vystihuje.


Vyberali z ponuky ako napríklad: „Chodím do školy, pretože mám radosť a pocit zadosťučinenia, keď sa učím nové veci“, alebo „Chodím do školy, pretože potrebujem dokončiť strednú školu na získanie lepšie platenej práce“.

Láska k učeniu alebo povinnosť

Spomedzi šiestich kategórií odborníci určili dve ako maladaptačné, dve adaptačné a dve zmiešané.


Maladaptační študenti nemajú žiadnu motiváciu alebo ich motivuje len to, že do školy jednoducho musia chodiť. „Toto sú študenti, ktorým najviac hrozí predčasné ukončenie školskej dochádzky,“ povedal Xie.


Medzi adaptačných študentov sú tí, ktorých motivuje láska k učeniu alebo ktorí spolu s týmto faktorom pociťujú aj externú motiváciu, ako napríklad túžbu dostať sa na dobrú vysokú školu.

Množstvo študentov počas štúdia mení svoju motiváciu, väčšinou však k lepšiemu. Osem percent študentov bolo počas prvého roka v najprispôsobivejšom profile, teda viedla ich vnútorná motivácia. O rok ich do tejto kategórie spadalo už 11,4%.


V najneprispôsobivejšej kategórii bolo spočiatku 2,8% študentov, o rok ich bolo 2,1%.


Stabilný postoj

Ďalším pozitívnym odhalením štúdie bolo, že študenti z najlepšej kategórie boli aj najstabilnejší. „To znamená, že ak nájdeme lepšie spôsoby, ako motivovať študentov, ako ich dostať do lepšieho profilu, budú mať tendenciu tam aj zostať,“ vysvetlil vedec.


Takisto objasnil, že jedným z dôvodov, prečo sa motivácia u študentov časom zlepšuje, je, že sú jednoducho každým rokom vyzretejší.


Štúdia odhalila aj ďalšie dva faktory, ktoré vplývajú na ich zlepšujúcu sa motiváciu. Jedným z nich sú predchádzajúce študijné výsledky. Študenti, ktorí mali dobré výsledky, zároveň získali aj väčšiu motiváciu zostať v tejto kategórii alebo sa posunúť do ešte lepšej.

Ďalším faktorom je pocit spolupatričnosti v rámci školy. Študenti, ktorí pociťovali, že do školy „zapadli“, mali v ďalšom roku rovnakú alebo ešte väčšiu motiváciu týkajúcu sa akademických výsledkov.


Xie vyhlásil, že práve cez túto oblasť je možné dosiahnuť ešte lepšiu motiváciu študentov. „Pocit, že niekam patríte, môže škola ovplyvniť. Môže nájsť spôsoby, aby sa študent cítil ako súčasť školskej komunity,“ ozrejmil.


Školy by podľa neho mali pravidelne hodnotiť motiváciu študentov s cieľom identifikovať tých, ktorým hrozí najväčšie riziko zhoršenia výsledkov či predčasného ukončenia štúdia.

Dlhodobo zatvorené školy a dištančné vzdelávanie vzbudzujú vo väčšine rodičov obavy o budúcnosť detí

Dištančné vzdelávanie môže mať dopady na psychiku detí, odborníci zriadili linky pomoci pre rodičov

Karanténa a izolácia spôsobuje stres, smútok i hnev. Psychiku ešte zhoršujú hoaxy aj alkohol

Odborníci vyrátali dopad zatvorených skôl na budúce generácie. Dištančné vzdelávanie pripraví žiakov o tisícky eur

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie