• Dnes je: Utorok 16. apríla 2024 meniny má Dana, Danica

Čo by vás presvedčilo, aby ste sa zaočkovali proti COVID-19? Prieskum odhalil názory Slovákov

Čo by vás presvedčilo, aby ste sa zaočkovali proti COVID-19? Prieskum odhalil názory Slovákov

Pre respondentov je pri rozhodovaní o vakcinácii proti COVID-19 dôležitý najmä názor najbližšej rodiny.

Najvýraznejšou šancou ovplyvniť postoj k očkovaniu by bola možnosť vybrať si spomedzi vakcín používaných inde vo svete, napríklad Sputnik V. Túto možnosť označilo 30,6 percenta respondentov s odmietavým či nerozhodným postojom. Možnosť vybrať si spomedzi vakcín schválených Európskou úniou by zmenila názor u viac ako 23 percent respondentov.

Niektorých motivujú peniaze

Vyplýva to z kontinuálneho prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, za ktorým je Slovenská akadémia vied (SAV) a spoločnosti Mnforce a Seesame. Zber dát uskutočnili na vzorke tisíc respondentov od štvrtka 28. januára do utorka 2. februára. V tlačovej správe o tom informovala Michaela Lukovičová zo spoločnosti Seesame.

Možnosť vakcinácie u všeobecného lekára by zvýšila ochotu zaočkovať sa u viac ako 41 percent respondentov s odmietavým či nerozhodným postojom. Ponuka peňazí za očkovanie by zmenila názor u 15,7 percenta respondentov. Pre 24,3 percenta ľudí s odmietavým postojom by bolo rozhodujúce, ak by bez očkovania nemohli cestovať do zahraničia.

Názor rodiny prevláda

Pre respondentov je pri rozhodovaní o vakcinácii proti COVID-19 dôležitý najmä názor najbližšej rodiny. Túto možnosť označilo 48,6 percenta spomedzi všetkých opýtaných. Dôležitý by pre nich bol aj názor všeobecného lekára (46,9 percenta) či blízkej osoby, ktorá má lekárske či farmaceutické vzdelanie (46,6 percenta).

„Ukazuje sa, že pri rozhodovaní sa o očkovaní proti ochoreniu COVID-19 je okrem najbližšej rodiny mimoriadne dôležitý i všeobecný lekár. Dá sa predpokladať, že ak by sa podarilo rozšíriť vakcináciu i do ambulancií všeobecných lekárov, tak by sa časť doteraz nerozhodných či očkovanie odmietajúcich ľudí dala zaočkovať,” podotkol Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.


Vysoko sa umiestnili aj názory vedeckých inštitúcií a slovenských vedcov (42,9 percenta). Ako nižšie dôležité považujú ľudia názor prezidentky SR (22,3 percenta), Európskej únie (19 percent), vlády SR (15,2 percenta), mestskej samosprávy (12,3 percenta), veľkých etablovaných firiem (12,1 percenta) či cirkvi (9,6 percenta).

Počúvajú aj vedcov

Prieskum zároveň zistil, že pre 14,4 percenta respondentov, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, je názor vedcov dôležitý. Naopak najdôležitejší je medzi ľuďmi, ktorí sa chcú dať zaočkovať. Túto možnosť totiž označilo 67,4 percenta opýtaných. Ľudia s odmietavým postojom najčastejšie označili, že názor najbližšej rodiny je pri ich rozhodovaní o očkovaní dôležitý. Túto možnosť zvolilo 30,4 percenta z nich.

Za najdôveryhodnejší zdroj informácií považuje 49,1 percenta všetkých respondentov názor svojho lekára. Za dôveryhodného ho označilo aj 23,3 percenta ľudí s negatívnym postojom k očkovaniu a 50,6 percenta s nerozhodným postojom. Slovenským vedcom s informáciami o očkovaní dôveruje 48 percent zo všetkých opýtaných.


Z nerozhodných 45,1 percenta. Za menej dôveryhodné boli pokladané informácie od vlády (celkovo 18 percent), celoštátnych televízií a denníkov (17,4 percenta), od osobností spoločenského života (14,4 percenta) či z internetu a sociálnych sietí (14,2 percenta).

Kto by sa proti COVID-19 nemal očkovať? Lekárka vysvetlila, čo môže vakcína Comirnaty spôsobiť

Deti budú mať zrejme vlastné vakcíny proti COVID-19. Výrobcovia začínajú s testovaním

Všetko o vakcínach proti COVID-19. Ktorá je najúčinnejšia a aké sú ich nežiaduce účinky?


Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Najčítanejšia najnovšia správa

Nemecká zbrojovka Rheinmetall stavia novú továreň, Ukrajine dodá len tento rok státisíce kusov delostreleckej munície

nemecka zbrojovka rheinmetall stavia novu tovaren ukrajine doda len tento rok statisice kusov delostreleckej municie

Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall odštartovala výstavbu novej továrne na produkciu munície.

Továreň vybudujú v meste Unterlüs, ktoré sa nachádza medzi Hannoverom a Hamburgom. Nový závod zvýši kapacitu nemeckého výrobcu delostreleckých nábojov a Ukrajina od neho len tento rok dostane státisíce kusov munície.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vysielaciu spoločnosť DW.

Riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger povedal, že Nemecko bude schopné po dokončení novej továrne vyrobiť 200-tisíc kusov delostreleckej munície ročne.

Rusko malo vyšší ekonomický rast než bohaté štáty, analytik za tým vidí jednoduché zdôvodnenie

Podľa predbežných odhadov malo Rusko v minulom roku vyšší rast HDP ako ktorýkoľvek zo siedmich najvyspelejších štátov sveta, označovaných ako G7.

Ako hovorí analytik INESS Martin Vlachynský, rast HDP nám peniazmi meria, o koľko viac vyrobila ekonomika tovarov a služieb oproti minulému roku. Nehovorí nám, aké sú to tovary a služby.  Môžu to byť autá, topánky a zdravotníctvo, ale aj tanky, drony a služby obrany.

„Každý vystrelený granát, každý naverbovaný vojak prispieva k HDP. Generovať rast HDP môže aj úplne nezmyselná činnosť, ako keď štát zaplatí stavbárom, aby vykopali a zase zakopali jamu. U nás to poznáme pod menom nemocnica Rázsochy," konštatuje Vlachynský.

Vojna ako fiškálny stimul

Presne to sa deje podľa neho vo vojnových ekonomikách. To je možné vidieť aj na dátach. Rusko napriamo podľa analytika míňa na vojnu tretinu rozpočtu, nepriamo cez subvencie do priemyslu ešte o niečo viac.

„Takéto výdavky sú však len spotrebou, ktorej udržateľnosť závisí od schopnosti štátu takúto spotrebu financovať. Nie je to rast, ktorý plodí ďalší rast. Na taký rast sú potrebné kapitálové investície, nie spotreba," hovorí Vlachynský.

Príklady rastu HDP

Rast HDP nám podľa jeho slov nehovorí nič o tom, v akom stave je kapitál v krajine. Neukáže nám zničené domy, potrubia, či rafinérie. Neukáže nám „spotrebovanú“ zásobu zbraní, ktoré sa hromadili v skladoch posledných 70 rokov.

Vlachynský to ilustroval na zopár príkladoch. Zapálená ruská rafinéria sa prejaví v národnom účtovníctve na jednej strane ako mínusová položka, lebo nastal pokles HDP pre prerušenú výrobu, na druhej strane aj ako plusová položka, pretože HDP stúplo pre opravu rafinérie. Výsledok môže byť aj nárast, aj pokles HDP.

Zničený ukrajinský panelák predstavuje nárast HDP pre likvidáciu trosiek, ale žiaden pokles, pretože národné účtovníctvo nezachytáva prerušenie „výroby“ služieb bývania v tomto paneláku. Zničená neskolaudovaná rúra Nord Streamu znamená podľa Vlachynského ani nárast HDP, pretože sa neopravuje, ani pokles HDP, pretože ešte nič nevyrábala.

Otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo

Rusko teda podľa analytika zažilo odliv zahraničného kapitálu a know-how, stratilo dôležité trhy najmä v energetike a presmerovalo veľkú časť zdrojov na výrobu a dovoz vojenského materiálu, ktorý obratom končí zamýšľaným aj nezamýšľaným výbuchom.

„Takýto kokteil nemôže dosiahnuť iné, ako dlhodobú otravu ekonomiky. Ekonomika Európy je aktuálne 12-krát väčšia, ako ekonomika Ruska. Bez väčšej námahy tak môže ekonomicky kontrovať," uvádza analytik.

Zároveň však podľa neho platí, že takáto otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo. Na schopnosť produkovať zbrane a vydržiavať armádu bude pôsobiť v podobe nižšej kvantity aj kvality zbraní, čo môže byť užitočné z hľadiska schopnosti Európy brániť sa v potenciálnom budúcom konflikte, no určite to nebude rozhodujúci efekt pre schopnosť viesť aktuálnu či budúcu vojnu.

„Nakoniec, spriaznený Irán žije v ekonomickej mizérii už 50 rokov, veď súčasné HDP na obyvateľa je tam rovnaké, ako bolo na konci 80. rokov. No z vojnových ambícii mu to neubralo," uzavrel Vlachynský.


Počasie