• Dnes je: Piatok 08. decembra 2023 meniny má Marína

Čisté bohatstvo typickej slovenskej domácnosti sa zvýšilo na 97-tisíc eur

Čisté bohatstvo typickej slovenskej domácnosti sa zvýšilo na 97-tisíc eur

Kým v roku 2017 mala úver na bývanie približne každá piata domácnosť, v roku 2021 to už bola každá štvrtá, v prípade domácností do 44 rokov takmer každá druhá.

Čisté bohatstvo typickej slovenskej domácnosti sa medzi rokmi 2017 a 2021 zvýšilo o takmer 40 percent na 97-tisíc eur.

Tento nárast bol výrazný aj v reálnom vyjadrení a najviac sa prejavil medzi mladými a domácnosťami s najnižším príjmom. K zvýšeniu bohatstva v najväčšej miere prispel vysoký rast cien nehnuteľností.

Podiel domácností vlastniacich svoje hlavné bývanie ostal naďalej veľmi vysoký, na úrovni 90 %. Vyplýva to z výsledkov 4. vlny zisťovania o financiách a spotrebe domácností, ktoré publikovala Národná banka Slovenska (NBS).

Úvery na bývanie

Deväť z desiatich domácností držalo svoje finančné prostriedky na bankových vkladoch a len necelých šesť percent sa zúčastnilo na finančnom trhu a investovalo do iných, menej konzervatívnych finančných aktív, napríklad do akcií či dlhopisov.


Kým v roku 2017 mala úver na bývanie približne každá piata domácnosť, v roku 2021 to už bola každá štvrtá, v prípade domácností do 44 rokov takmer každá druhá. Navyše, medzi rokmi 2017 a 2021 sa zvýšil aj objem nesplateného úveru na bývanie z 32-tisíc na 35-tisíc eur.

Hrubé ročné príjmy

Zmenila sa aj štruktúra zadlženosti domácností. Držba iného dlhu ako úveru na bývanie za toto obdobie klesla z viac ako 21 percent na menej ako 18 percent.


Hrubé ročné príjmy typickej slovenskej domácnosti medzi rokmi 2017 a 2021 vzrástli o 31 percent na 21-tisíc eur. Rast príjmov bol vyrovnaný naprieč socioekonomickými skupinami, výrazne vyšší dosiahli len mladé domácnosti. Podiel domácností, ktoré boli v roku 2021 schopné sporiť, sa zvýšil o osem percentuálnych bodov na 40 percent.


Zisťovanie sa uskutočnilo v lete a na jeseň roku 2021 v spolupráci so Štatistickým úradom SR. Zúčastnila sa v ňom reprezentatívna vzorka 2 174 slovenských domácností.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Najčítanejšia najnovšia správa

Vežu ikonického kostolíka vo Vysokých Tatrách zachraňujú, je v predhavarijnom stave

vezu ikonickeho kostolika vo vysokych tatrach zachranuju je v predhavarijnom stave

8.12.2023 (SITA.sk) - Už niekoľko rokov pokračujú vo Vysokých Tatrách snahy o záchranu sakrálnej kultúrnej pamiatky – Kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Na ikonický kostolík z roku 1888 natrafia turisti smerujúci k lanovke na Hrebienok.

Kým v predošlých rokoch tam občianske združenie (OZ) Zachráňme poklady Tatier obnovilo strechu, počas uplynulého leta rozbehlo kroky k záchrane veže kostola, vážne narušená je jej drevená konštrukcia. Ako ďalej agentúru SITA informoval člen OZ Pavol Bayer, v prípade neriešenia problematických stĺpov vznikne havarijná situácia.

Veže sú poškodené hnilobou

Demontáž vrchných kameňov vstupného schodiska v septembri 2023 ukázala, že južné stĺpy veže kostola sú vo veľmi zlom stave. Ako vysvetlil Bayer, ich stav je podľa statika predhavarijný. Nosné časti stĺpov veže sú poškodené hnilobou, v jednom prípade na približne 70 percent, v druhom na asi 60 percent.

„Sadnutie, naklonenie veže je možné kedykoľvek, čím by vznikla havarijná situácia s ďalekosiahlymi dôsledkami, či už pre opravu veže samotnej, alebo nutné uzatvorenie pešej a cestnej komunikácie a parkovacích plôch nachádzajúcich sa priamo pred vežou kostola,“ ozrejmil predseda OZ.

Výzva Obnov si svoj dom

Ešte pred príchodom mrazov ale stihli zabetónovať základy, na ktorých budú v novom roku namontované dočasné oceľové podpery veže.

„Tie by mali pomôcť veži prečkať zimu a čas, kým sa usuší drevo, ktorými sa nahradia zhnité časti. Po ukončení opravy budú podpery znovu odstránené,“ priblížil Bayer. Nové drevo sa už podľa jeho slov suší v kaplnke v Novom Smokovci, predtým než poputuje do vákuovej sušičky.

Problémom pri všetkých snahách združenia sú však financie. Na opravu stĺpov a dolnej časti veže je podľa rozpočtu potrebných 47-tisíc eur, z toho disponuje OZ zatiaľ sumou 900 eur. S projektom sa tak zapojilo do výzvy Obnov si svoj dom.

V minulosti so žiadosťou uspelo, keď získalo financie na výmenu dreveného šindľa na celom kostole, čo vyriešilo problém so zatekaním do chrámu. Aj naďalej má však zriadený transparentný účet, prispieť na záchranu pamiatky tak môže ktokoľvek.

Opravy kostola v jednotlivých etapách

Samotné opravy kostola boli pôvodne rozdelené do šiestich etáp. Zahŕňajú výmenu strešnej krytiny, opravu vstupného schodiska a veže kostola, odvod zrážkovej vody z okolia kostola. Oprava hlavnej lode i samotného interiéru by mala prísť na rad ako posledná, keďže v rámci celkovej opravy sa postupuje podľa akútnosti poškodenia. Urgentné je tiež schodisko.

„Vyzerá to tak, že je na suti, nemá základy, pod schodmi vidieť dutinu. Všetko sa hýbe, travertínové stupne sa dokonca polámali. Bude to potrebné rozobrať. Sondážnymi prácami sa základ schodiska nenašiel, bude preto nutné spraviť betónové schodisko, na ktoré sa poukladajú travertínové bloky,“ opísal člen združenia Bayer.

Kostol v Starom Smokovci dal postaviť spišský biskup Juraj Császka na žiadosť arcikňažny Klotildy v roku 1888. Projekt vyhotovil architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Kostol bol postavený vo vysokohorskom alpskom štýle, ktorého charakteristickým znakom je hrázdené murivo.

To znamená, že konštrukcia kostola je drevená a steny sú vyplnené murivom. Štíty kostola sú bohato vyrezávané a zdobené. Kostolík patrí medzi najkrajšie stavby nielen v Starom Smokovci, ale aj v celých Vysokých Tatrách. Jeho súčasťou sú vitráže na oknách, ktoré zhotovil akademický maliar Vincent Hložník so svojou manželkou a dcérou.

Problémy nastali aj s pôvodnou vežou, ktorá sa kvôli slabým základom naklonila. V roku 1932 bola veža demontovaná a nad vchodom bol urobený jednoduchý prístrešok. V roku 1959 kostol rekonštruovali a bola postavená aj nová veža,“ informovalo OZ Zachráňme poklady Tatier.


Počasie