Zoran Milanović skonštatoval, že za vojnu platí Európa a Amerika „platí najmenej" a tiež vyhlásil, že Krym už nikdy nebude súčasťou Ukrajiny.
Chorvátsky prezident ostro skritizoval Západ za dodávky zbraní Ukrajine a pýta sa, čo je cieľom tejto vojny
31.1.2023 (Webnoviny.sk) - Prezident Chorvátska, ktoré je členom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), v pondelok kritizoval západné krajiny za dodávky ťažkých tankov a iných zbraní Ukrajine v jej boji proti inváznym ruským silám. Tvrdil pritom, že tieto dodávky len predlžujú vojnu.
Zoran Milanović povedal novinárom v chorvátskom hlavnom meste Záhreb, že je „šialené" myslieť si, že Rusko možno poraziť v konvenčnej vojne. „Som proti tomu, aby sa tam posielali smrtiace zbrane. Predlžuje to vojnu. Čo je cieľom? Rozpad Ruska, zmena vlády? Hovorí sa aj o rozdelení Ruska. To je šialené," skonštatoval.
Milanovićova kritika Západu
Milanović vyhral prezidentské voľby v Chorvátsku v roku 2019 ako liberálny, ľavicovo orientovaný kandidát, v protiklade ku konzervatívnej vláde, ktorá je v krajine v súčasnosti pri moci. Medzičasom sa však obrátil k populistickému nacionalizmu a začal kritizovať prístup Západu k Balkánu a Rusku.
Vybudoval si reputáciu, že je prorusky orientovaný, čo opakovane odmietol, no v posledných mesiacoch otvorene oponoval proti prijatiu Fínska a Švédska do NATO i výcviku ukrajinských vojsk na chorvátskom území v rámci pomoci Európskej únie.
V pondelok zároveň chorvátsky prezident rozšíril svoj naratív, keď povedal, že Krym, ktorý Rusko ilegálne anektovalo v roku 2014, podľa neho už nikdy nebude súčasťou Ukrajiny.
Plenković má iný názor
Podľa Milanovića „od roku 2014 do roku 2022 sledujeme, ako niekto provokuje Rusko s úmyslom začať túto vojnu" a položil otázky, „čo je cieľom tejto vojny? Vojny proti jadrovej mocnosti, ktorá je vo vojne proti inej krajine? Existuje konvenčný spôsob, ako poraziť takúto krajinu?". Zároveň tiež skonštatoval, že za vojnu platí Európa a Amerika „platí najmenej".
I keď má prezident v Chorvátsku prevažne ceremoniálne postavenie, Milanović je formálne najvyšším veliteľom ozbrojených síl a jeho najnovšie protizápadné výpady podráždili vládu krajiny, ktorá plne podporuje Ukrajinu v boji proti ruskej agresii.
Chorvátsky premiér Andrej Plenković v pondelok v reakcii na prezidentove vyjadrenia uviedol, že „priamo poškodzujú postavenie chorvátskej zahraničnej politiky". „Zhrnutie tohto naratívu je: čím skôr si sadnime, nechajme Rusov vziať bohviekoľko tisíc kilometrov štvorcových Ukrajiny a zabudnime na rozširovanie NATO," dodal Plenković.
Najčítanejšia najnovšia správa
Fico a Pellegrini sú na tom v prieskume dôveryhodnosti rovnako, najmenej ľudí verí Matovičovi
29.3.2023 (SITA.sk) - Najdôveryhodnejším politikom na Slovensku zostáva prezidentka Zuzana Čaputová, dôveruje jej 43 percent Slovákov. Za ňou nasledujú Peter Pellegrini (Hlas-SD) a Robert Fico (Smer-SD), ktorým zhodne dôveruje 29 percent ľudí. Ďalším v poradí je predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) s 22-percetnou dôverou a premiér Eduard Heger (Demokrati) s dôverou na úrovni 21 percent.
Najmenej dôveryhodný je Matovič
Naopak, najmenej dôveryhodným politikom je Igor Matovič (OĽaNO), ktorému nedôveruje 80 percent populácie Slovenska. Vyplýva to z prieskumu, ktorý uskutočnila agentúra Median.sk od 1. februára do 5. marca na vzorke 1 006 respondentov starších ako 18 rokov.
Dôveru prezidentke Čaputovej deklarujú ľudia bez ohľadu na vek. Mierne častejšie jej nedôverujú ľudia vo veku 50-69 rokov. Dôveru jej častejšie deklarujú obyvatelia Bratislavského, ale aj Prešovského a Košického kraja. Výrazne menej často jej dôverujú obyvatelia Žilinského a Nitrianskeho kraja.
Dôveru Čaputovej deklarujú najmä voliči strán Progresívne Slovensko, Za ľudí, SaS, ale čiastočne aj KDH, Sme rodina alebo OĽaNO.
Kto najviac dôveruje Ficovi a Pellegrinimu?
Predsedovi strany Smer-SD Ficovi dôverujú ľudia vo veku 50 a viac rokov a najmä obyvatelia Prešovského a Žilinského kraja. Naopak, nedôveru mu deklarujú obyvatelia Bratislavského alebo Banskobystrického kraja. Dôveru má najmä u voličov strany Smer-SD, ale aj Hlas-SD a Republika.
Súčasnému premiérovi Hegerovi deklarujú dôveru obyvatelia bez ohľadu na vek. Dôveru mu deklarujú najmä obyvatelia Trnavského, Prešovského a Košického kraja. Z hľadiska podpory politických strán mu deklarujú dôveru voliči strán OĽaNO, KDH a PS, čiastočne aj voliči SaS, Za ľudí a Sme rodina.
Bývalému premiérovi a lídrovi strany Hlas-SD Pellegrinimu mierne častejšie dôverujú ľudia vo veku 50-69 rokov a najmä obyvatelia Prešovského kraja. Nedôveru mu deklarujú častejšie obyvatelia Trnavského kraja. Z hľadiska podpory strán mu dôverujú voliči strán Hlas-SD, Smer-SD, Za ľudí alebo Sme rodina.
