• Dnes je: Piatok 03. decembra 2021 meniny má Oldrich

Daňová brzda v ústavnom zákone? Okrem politikov SaS a OĽaNO rozdeľuje tento návrh aj ekonómov

Daňová brzda v ústavnom zákone? Okrem politikov SaS a OĽaNO rozdeľuje tento návrh aj ekonómov

Zjednodušene si ju možno predstaviť ako strop, ktorý štát pri ukladaní daní nemôže prekročiť.

Poslanci už po tretíkrát presunuli rokovanie novely o ústavnom zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý krotí štátne výdavky prostredníctvom takzvanej dlhovej brzdy.

Dôvodom sú spory ohľadne daňovej brzdy, ktorú chce do zákona presadiť SaS.

Jej cieľom je zafixovať celkové daňové zaťaženie voči hrubému domácemu produktu (HDP) na približne dnešnej úrovni, čo je 39,6% za rok 2020. To by znamenalo, že v prípade krízy alebo iných nepredvídaných výdavkov by štát nemohol občanom zvyšovať dane, odvody a poplatky.

SaS neustúpi

Okrem toho chce strana zaviesť aj postupné klesanie celkového daňovo-odvodového zaťaženia, čím by sa podľa predsedu Výboru NR SR pre financie a rozpočet Mariána Viskupiča (SaS) stala zo Slovenska konkurencieschopnejšia krajina.


„Nižším zaťažením aktivity by sa akceleroval rozvoj našej krajiny. Zároveň nemožnosť zvyšovania daňového zaťaženia vytvorí skutočný tlak na efektívnejšie využívanie verejných financií,“ uviedol pre portál voFinanciách Viskupič.

Debata o návrhu SaS sa v parlamente presunula už vlani v decembri a v januári tohto roka. O vypustenie z aktuálnej schôdze podľa Richarda Sulíka (SaS) požiadal minister financií Eduard Heger (OĽaNO). Zaradený by mal byť na ďalšiu schôdzu, ktorá sa má začať 4. mája.


„Zvyšovanie daní je pre stranu SaS červená čiara. Trváme na zakomponovaní daňovej brzdy aspoň v základnej jednoduchej forme limitujúcej percentuálnu výšku celkového daňového zaťaženia voči HDP,“ avizuje Viskupič, že neplánujú ustupovať.

Menej plytvania štátnymi zdrojmi

Ekonóm z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovana Ďurana rovnako ako predseda parlamentného výboru pre financie hovorí, že daňová brzda by mala motivovať politikov k tomu, aby v kríze nešli hneď cestou zvyšovania daní, ale aby lepšie hospodárili.

Zjednodušene si ju možno predstaviť ako strop, ktorý štát pri ukladaní daní nemôže prekročiť. Za jej výhodu považuje aj zvýšenie efektivity nakladania s verejnými financiami. „Začne sa rozmýšľať nad tým, či sú jednotlivé opatrenia efektívne, bude sa menej plytvať so štátnymi zdrojmi,“ vysvetľuje odborník.


Vďaka zvýšeniu konkurencieschopnosti krajiny by podľa Ďuranu vzrástla aj kvalita služieb, pretože by ich v menšej miere mal na starosti štát. Ako príklad dáva slovenské železnice, o kvalite ktorej ľudia nemôžu rozhodovať, pretože tu neexistuje konkurencia, z ktorej by sa dalo vyberať.

„Daňová brzda do ústavného zákona nepatrí“

Podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Petra Goliaša daňová brzda ale do ústavného zákona nepatrí. Dôvodom má byť, že nie je odborná zhoda na optimálnej výške daňového zaťaženia.


„To sa navyše môže v čase meniť. Výška daní je predmetom politického súboja a tak by to aj malo ostať,“ hovorí. Pokiaľ chce vláda občanom garantovať, že nedôjde k zvyšovaniu daňovej záťaže, môže tak podľa neho spraviť formou spoločného memoranda koaličných strán či jednoduchého zákona.

Viskupič uznáva, že daňová brzda by sa mohla zaviesť aj jednoduchým zákonom. „Je to jedna z možností. Ale lepšie riešenie je jej zakomponovanie do zákona o rozpočtovej zodpovednosti, pretože to prinesie skutočne komplexnú ochranu verejných financií pred nezodpovedným konaním vlád,“ tvrdí.

Dlhy pre ďalšiu generáciu

Goliaš upozorňuje, že pokiaľ by sa daňová brzda dostala do ústavného zákona, stratil by podľa neho širokú politickú podporu, na ktorej bol postavený. To by zvýšilo riziko ďalších politických zásahov a tým aj stabilitu samotného zákona.


Jeho prijatie je pritom dôležité práve pre úpravu takzvanej dlhovej brzdy. Nová úprava by ju mala kvôli kríze spôsobenej pandémiou posunúť na 55 percent HDP. Šéf INEKO vysvetľuje, že úlohou dlhovej brzdy je chrániť občanov pred nadmerným zadlžovaním.

„Pokiaľ by brzda neexistovala, mohlo by dôjsť k rastu dlhu na úrovne, pri ktorých by bol príliš veľkou záťažou ekonomiky, brzdil by jej rast a tým aj rast životnej úrovne,“ dodáva. V krajnom prípade by podľa neho hrozila „grécka cesta“, keď by boli budúce vlády nútené znižovať dlh radikálnymi opatreniami, ktoré by sa dotkli životnej úrovne veľkej časti obyvateľstva.


Ako dopĺňa Ďurana, následky ignorovania dlhovej brzdy vždy pocítia deti a vnúčatá generácie, ktorá ju prehliadala. V podobe vyšších daní a odvodov či spomínanej nižšej životnej úrovne. „Aj teraz dávame miliardu eur ročne na úroky, ktorú by sme nemuseli keby sme zodpovednejšie hospodárili v predchádzajúcich dvadsiatich rokoch,“ dodáva.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie