• Dnes je: Nedeľa 02. októbra 2022 meniny má Levoslav

Ceny starých bytov v Bratislave kopírujú zdražovanie novostavieb, výška nájomného je po rokoch nižšia ako hypotéky

Ceny starých bytov v Bratislave kopírujú zdražovanie novostavieb, výška nájomného je po rokoch nižšia ako hypotéky

Zatiaľ čo posledné roky boli mesačné výdavky na nájomné vyššie ako na hypotéku, v roku 2022 sa toto zmenilo a nájomné sa stalo lacnejšou alternatívou.

Ceny starších bytov v Bratislave v medziročnom porovnaní vzrástli o necelých 20 percent. Kopírovali tak rast cien novostavieb, ktoré v hlavnom meste zdraželi podobným tempom.

Vyplýva to z aktuálnej správy analytikov Bencont Instruments o vývoji cien starších bytov a nájmov v druhom kvartáli 2022.

Rekordný rast cien bytov

Podľa nej priemerné nájomné medziročne vzrástlo o 5,7 percenta, pričom za posledné tri mesiace sa skokovo zvýšilo o 6,8 percenta. „Dôvodom je zrejme zvýšený dopyt zo strany cudzincov, ktorý vyvolala vojna na Ukrajine,“ uvádzajú analytici.

Počas druhého štvrťroka 2022 vzrástla priemerná cena bytov predávaných na sekundárnom trhu v Bratislave na 3 785 eur za meter štvorcový.


„V medziročnom porovnaní tak ceny vzrástli o 19,1 percenta, zatiaľ čo v porovnaní s prvým štvrťrokom prišlo k skokovému nárastu o 6,8 percenta,“ konštatujú analytici.


Ceny starších bytov sa tak podľa nich ťahali za novostavbami, ktoré pri raste o 22 percent dosiahli rekordnú cenu na úrovni 4 880 eur za meter štvorcový vrátane DPH. Rozdiel medzi staršími bytmi a novostavbami tak predstavoval 1 095 eur za meter štvorcový.

Zdražovanie nájomných bytov

Zaujímavosťou druhého štvrťroka je podľa analytikov trh s nájomným bývaním. „Zdá sa, že čísla za apríl, máj a jún naozaj potvrdzujú zvýšený dopyt po nájomnom bývaní v Bratislave. Zaznamenali sme významný pokles počtu ponúk na trhu v priebehu štvrťroka,“ uvádzajú s tým, že najvýraznejší pokles zaznamenali v kategóriách trojizbových, štvorizbových a päťizbových bytov.


„Zatiaľ čo v prvom štvrťroku tieto kategórie tvorili 37,5 percenta ponuky, teraz to bolo už len 30,5 percenta,“ dodávajú.


To všetko malo vplyv aj na výšku nájomného, ktorá oproti prvému štvrťroku 2022 vzrástla skokovito o 6,8 percenta na 13,51 eura za meter štvorcový mesačne vrátane energií.

„Medzikvartálny nárast tak bol dokonca vyšší ako medziročný rast, ktorý predstavoval len 5,7 percenta,“ konštatujú analytici. Za nárastom nájomného podľa nich stojí vyšší dopyt, ale aj výpadok časti ponuky väčších bytov, ktoré z dôvodu nižšieho nájomného na meter štvorcový znižujú priemer.


Priemerné nájomné s energiami pri jednoizbovom byte dosahovalo 518 eur, dvojizbovom 702 eur a trojizbovom 967 eur mesačne.

N

ovostavby zdraželi o 61 percent

Trh s bytmi z druhej ruky je substitučným statkom k novostavbám. „Tie dlhodobo trpia nízkou ponukou v dôsledku nedostatočného počtu stavebných povolení v Bratislave. Nízka ponuka a vysoký dopyt prirodzene vedú k rastu cien nehnuteľností,“ vysvetľujú analytici s tým, že cena novostavieb za posledné tri roky vzrástla až o 61 percent.

Mnoho ľudí sa preto obracalo na sekundárny trh, kde sa cena bytov pohybovala o 20 až 30 percent nižšie. „To prirodzene spôsobovalo vyšší dopyt na tomto trhu a ceny starších bytov nasledovali novostavby. Za obdobie troch rokov tak ceny starších bytov vzrástli o 44 percent,“ dodávajú.

Najomné je lacnejšie ako hypotéka


„Zatiaľ čo posledné roky boli mesačné výdavky na nájomné vyššie ako na hypotéku, v roku 2022 sa toto zmenilo a nájomné sa stalo lacnejšou alternatívou. Slováci aj naďalej budú silne preferovať kúpu nehnuteľnosti, no myslíme si, že trend smerom k nájomnému bývaniu sa týmto len odštartuje,“ hovorí hlavný analytik Bencont Investments Rudolf Bruchánik.

„Vzhľadom na zhoršenie dostupnosti bývania a všeobecnú makroekonomickú neistotu predpokladáme, že dopyt po vlastnom bývaní sa mierne ochladí. Na druhej strane stále vnímame obmedzenú novú výstavbu v Bratislave, čiže ponuka aj naďalej ostane výrazne oklieštená,“ uzatvára s tým, že predpokladajú spomalenie rastu cien nehnuteľností v Bratislave na nízke jednociferné čísla.


Najčítanejšia najnovšia správa

Po alkohole siahnu čoraz mladšie deti, najrizikovejšou skupinou sú žiaci siedmych ročníkov

po alkohole siahnu coraz mladsie deti najrizikovejsou skupinou su ziaci siedmych rocnikov

2.10.2022 (Webnoviny.sk) - Deti počas pandémie začali častejšie užívať alkohol. Používali ho na zahnanie úzkosti, samoty i negatívnych pocitov počas izolácie. Už trinásťroční skúšajú alkohol s kamarátmi či sami, no častejšie siahnu po cigarete.

Vyplýva to z dotazníkov projektu Hovorme o alkohole. Alkohol skúšajú i mladšie deti. Pri pití sú deti najčastejšie ovplyvňované rovesníkmi či staršími kamarátmi. Piť zvyknú príležitostne, najčastejšie raz týždenne.

Šokujúce priznania žiakov

Obvykle pijú na rôznych oslavách, keď chcú zapadnúť, prípadne keď chcú byť sebavedomejší alebo sa chcú zbaviť negatívnych pocitov. Okrem alkoholu skúšajú i cigarety a drogy.

Rôzne elektronické či vaporizované cigarety sú v súčasnosti považované za módne a zadovážiť si fľašu alkoholu, prípadne i drogy, tiež nie je pre deti problematické.

„Projekt je určený žiakom siedmych ročníkov a doteraz sa doň zapojilo vyše 15-tisíc žiakov zo 190 škôl po celom Slovensku. Žiaci počas interaktívnych hodín hovoria o alkohole s vyškolenými lektormi, počúvajú príbehy svojich rovesníkov, hovoria o vlastných skúsenostiach a zážitkoch. Niektoré priznania doslova šokujú aj skúsených lektorov,“ opísal projekt Tomáš Huba z OZ Fórum Pi s rozumom (FPSR).

Doplnil, že práve deti v siedmom ročníku sú veľmi rizikovou skupinou, pretože v tomto veku sa po prvýkrát stretávajú s alkoholom, a to medzi kamarátmi, alebo v rodine. Zároveň sa sami za deti nepovažujú, no sú veľmi ovplyvniteľní. Podľa Hubu treba s nimi o alkohole otvorene hovoriť.

Zakázané ovocie najlepšie chutí

Podľa prieskumu občianskeho združenia každý štvrtý rodič sám ponúkne dieťaťu alkohol. Častokrát ide o pivo, ktoré je mylne spolu s vínom považované za „mäkký" alkohol. Huba tvrdí, že delenie alkoholu na mäkký a tvrdý je omyl.

Doplnil, že jeden deciliter vína, dve a pol decilitra piva a tri centilitre vodky majú rovnaký obsah alkoholu. Podľa lektorky Zuzany Žilinčíkovej deti často pijú, pretože im je alkohol zakazovaný, a ony chcú vyskúšať zakázané. Tiež tým, že vidia dospelých piť, považujú pitie alkoholu za normálne. Používajú ho na zahnanie nudy, frustrácie i samoty.


„Je veľký rozdiel medzi tým, keď dieťa vníma alkohol ako čosi výnimočné a tým, že ho vníma ako úplne bežnú a niekedy aj neodmysliteľnú súčasť života. Len na nás záleží, ako bude dieťa k alkoholu pristupovať, no striktné zákazy a tresty nie sú tá správna cesta. Najmä staršie deti túžia najsilnejšie po tom, čo im zakazujeme,“ vysvetľuje psychológ Josef Šedivý z OZ Sananim, ktoré sa venuje drogovým závislostiam a spolupracuje s FPSR.


Dodal, že deťom treba vysvetliť, že alkohol môže rozvracať vzťahy i zdravie, a tiež že nie je znakom úspechu, atraktivity či zrelosti.

Tvrdšie tresty za alkohol za volantom

Podľa lektorky deti vítajú prednášky Hovorme o alkohole. Oceňujú najmä možnosť otvorene hovoriť o alkohole. Tínedžri tiež nechápu, prečo polícia nerobí častejšie razie na alkohol.

Ocenili by aj tvrdšie tresty za alkohol, a to najmä u vodičov. Pozitívne možno vnímať výsledky prieskumu WHO, podľa ktorého postupne klesá miera nadmerného požívania alkoholu medzi mladistvými. V prípade dospelých sa za posledných desať rokov spotreba alkoholu znížila o 10 percent.


OZ Fórum Pi s rozumom vykonáva prevenciu i osvetu a vzdeláva deti i dospelých v záujme zodpovedného prístupu k alkoholu. Projekt Hovorme o alkohole vstupuje v školskom roku 2022/2023 do šiesteho ročníka.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie