• Dnes je: Sobota 03. decembra 2022 meniny má Oldrich

Budú sa pre drahšie energie zatvárať prevádzky? Podnikatelia avizujú aj mierny nárast cien a určité opatrenia

Budú sa pre drahšie energie zatvárať prevádzky? Podnikatelia avizujú aj mierny nárast cien a určité opatrenia

Väčšina prevádzok avizuje nárast cien za služby, šetriť plánujú na prevádzkových a personálnych nákladoch.

26.9.2022 (Webnoviny.sk) - Podnikatelia v cestovnom ruchu sa na zimnú sezónu pripravujú ako na nevyspytateľnú s tým, že energetická kríza a zvyšovanie nákladov určite výrazne postihne aj ich.

Viac o téme: Energetická kríza

Ako agentúru SITA informovala Dominika Štefková z oddelenia komunikácie Združenia cestovného ruchu (ZCR) Vysoké Tatry, väčšina prevádzok avizuje mierny nárast cien za ponúkané služby alebo ich prípadné obmedzenia, či už personálne, alebo energetické.

Zatváranie sa zatiaľ neplánuje

Na druhej strane ale množstvo ubytovacích zariadení, reštaurácií či galérií podľa Štefkovej počíta aj s doplnením niektorých služieb, zvýšením štandardov či noviniek, ktoré by mohli byť lákadlom a výrazne nezasiahnu do rozpočtu podnikateľov.

„Zatváranie prevádzok zatiaľ nikto neplánuje,“ potvrdila. Nárast cien za niektorý tovar nastal podľa jej slov už počas roka u vybraných dodávateľov, väčšina je však zatiaľ štandardná.

Vládnu aj obavy

Aj Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Región Vysoké Tatry oslovila hotelierov s témou blížiacej sa zimnej sezóny a energetickej krízy. Predpoveď na zimu je podľa jej výkonnej riaditeľky Lucie Blaškovej podobná.


Neplánujú zásadne obmedzovať prevádzku, pretože nemôžu znížiť kvalitu služieb pre hostí, tiež si nemôžu dovoliť zvýšiť ceny výrazne v čase, keď sa zdražuje všetko.

„Dôležité pre hotelierov je, ako budú fungovať ďalšie služby ako bežecké a zjazdové trate, ceny skipassov a služieb v regióne. Ak bude všetko drahšie, vládnu obavy, že ľudia zimnú dovolenku vynechajú,“ skonštatovala Blašková.

Ceny sa práve nastavujú

Hovorca prevádzkovateľa lyžiarskych stredísk a zjazdoviek v Tatrách Marián Galajda pre SITA uviedol, že ceny pre najbližšiu zimnú sezónu sa práve nastavujú. Potvrdil, že mierne navýšenie nastane, ale ani zďaleka nie na úrovni zvýšenia cien vstupov.

„Tým, že skipasy predávame ako letenky a používame flexibilné ceny, bude vždy na hosťovi, aby sa rozhodol, či si kúpi v predpredaji lacnejší skipass na menej vyťažený deň alebo bude chcieť lyžovať v lukratívnejšom termíne, napríklad na sviatky za vyššiu cenu,“ poznamenal. Zároveň dodal, že prevádzku stredísk obmedzovať nechcú.

Najvyšší čas, aby štát zakročil

Veľa podnikateľov v Tatrách však plánuje minimálne počas mimosezóny radikálnejšie obmedzenia.


„Nebudú poskytovať služby napríklad počas celého týždňa. Zhodujú sa, že nárast energií znamená nárast cien v službách cestovného ruchu a je najvyšší čas, aby štát zakročil a predstavil konkrétne plány a opatrenia,“ dodala riaditeľka OOCR, podľa ktorej tak tretím rokom pokračujú v sektore cestovného ruchu rôzne turbulencie, ktoré sa podnikatelia v tejto oblasti snažia ustáť.


Najčítanejšia najnovšia správa

Nový odvod pocítia aj bežní Slováci a návrh vytvára veľmi toxický precedens

novy odvod pocitia aj bezni slovaci a navrh vytvara velmi toxicky precedens

Poslanci budú už tento týždeň rokovať o rozšírení a zvýšení osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý sa po novom má vzťahovať aj na finančných poradcov a sprostredkovateľov.

Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) varuje, že návrh zasiahne do fungujúceho konkurenčného trhu, ktorý navyše výrazne investuje do inovácií a finančnej gramotnosti obyvateľstva – oblastí, v ktorých Slovensko markantne zaostáva.

Návrh je v druhom čítaní

Návrh novely zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach z dielne poslanca Milana Vetráka (OĽaNO), ktorý parlament nedávno posunul do druhého čítania, má v pláne zvýšiť sadzbu odvodu a rozšíriť okruh subjektov, ktoré sú povinné ho platiť.

Po novom by sa týkal aj širokého množstva subjektov podnikajúcich na základe povolenia od Národnej banky Slovenska (NBS), vrátane lízingových spoločností, finančných sprostredkovateľov a poradcov či obchodníkov s cennými papiermi.


Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, ktorá na Slovensku zastupuje vyše 60 percent finančných agentov pôsobiacich v oblasti finančného sprostredkovania a poradenstva, kritizuje, že povinnosť platiť osobitný odvod by sa ich členov týkala len preto, že na výkon svojej činnosti potrebujú nejaký druh oprávnenia, v tomto prípade od NBS.

Množstvo vydaných licencií

Poslanci by sa podľa asociácie mali v prvom rade pozerať na to, či potreba získania tohto oprávnenia limituje konkurenciu alebo len oddeľuje podvodníkov od serióznych podnikateľov – to, že je trh regulovaný, ešte neznamená, že je oligopolný.


NBS nelimituje množstvo vydaných licencií, získanie licencie nie je podmienené vysokým poplatkom a licencia negarantuje žiadne výnosy. Prax v skutočnosti ukazuje, že trh je zdravo konkurenčný a držiteľom povolenia od NBS sú rádovo stovky subjektov.


Na Slovensku pôsobí vyše 400 sprostredkovateľských spoločností, avšak tento odvod by pravdepodobne zasiahol len 6 z nich, pričom pri optimalizácii zisku by sa mohol týkať iba dvoch subjektov na trhu finančného sprostredkovania.

To znamená, že odvod by mal minimálny prínos pre štátny rozpočet s ohľadom na negatívne dopady neférového znevýhodnenia dvoch subjektov voči širokej konkurencii (napr. signál vyslaný voči podnikateľskému prostrediu).

Toxický precedens


Ďalším problematickým kritériom je navyše podľa asociácie fakt, že odvod by zasiahol len firmy zo ziskom nad tri milióny eur a úplne by obišiel spoločnosti, ktoré síce na slovenskom trhu pôsobia, ale sídlo majú mimo krajiny.


Takýto návrh teda podľa členov asociácie vytvára veľmi toxický precedens – aj kaderníci a kaderníčky si bez výučného listu nemôžu založiť živnosť. Podobný je aj prípad cukrárov a cukrárok a celého radu ďalších viazaných a remeselných živnosti. Dať parlamentu bianko šek uvaľovať selektívne odvody na vybrané sektory na základe irelevantného kritéria podľa nich nepomôže zvýšiť konkurencieschopnosť ani tempo inovácií.

Treba tiež zdôrazniť, že podľa júnového prieskumu agentúry Focus má len 16 percent slovenských domácností vytvorenú finančnú rezervu v odporúčanej výške 6-násobku mesačného príjmu.


Dáta NBS ukazujú, že až 77 percent úspor slovenských domácnosti je na bežných účtoch pri nulových úrokových sadzbách, 18 percent je uložených na termínovaných vkladoch pri priemernej sadzbe 0,62 percenta a dve percentá je na sporiacich účtoch s priemernou úrokovou sadzbou 0,04 percenta, čo odzrkadľuje nízku finančnú gramotnosť obyvateľstva na Slovensku.

Konkurencieschopnosť Slovenska


Finanční sprostredkovatelia pritom smerujú nemalé prostriedky do programov na podporu finančnej gramotnosti (finančné vzdelávanie a testovanie na školách, investičná akadémia, finančná olympiáda, atď.) a sú kľúčoví pre zvrátenie negatívnych trendov v oblasti sporenia, keďže zachytávajú menej bonitné domácnosti s horšími finančnými návykmi.

Predmetná novela môže ohroziť nielen investície do programov na podporu finančnej gramotnosti, ale aj do sektorových inovácií a digitalizácie (naši členovia už dnes vynakladajú nemalé prostriedky na využitie umelej inteligencie či PSD2 dát vo svojich produktoch a službách).


To nevyhnutne negatívne zasiahne spotrebiteľov, širší ekosystém a z dlhodobého hľadiska aj konkurencieschopnosť Slovenska, ktorá je už aj tak na medzinárodnom poli naštrbená.

Global Innovation Index

Slovensko je na 46. mieste v Global Innovation Index (pokles z 37. miesta v roku 2021 a 39. miesta v roku 2020) a na 23. mieste (piatom od konca) v európskom Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI).

Asociácia na záver poukazuje, že zákon neprešiel bežným legislati?vnym procesom a nebol konzultovany? s NBS ani s dotknuty?mi podnikatel?sky?mi subjektmi. Návrh zákona predpokladá poziti?vne vplyvy na rozpoc?et verejnej spra?vy, avšak neuvádza, v akej výške budú, čo predkladateľom vytklo aj ministerstvo financií.


Navrhovatelia tiez? tvrdia, z?e za?kon nebude mat? z?iadne vplyvy na podnikatel?ske? prostredie a nezvy?s?i regulac?ne? zat?az?enie, c?o je oc?ividne mylne? a vypovedá o kvalite tohto návrhu. Asociácia preto vyzýva poslancov Národnej rady, aby návrh zákona odmietli v plnom rozsahu a začali verejnú a odbornú diskusiu a rokovania.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie