Zdá sa, že pandémia mnohých Slovákov dohnala k zúfalým činom. V niektorých oblastiach Slovenska sa totiž rozmohol predaj falošných výsledkov antigénových testov. Upozornil na to na sociálnej sieti projekt Dáta bez pátosu.

Falošné potvrdenie

To, že výsledky antigénových testov sa falšujú, dokazuje aj prípad zo začiatku týždňa. Bratislavskí policajti vykonávali v pondelok 15. marca na hraničnom priechode Jarovce-Kitsee kontrolu, v rámci ktorej zastavili aj 46-ročnú ženu.

Tá predložila potrebné potvrdenia, pozornosti policajtov však neuniklo, že jedno z potvrdení malo pozmenený dátum. Išlo práve o certifikát o absolvovaní testu. Žena sa následne priznala, že sama pozmenila na tomto doklade dátum jeho vyhotovenia.

Detaily veľmi podobného prípadu polícia zverejnila aj v polovici februára tohto roka. Podľa všetkého sa však falšovania dopúšťajú aj osoby, ktoré potvrdenie nechcú pre vlastnú potrebu, ale kvôli zisku.

Vplyv na situáciu v nemocniciach

Takéto falšovanie, na ktoré upozorňujú Dáta bez pátosu, sa deje najmä na východe a severe Slovenska. „Tak to sa máme na čo tešiť v nemocniciach od Ilavy, cez Mikuláš, Poprad až po Vranov,“ uviedli a pridali aj dôkaz, že už sa to na číslach odzrkadľuje.

V rámci prehľadu situácie v nemocniciach zaznamenali, že južné, bratislavské, nitrianske a západné nemocnice išli s počtom pacientov dole, čo znamená, že zaznamenali pokles. Severné a východné nemocnice však naopak vykazujú „celkom slušný nárast“.

Čo robí polícia?

Opýtali sme sa preto Prezídia Policajného zboru, ako kontrolujú pravosť certifikátov o výsledkoch antigénových testov na prítomnosť vírusu SARS-CoV-2 a či prípady predaja falošných výsledkov testov registrujú a ako ich riešia.

Hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová pre portál vZdravotníctve.sk uviedla, že policajti porovnávajú výsledok testu uvedený na certifikáte s osobnými údajmi osoby dostupnými v policajných databázach. V prípade nesúladu ďalej postupujú individuálne.

Či a ako prípady obchodovania s falošnými potvrdeniami riešia však povedať nevedela: „Konkrétnymi prípadmi sa zaoberajú príslušné krajské riaditeľstvá Policajného zboru, centrálne takýmito informáciami nedisponujeme.“

Trestnoprávny postih

Aký zmysel má falšovanie pozitívneho testu? Zrejme pre zamestnávateľa, respektíve tým vzniká nárok na pandemickú PN. Avšak Dáta bez pátosu ďalej upozorňujú, že v istých okresoch ani pozitívny test nie je prekážkou pre príchod do zamestnania.

„Pripomíname občanom, aby pristupovali k tejto situácii zodpovedne, pretože v prípade zistenia osoby, ktorá šíri nákazlivé ochorenie COVID-19, pripadá do úvahy aj trestnoprávny postih,“ výstraha Bárdyová a dodáva, že je možné stíhať aj „návodcu“.

Rovnako osoby, u ktorých bolo potvrdené nákazlivé ochorenie COVID-19, môžu byť v prípade porušenia karantény, liečebného režimu alebo iných opatrení trestne stíhané za trestné činy šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.

Trestný zákon postihuje páchateľa, ktorý „úmyselne, ale aj z nedbanlivosti, spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby“. Zdá sa však, že ani hrozba trestu už Slovákom v nezodpovednom správaní zabrániť nevie.

Stále prísnejšie kontroly

Od začiatku roka 2021 polícia pokračovala v kontrolách dodržiavania epidemiologických opatrení a vydaných vyhlášok hlavného hygienika Úradu verejného zdravotníctva, pričom sa zamerali najmä na povinnosť nosenia rúšok, dodržiavanie karantény a fungovanie prevádzok.

Vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu vo februári tieto kontroly ešte sprísnili, a to predovšetkým na miestach so zvýšenou koncentráciou osôb, ako sú lyžiarske a nákupné strediská, železničné stanice, potraviny, drogérie, zásielkovne alebo odberné miesta.

O tom, že Slováci dodržiavajú epidemiologické opatrenia stále menej a menej, napovedá aj ďalšie sprísnenie policajných kontrol. Od začiatku marca začali do terénu chodiť policajti a príslušníci Ozbrojených síl SR už aj v civilnom odeve.

Najčastejšie delikty

Celkovo polícia len od 8. do 14. marca zaevidovala takmer 6 000 porušení opatrení, od začiatku roka je to viac ako 37-tisíc priestupkov. Najčastejšie ide o porušenie zákazu vychádzania, o nenosenia rúška či o porušenie karantény.

Jedným z najväčších problémov sú však aj podľa analytikov projektu Dáta bez pátosu práve otvorené bary a krčmy. Polícia len za prvý mesiac roka 2021 preverila 4 904 prípadov podozrenia z porušenia zákazu otvorenia prevádzok.

Ako dôvodné sa to ukázalo síce iba v 56 prípadoch, no za prvé dva marcové týždne už odhalili až 96 otvorených prevádzok. Zdá sa, že Slováci sa bez pohárika nevedia zaobísť, čo dokazujú aj údaje európskeho štatistického úradu.

Priemerný Slovák vypije 12 litrov čistého alkoholu ročne. V celosvetovom priemere sa nachádzame na deviatom mieste a alarmujúcim číslom je tiež to, že máme až 400-tisíc ľudí závislých od alkoholu, pričom každý rok pribudne zhruba ďalších 6 000.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall odštartovala výstavbu novej továrne na produkciu munície.

Továreň vybudujú v meste Unterlüs, ktoré sa nachádza medzi Hannoverom a Hamburgom. Nový závod zvýši kapacitu nemeckého výrobcu delostreleckých nábojov a Ukrajina od neho len tento rok dostane státisíce kusov munície.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vysielaciu spoločnosť DW.

Riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger povedal, že Nemecko bude schopné po dokončení novej továrne vyrobiť 200-tisíc kusov delostreleckej munície ročne.

Rusko malo vyšší ekonomický rast než bohaté štáty, analytik za tým vidí jednoduché zdôvodnenie

Podľa predbežných odhadov malo Rusko v minulom roku vyšší rast HDP ako ktorýkoľvek zo siedmich najvyspelejších štátov sveta, označovaných ako G7.

Ako hovorí analytik INESS Martin Vlachynský, rast HDP nám peniazmi meria, o koľko viac vyrobila ekonomika tovarov a služieb oproti minulému roku. Nehovorí nám, aké sú to tovary a služby.  Môžu to byť autá, topánky a zdravotníctvo, ale aj tanky, drony a služby obrany.

„Každý vystrelený granát, každý naverbovaný vojak prispieva k HDP. Generovať rast HDP môže aj úplne nezmyselná činnosť, ako keď štát zaplatí stavbárom, aby vykopali a zase zakopali jamu. U nás to poznáme pod menom nemocnica Rázsochy," konštatuje Vlachynský.

Vojna ako fiškálny stimul

Presne to sa deje podľa neho vo vojnových ekonomikách. To je možné vidieť aj na dátach. Rusko napriamo podľa analytika míňa na vojnu tretinu rozpočtu, nepriamo cez subvencie do priemyslu ešte o niečo viac.

„Takéto výdavky sú však len spotrebou, ktorej udržateľnosť závisí od schopnosti štátu takúto spotrebu financovať. Nie je to rast, ktorý plodí ďalší rast. Na taký rast sú potrebné kapitálové investície, nie spotreba," hovorí Vlachynský.

Príklady rastu HDP

Rast HDP nám podľa jeho slov nehovorí nič o tom, v akom stave je kapitál v krajine. Neukáže nám zničené domy, potrubia, či rafinérie. Neukáže nám „spotrebovanú“ zásobu zbraní, ktoré sa hromadili v skladoch posledných 70 rokov.

Vlachynský to ilustroval na zopár príkladoch. Zapálená ruská rafinéria sa prejaví v národnom účtovníctve na jednej strane ako mínusová položka, lebo nastal pokles HDP pre prerušenú výrobu, na druhej strane aj ako plusová položka, pretože HDP stúplo pre opravu rafinérie. Výsledok môže byť aj nárast, aj pokles HDP.

Zničený ukrajinský panelák predstavuje nárast HDP pre likvidáciu trosiek, ale žiaden pokles, pretože národné účtovníctvo nezachytáva prerušenie „výroby“ služieb bývania v tomto paneláku. Zničená neskolaudovaná rúra Nord Streamu znamená podľa Vlachynského ani nárast HDP, pretože sa neopravuje, ani pokles HDP, pretože ešte nič nevyrábala.

Otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo

Rusko teda podľa analytika zažilo odliv zahraničného kapitálu a know-how, stratilo dôležité trhy najmä v energetike a presmerovalo veľkú časť zdrojov na výrobu a dovoz vojenského materiálu, ktorý obratom končí zamýšľaným aj nezamýšľaným výbuchom.

„Takýto kokteil nemôže dosiahnuť iné, ako dlhodobú otravu ekonomiky. Ekonomika Európy je aktuálne 12-krát väčšia, ako ekonomika Ruska. Bez väčšej námahy tak môže ekonomicky kontrovať," uvádza analytik.

Zároveň však podľa neho platí, že takáto otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo. Na schopnosť produkovať zbrane a vydržiavať armádu bude pôsobiť v podobe nižšej kvantity aj kvality zbraní, čo môže byť užitočné z hľadiska schopnosti Európy brániť sa v potenciálnom budúcom konflikte, no určite to nebude rozhodujúci efekt pre schopnosť viesť aktuálnu či budúcu vojnu.

„Nakoniec, spriaznený Irán žije v ekonomickej mizérii už 50 rokov, veď súčasné HDP na obyvateľa je tam rovnaké, ako bolo na konci 80. rokov. No z vojnových ambícii mu to neubralo," uzavrel Vlachynský.