8.6.2024 (SITA.sk) - Prvé priame voľby do Európskeho parlamentu, ktorý bol dovtedy nevolenou inštitúciou, sa konali začiatkom júna 1979 v deviatich štátoch pôvodného Európskeho spoločenstva. Priamo zvolení poslanci si na prvom zasadaní europarlamentu zvolili za predsedníčku francúzsku právničku Simone Veilovú.

Európsky parlament je jedinou priamo volenou inštitúciou Európskej únie a reprezentuje všetkých jej občanov. Od vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti v roku 2009 má rovnako významnú úlohu ako Rada Európskej únie, s ktorou sa podieľa na vytváraní novej legislatívy.

Európsky parlament, ktorý sídli v Štrasburgu a jeho zasadnutia sa konajú v Štrasburgu aj v Bruseli, dohliada na prácu Európskej komisie, spolupracuje s národnými parlamentmi jednotlivých členských krajín a spoluzodpovedá aj za ďalšie aktivity spoločenstva.

Jeho politický význam postupne rastie. Rozhoduje napríklad o prijatí nových členov Únie, schvaľuje medzinárodné zmluvy a Rada Európskej únie s ním konzultuje dôležité zahranično-politické rozhodnutia. Občania EÚ, ktorými sú všetci občania členských štátov, majú právo Európskemu parlamentu podávať petície.

Nízka volebná účasť

Voľby do europarlamentu sa konajú pravidelne každých päť rokov. Slováci v nich prvýkrát hlasovali v roku 2004 po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Okrem týchto eurovolieb si svojich únijných zástupcov vyberali aj v rokoch 2009, 2014 a 2019.

Všetky štyri hlasovania charakterizovala veľmi nízka volebná účasť. V roku 2004 v eurovoľbách na Slovensku hlasovalo 16,96 percenta voličov, v roku 2009 to bolo 19,63 percenta a v roku 2014 len 13,05 percenta oprávnených voličov, čo bola doteraz aj historicky najnižšia účasť v rámci celej Únie. Následne v roku 2019 účasť na Slovensku dosiahla 22,74 percenta.

Napriek rastúcej dôležitosti a právomociam Európskeho parlamentu volebná účasť na eurovoľbách postupne klesá nielen na Slovensku, ale aj v celej Únii. Oproti celkovej 62-percentnej volebnej účasti v roku 1979 klesla na 43 percent v roku 2014. V roku 2019 dosiahla volebná účasť v rámci celej EÚ 50,66 percenta.

15 europoslancov zo Slovenska

V poradí piate slovenské voľby do Európskeho parlamentu sa uskutočnia v sobotu 8. júna 2024, voľby budú od piatka do nedele vo všetkých členských krajinách. Slovenskí voliči si v sobotňajších voľbách vyberú 15 europoslancov, ktorí ich budú v novom Európskom parlamente zastupovať.

Oficiálne výsledky tohtoročných volieb do Európskeho parlamentu sa dozvieme v noci z nedele na pondelok, keď sa zatvoria volebné miestnosti vo všetkých členských krajinách.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Ak sa z inej ako kohútikovej vody ani nenapijete, pretože „piť čistú vodu je predsa to najlepšie, čo môžeme spraviť pre naše zdravie,“ možno bude tento článok pre vás prekvapením.

Áno, čistá voda je síce to najlepšie, čoho sa môžete napiť, avšak číra tekutina, ktorá nám tečie z vodovodov nemusí byť tou najlepšou voľbou.

Odkiaľ pochádza naša voda?

Zdrojmi pitnej vody na Slovensku sú najmä podzemné vody (cca 82 %). Povrchové vody sa na zásobovanie verejnými vodovodmi používajú vo výrazne nižšej miere (cca 18 %).

„Zdroje vody prechádzajú kontrolou a musia spĺňať určité kritériá. Podzemné vody sú kvalitnejšie a obvykle nevyžadujú žiadne ďalšie úpravy. Na druhej strane, úprava povrchových vôd je pri výrobe pitnej vody bežná,” informuje Úrad verejného zdravotníctva SR.

Výsledky monitoringu Najvyššieho kontrolného ústavu SR z roku 2021 však ukázali, že kontrola kvality podzemných zdrojov pitnej vody na Slovensku je nedostatočná a zdraviu ohrozujúca.

Ako príklad toho, že naša voda nemusí byť vždy bezpečná, uvedieme prípad z roku 2019. Vodná nádrž Bukovec zásobuje pitnou vodou Košice a okolie, čiže tisíce obyvateľov.

Košický environmentalista a župný poslanec Michal Kravčík apeloval na nevyhovujúci stav vodárenskej nádrže, v ktorej v tom čase boli sinice a slúžila ako liaheň žiab, čo je podľa jeho slov absolútne neprípustné, keďže ide o zásobáreň pitnej vody. Zároveň upozorňoval na 40-násobné prekročenie povolenej hladiny arzénu v nádrži, čo podľa WHO spôsobuje kožné ochorenia, periférnu neuropatiu a je zodpovedný za vznik viacerých druhov rakoviny.

Látky, ktoré pre nás predstavujú hrozbu

Vo vode, ktorá nám tečie z vodovodných kohútikov často nájdeme látky, ktoré by tam nemali čo robiť a ak je im naše telo dlhodobo vystavované, pre naše zdravie môžu predstavovať hrozbu. V slovenskej vode môžete nájsť aj zmes týchto toxických látok:

Pesticídy

Až 80 percent zásob našej pitnej vody sa nachádza v podzemných zdrojoch. Rozsiahle používanie pesticídov v poľnohospodárstve výrazne ovplyvnilo kvalitu podzemných vôd a tie sa cez vodovodný kohútik dostávajú aj do nášho tela, no pre náš organizmus sú toxické – poškodzujú nervovú sústavu, najčastejšie vyvolávajú poškodenie obličiek a pečene.

Antibiotiká

Antibiotiká vo vode sú jedným z najväčších rizík pre zdravie. Ako je možné, že nájdeme vo vode antibiotiká? Sú podávané hospodárskym zvieratám, tým sa dostávajú do pôdy, cez ktorú putujú do vodných tokov.

Hormonálne disruptory

Endokrinné alebo hormonálne disruptory sú chemické látky, ktoré môžu narúšať endokrinný systém ľudského tela a vyvolať nepriaznivé účinky (vývojové, reprodukčné, nervové a imunitné). Môžeme ich nájsť aj v mnohých každodenných predmetoch, ako sú plastové fľaše, plechovky, konzervy, čistiace prostriedky, hračky, kozmetika a pesticídy, dokonca aj voda.

Tieto látky môžu napodobňovať prirodzené hormóny, viazať sa na hormonálne receptory, a tým spúšťať príslušné chemické mechanizmy v bunke, väzbou na receptory môžu narúšať prirodzenú činnosť hormónov. Vo väčšine prípadov napodobňujú úlohu ženského pohlavného hormónu estrogénu a vážne narušujú rovnováhu endokrinného systému.

Je preukázané, že sa rozhodujúcim spôsobom podieľajú na veľmi znepokojujúcom poklese plodnosti mužov a na výraznom náraste počtu prípadov rakoviny semenníkov a prostaty u mužov a prsníkov žien.

Lieky a antikoncepcia

Lieky taktiež často končia v odpadových vodách a časť z nich môže prejsť procesom čistenia a stopové množstvá týchto látok prenikajú aj do vodovodného potrubia. Antikoncepcia je ďalšou zložkou, ktorú nájdeme v našej vode. Podobne ako lieky, dostáva sa tam prostredníctvom ľudského moču, ktorý spláchneme do toalety a stopové prvky antikoncepcie sa uchovajú aj vo vyčistenej vode. Boli zdokumentované prípady, keď estrogény z hormonálnej antikoncepcie viedli k premene pohlavia rýb. Predstavte si, ako dávky antikoncepcie dokážu ovplyvniť ľudské hormóny.

