23.8.2022 (Webnoviny.sk) - Eliminovať globálne aspekty, ako rastúce ceny energií, problémy v logistike a zásobovaní až po extrémne vysokú infláciu, by mohli pripravované vládne opatrenia. Zmeny však treba dotiahnuť do konca, len tak bude slovenský pracovný trh atraktívnejší pre domácich aj zahraničných pracovníkov, hodnotí aktuálnu situáciu personálna agentúra Grafton.

Príchod novej automobilky a tiež ďalších firiem, ktoré budú na Volvo naviazané, zmení trh práce na východnom Slovensku najviac za veľmi dlhé obdobie. Vzniknúť by mali tisícky nových pracovných miest. "Očakávame, že zamestnanci, ktorí dochádzajú za prácou na západné Slovensko, sa budú ochotní vrátiť späť domov. Rovnako sa vrátia aj niektorí zamestnanci pracujúci v zahraničí, a to v prípade, že ponuka bude pre nich dostatočne zaujímavá," hovorí Andrej Gurín, vedúci žilinskej pobočky personálnej agentúry Grafton.

Aktuálne prijatá nová výška minimálnej mzdy trh práce na celom Slovensku zásadne neovplyvní, nakoľko ju poberá len zlomok zamestnancov. Väčšina pracovníkov totiž pracuje za vyššiu, ako minimálnu mzdu.

"Určite pozitívne vnímame to, že sa vôbec prvýkrát dohodli zamestnávatelia a odborári na jej výške. Je to znak toho, že ani zamestnávatelia s novou výškou minimálnej mzdy nemajú problém," vysvetľuje odborník, no zároveň upozorňuje, že omnoho dôležitejšie je zachovanie rovnakej úrovne jednotlivých príplatkov. Tie totiž tvoria najmä vo firmách s pracujúcimi na viacero zmien nezanedbateľný náklad, čo zamestnávateľov zaujíma vo vyššej miere, ako samotná výška minimálnej mzdy.

Tlak na mzdy, aj na nábor pracovníkov

Výška priemernej mzdy sa však určite zmení v celom východoslovenskom regióne, a to práve príchodom nových spoločností, ktoré sem prinesie investícia Volva. Môže mať tiež celoslovenský dopad. "Dôjde k zvýšenému tlaku na rast miezd, čo tiež prispeje k zrýchlenému trendu, ktorý je aktuálny už aj v súčasnosti. Ide o vyrovnávanie miezd v celom sektore výroby naprieč všetkými regiónmi Slovenska," hodnotí personalista.

Okrem zvýšenej mzdy prinesie nová situácia tiež tlak na pokrytie dopytu po nových zamestnancoch. Záujem o obsadenie pracovných pozícií dostatočne nepokryjeme lokálnou pracovnou silou, dôjde tak k zvýšenému náboru uchádzačov zo zahraničia. "Tu však dlhodobo bojujeme s nízkou atraktivitou Slovenska ako pracovnej destinácie. Uchádzači z krajín ako Ukrajina, Srbsko či Rumunsko preferujú aktuálne skôr severské a západné krajiny EÚ, a to nielen z hľadiska vyššej ponúkanej mzdy, ale tiež pracovných podmienok. Z tohto dôvodu sa tak presúva nábor do nečlenských štátov EÚ, ako sú postsovietske krajiny či Ázia – India, Filipíny, Bangladéš, no tu sa stretávame s problémami s vydávaním víz. Nezriedka ide o proces trvajúci pol roka, čo môže slovenských zamestnávateľom spôsobiť značné problémy. Jednoznačne by bola žiadúca úprava legislatívy," vysvetľuje Andrej Gurín.

Nájomné byty prinesú ďalšiu prácu, aj nápor na ubytovanie

S príchodom zahraničných pracovníkov sa však budú musieť popasovať aj firmy a pripraviť sa komplexne na ich príchod. Nejde len o poskytnutie tlmočníkov, pracovných postupov v medzinárodných jazykoch, no najmä o poskytnutie vhodného ubytovania a začlenenie nových kolegov do spoločnosti.

Práve v tomto smere by firmám mohlo pomôcť schválenie výstavby nájomných bytov a to rovno z dvoch strán. Nejde len o vytvorenie ďalších pracovných miest, no aj o ubytovanie pre pracovníkov zo zahraničia. "Tu je dôležité, kedy by mohli byť prvé nájomné byty reálne dané do užívania, či bude akceptovateľná výška nájomného a aké budú kritériá, podľa ktorých sa budú nájomníci vyberať. Ubytovanie zamestnancov v rámci migrácie za prácou je veľký problém, bytov je nedostatok celkovo. Ak sa teda naplnia plány politikov, vplyv môže byť určite pozitívny," komentuje situáciu personalista.

Pozitívne zmeny treba dotiahnuť do konca

Na pracovný trh majú v súčasnosti najväčší vplyv globálne aspekty - či už sú to dramaticky rastúce ceny energií a ďalších výrobných nákladov, problémy v logistických reťazcoch a zásobovaní firiem až po extrémne vysokú infláciu. Všetky tieto faktory ho ovplyvňujú v negatívnom zmysle. Práve zmeny, ktoré plánuje slovenská vláda realizovať, by mali eliminovať ich dosah na život Slovákov a súčasne zvýšiť atraktivitu a konkurencieschopnosť Slovenska v porovnaní k okolitým krajinám.

Slovenskému pracovnému trhu by tak mohli pomôcť zámery z Reformy pobytovej a pracovnej infraštruktúry Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorými sú okrem iného Veda, výskum, inovácie a Kvalitné vzdelávanie. Obe témy na trhu práce rezonujú dlhodobo. To, že v nich Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami zaostáva, má veľký vplyv na trh práce. Ide predovšetkým o nesúlad medzi očakávaniami a požiadavkami zamestnávateľov a vzdelaním a skúsenosťami uchádzačov na druhej strane.

Za ďalší pozitívny krok slovenskej vlády považuje Grafton tiež snahu o zvýšenie miezd zamestnancov v školstve a zdravotníctve. "Je to správny a potrebný krok, ktorý môže zastaviť, prípadne aspoň spomaliť odliv kvalitných zamestnancov z týchto aj iných pracovných odvetví do zahraničia. Je však potrebné, aby sa všetky tieto plánované zmeny aj dotiahli do konca a boli komplexné. Len v tom prípade môžu pomôcť nielen našim obyvateľom, ale tiež slovenskému pracovnému trhu a zvýšiť jeho konkurencieschopnosť," dodáva na záver Andrej Gurín z Graftonu.

Informačný servis

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

29.3.2023 (SITA.sk) - Najdôveryhodnejším politikom na Slovensku zostáva prezidentka Zuzana Čaputová, dôveruje jej 43 percent Slovákov. Za ňou nasledujú Peter Pellegrini (Hlas-SD) a Robert Fico (Smer-SD), ktorým zhodne dôveruje 29 percent ľudí. Ďalším v poradí je predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) s 22-percetnou dôverou a premiér Eduard Heger (Demokrati) s dôverou na úrovni 21 percent.

Najmenej dôveryhodný je Matovič

Dôveru prezidentke Čaputovej deklarujú ľudia bez ohľadu na vek. Mierne častejšie jej nedôverujú ľudia vo veku 50-69 rokov. Dôveru jej častejšie deklarujú obyvatelia Bratislavského, ale aj Prešovského a Košického kraja. Výrazne menej často jej dôverujú obyvatelia Žilinského a Nitrianskeho kraja.

Dôveru Čaputovej deklarujú najmä voliči strán Progresívne Slovensko, Za ľudí, SaS, ale čiastočne aj KDH, Sme rodina alebo OĽaNO.

Kto najviac dôveruje Ficovi a Pellegrinimu?

Predsedovi strany Smer-SD Ficovi dôverujú ľudia vo veku 50 a viac rokov a najmä obyvatelia Prešovského a Žilinského kraja. Naopak, nedôveru mu deklarujú obyvatelia Bratislavského alebo Banskobystrického kraja. Dôveru má najmä u voličov strany Smer-SD, ale aj Hlas-SD a Republika.

Súčasnému premiérovi Hegerovi deklarujú dôveru obyvatelia bez ohľadu na vek. Dôveru mu deklarujú najmä obyvatelia Trnavského, Prešovského a Košického kraja. Z hľadiska podpory politických strán mu deklarujú dôveru voliči strán OĽaNO, KDH a PS, čiastočne aj voliči SaS, Za ľudí a Sme rodina.

Bývalému premiérovi a lídrovi strany Hlas-SD Pellegrinimu mierne častejšie dôverujú ľudia vo veku 50-69 rokov a najmä obyvatelia Prešovského kraja. Nedôveru mu deklarujú častejšie obyvatelia Trnavského kraja. Z hľadiska podpory strán mu dôverujú voliči strán Hlas-SD, Smer-SD, Za ľudí alebo Sme rodina.