17.5.2020 (Webnoviny.sk) - Látky využívané napríklad na klimatizáciu v nových modeloch áut sa hromadia v životnom prostredí a môžu predstavovať riziko pre ľudské zdravie. Vo svojej štúdii, publikovanej v odbornom časopise Geophysical Research Letters, to tvrdia kanadskí vedci, ktorí skúmali vzorky arktického ľadu. Niektoré vzorky boli pritom staré už zhruba 30 rokov, informuje spravodajský portál BBC.

Chemikálie šetrné k ozónovej vrstve, ktoré nahradili škodlivé chlórfluorované uhľovodíky, začali používať po podpísaní Montrealského protokolu v roku 1987.

Výsledkom ich používania je zmenšenie ozónovej diery. Vedci však začínajú mať obavy, že hoci na jednej stane pomáhajú, na druhej poškodzujú životné prostredie a ohrozujú ľudské zdravie.

Vedci pri výskume ľadových vzoriek našli "dramaticky" zvyšujúce sa úrovne perfluóralkylkarboxylových kyselín (PFCA) s krátkym reťazcom, ktoré patria do rovnakej triedy ako perfluoroalkylové látky (PFAS) - takzvané trvalé chemikálie.

"Vidíme oveľa vyššie úrovne, rádovo desaťkrát vyššie, ako sme videli pred Montrealským protokolom. Veľa o nich a ich potenciálnej toxicite nevieme, ale vieme, že vystavujeme životné prostredie veľkej kontaminácii," uviedla pre BBC spoluautorka štúdie Cora Young z York University v Toronte.

Tieto dlhotrvajúce látky sa nachádzajú všade, od nábytku a odevov až po obaly na potraviny a pitnú vodu. Vznikajú pritom obavy, že PFAS majú rolu pri vážnych ochoreniach a zdravotných problémoch, ako je napríklad rakovina, poškodenie pečene alebo znížená plodnosť.

Súčasné filtre ich nezachytia

Príbuzné látky, ktoré sa nachádzali v arktických vzorkách, sa v prostrední nerozpadajú a súčasné technológie na filtrovanie vody ich nedokážu zachytiť. Vedci pritom očakávajú, že úrovne PFCA s krátkym reťazcom v budúcnosti ešte značne vzrastú.

Podľa vedcov dokážu spomínané PFCA v atmosfére cestovať na dlhé vzdialenosti a často končia v riekach a jazerách, kde spôsobujú "nevratnú kontamináciu" a môžu zasiahnuť zdravie sladkovodných živočíchov vrátane červov a kôrovcov.

Môžu mať však vplyv aj na ľudské zdravie. "Našli ich v telách ľudí v Číne, je teda pravdepodobné, že sú u ľudí po celom svete," skonštatovala Young.

Ako poznamenala, "pri pokuse o zachovanie ozónovej vrstvy sme vykonali dobrú prácu, ale neplánovým dôsledkom je uvoľnenie týchto ďalších chemikálií," ktoré vyvolávajú obavy. "Sú toxické a potom sa nedajú rôznymi spôsobmi odfiltrovať," dodala.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall odštartovala výstavbu novej továrne na produkciu munície.

Továreň vybudujú v meste Unterlüs, ktoré sa nachádza medzi Hannoverom a Hamburgom. Nový závod zvýši kapacitu nemeckého výrobcu delostreleckých nábojov a Ukrajina od neho len tento rok dostane státisíce kusov munície.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vysielaciu spoločnosť DW.

Riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger povedal, že Nemecko bude schopné po dokončení novej továrne vyrobiť 200-tisíc kusov delostreleckej munície ročne.

Rusko malo vyšší ekonomický rast než bohaté štáty, analytik za tým vidí jednoduché zdôvodnenie

Podľa predbežných odhadov malo Rusko v minulom roku vyšší rast HDP ako ktorýkoľvek zo siedmich najvyspelejších štátov sveta, označovaných ako G7.

Ako hovorí analytik INESS Martin Vlachynský, rast HDP nám peniazmi meria, o koľko viac vyrobila ekonomika tovarov a služieb oproti minulému roku. Nehovorí nám, aké sú to tovary a služby.  Môžu to byť autá, topánky a zdravotníctvo, ale aj tanky, drony a služby obrany.

„Každý vystrelený granát, každý naverbovaný vojak prispieva k HDP. Generovať rast HDP môže aj úplne nezmyselná činnosť, ako keď štát zaplatí stavbárom, aby vykopali a zase zakopali jamu. U nás to poznáme pod menom nemocnica Rázsochy," konštatuje Vlachynský.

Vojna ako fiškálny stimul

Presne to sa deje podľa neho vo vojnových ekonomikách. To je možné vidieť aj na dátach. Rusko napriamo podľa analytika míňa na vojnu tretinu rozpočtu, nepriamo cez subvencie do priemyslu ešte o niečo viac.

„Takéto výdavky sú však len spotrebou, ktorej udržateľnosť závisí od schopnosti štátu takúto spotrebu financovať. Nie je to rast, ktorý plodí ďalší rast. Na taký rast sú potrebné kapitálové investície, nie spotreba," hovorí Vlachynský.

Príklady rastu HDP

Rast HDP nám podľa jeho slov nehovorí nič o tom, v akom stave je kapitál v krajine. Neukáže nám zničené domy, potrubia, či rafinérie. Neukáže nám „spotrebovanú“ zásobu zbraní, ktoré sa hromadili v skladoch posledných 70 rokov.

Vlachynský to ilustroval na zopár príkladoch. Zapálená ruská rafinéria sa prejaví v národnom účtovníctve na jednej strane ako mínusová položka, lebo nastal pokles HDP pre prerušenú výrobu, na druhej strane aj ako plusová položka, pretože HDP stúplo pre opravu rafinérie. Výsledok môže byť aj nárast, aj pokles HDP.

Zničený ukrajinský panelák predstavuje nárast HDP pre likvidáciu trosiek, ale žiaden pokles, pretože národné účtovníctvo nezachytáva prerušenie „výroby“ služieb bývania v tomto paneláku. Zničená neskolaudovaná rúra Nord Streamu znamená podľa Vlachynského ani nárast HDP, pretože sa neopravuje, ani pokles HDP, pretože ešte nič nevyrábala.

Otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo

Rusko teda podľa analytika zažilo odliv zahraničného kapitálu a know-how, stratilo dôležité trhy najmä v energetike a presmerovalo veľkú časť zdrojov na výrobu a dovoz vojenského materiálu, ktorý obratom končí zamýšľaným aj nezamýšľaným výbuchom.

„Takýto kokteil nemôže dosiahnuť iné, ako dlhodobú otravu ekonomiky. Ekonomika Európy je aktuálne 12-krát väčšia, ako ekonomika Ruska. Bez väčšej námahy tak môže ekonomicky kontrovať," uvádza analytik.

Zároveň však podľa neho platí, že takáto otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo. Na schopnosť produkovať zbrane a vydržiavať armádu bude pôsobiť v podobe nižšej kvantity aj kvality zbraní, čo môže byť užitočné z hľadiska schopnosti Európy brániť sa v potenciálnom budúcom konflikte, no určite to nebude rozhodujúci efekt pre schopnosť viesť aktuálnu či budúcu vojnu.

„Nakoniec, spriaznený Irán žije v ekonomickej mizérii už 50 rokov, veď súčasné HDP na obyvateľa je tam rovnaké, ako bolo na konci 80. rokov. No z vojnových ambícii mu to neubralo," uzavrel Vlachynský.