Ťažké kovy

Ťažké kovy sú považované za veľmi toxické látky pre životné prostredie a aj náš organizmus. Medzi najznámejšie, vo vode sa vyskytujúce, patria: olovo, arzén a kadmium. Olovo je škodlivé pre nervový systém a obličky. Kadmium môže spôsobiť poškodenie obličiek, kostí alebo pečene. Ich koncentrácia vo vode obvykle nie je dostatočne vysoká na vyvolanie akútnej otravy, avšak predstavujú riziko chronickej otravy.

Chlór

Používanie chlóru na dezinfekciu vody je celosvetovo, ale aj u nás najčastejšou metódou dezinfekcie pitnej vody. Práve dezinfekciou vody sa zabezpečuje jej nezávadnosť. Niet pochýb o tom, že chlórovanie vody je fantastický pokrok a uchránilo nás od mnohých epidémií a problémov, keďže ničí baktérie a vírusy.

Voda s chlórom má často typický zápach, ktorý však nespôsobuje samotný chlór, ale látky zvané chloramíny, ktoré vznikajú pri jeho reakciách s rôznymi látkami a organizmami vo vode. Hoci chlór účinne dezinfikuje vodu, niektoré jeho vedľajšie produkty, napríklad trihalometány, stále podliehajú výskumu, aby sa zistilo, či sú pre zdravie bezpečné.

Mnohým ľuďom navyše voda z kohútika práve pre prítomnosť chlóru nechutí, čo môže ovplyvniť ich pravidelný pitný režim. Ľudia s citlivou pokožkou tiež často pociťujú, že chlór im pri sprchovaní vysušuje pokožku a môže vyvolávať ekzémy.

Podľa výskumov priemerný človek prijme 100 000 kusov, čo sa rovná 250 gramom mikroplastov ročne. Štúdia od Orb Media zistila, že 94 % vody z vodovodu v USA a 72 % v Európe obsahovalo mikroplasty. Mikroplasty zatiaľ nie sú nijak regulované, a preto vodohospodárske podniky nie sú povinné testovať ich výskyt. Zdravotné riziká mikroplastov zatiaľ nie sú úplne známe, no existujú dôkazy o tom, že mikroplasty a zmäkčovadlá z plastových obalov narušujú naše hormóny.

Podľa publikácie Shanna Swan, profesorky environmentálnej vedy a verejného zdravia na Icahn School of Medicine na Mount Sinai v New Yorku, vystavenie plastom a chemikáliám radikálne ovplyvňuje hladiny spermií a vývojové cykly detí. Jedným z hlavných nebezpečenstiev sú ftaláty, chemikálie používané na zvýšenie odolnosti plastov. Často sa nazývajú aj zmäkčovadlá.

Aké sú alternatívy vody z vodovodu?

Minerálky

Zatiaľ čo voda z vodovodu nemá pre náš organizmus žiadne benefity, minerálka nášmu telu dodá dôležité stopové prvky – minerály. Dajte si však pozor, akú vodu kupujete, pretože narozdiel od pramenitej vody je obyčajná balená voda iba prefiltrovaná voda z vodovodu a nemá žiadne ďalšie benefity, nanajvýš je bezpečnejšia. Pramenitá voda je však voda z prírodného zdroja, je mikrobiologicky bezchybná a výrobcovia majú prísne zakázané ju akýmkoľvek spôsobom upravovať alebo ju dezinfikovať.

Filtre

Ďalším jednoduchým riešením je vodný filter, ktorý sa dá namontovať priamo na kohútik. Odstráni z vody väčšinu zo spomínaných toxických látok, a tak ju môžete bez problémov piť. Kvalitný vodný filter pre celý dom odstráni z vody kontaminanty bez toho, aby ju zbavili základných minerálov, ktoré sú nevyhnutné pre optimálne zdravie. Filtre na vodu sa ľahko používajú a inštalácia väčšinou trvá len niekoľko minút. Po niekoľkých mesiacoch používania stačí vymeniť vložku filtra, aby naďalej stopercentne fungoval.