• Dnes je: Štvrtok 28. marca 2024 meniny má Soňa

Británia pošle na Ukrajinu ďalšie raketové systémy. Vojakom poskytnú aj školenie, ako sofistikovanú techniku používať

Británia pošle na Ukrajinu ďalšie raketové systémy. Vojakom poskytnú aj školenie, ako sofistikovanú techniku používať

Londýn svoj krok koordinoval s rozhodnutím Spojených štátov poslať Kyjevu raketomety HIMARS.

2.6.2022 (Webnoviny.sk) - Spojené kráľovstvo pošle Ukrajine sofistikované raketové systémy stredného doletu americkej výroby. Britský minister obrany Ben Wallace uviedol, že Ukrajine poskytnú nešpecifikovaný počet raketometov M270, ktoré dokážu vyslať presne navádzané rakety až do vzdialenosti 80 kilometrov.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Ukrajinskí vojaci absolvujú výcvik na používanie strojov v Spojenom kráľovstve.

Ukrajina vyzvala svojich západných spojencov, aby jej poskytli rakety s dlhším doletom, ktoré by jej pomohli čeliť ruským delostreleckým útokom vo východnom regióne Donbas - ohnisku ofenzívy Ruska.

USA uviedli, že Ukrajina sľúbila, že tieto zbrane nevystrelí do Ruska. Moskva však obvinila Washington, že „prilieva olej do ohňa“ konfliktu.

Vojna na Ukrajine: Rusi zaútočili na železničnú trať, tunel Beskydy a vinia USA z prilievania oleja do ohňa

Ruská raketa zasiahla železničnú trať vo Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny. Gubernátor oblasti Maksym Kozyckyj uviedol, že päť ľudí utrpelo zranenia.

Rusi podľa poradcu ministra vnútra Antona Heraščenka zaútočili na karpatský tunel Beskydy v snahe prerušiť kľúčové železničné spojenie a narušiť dodávky zbraní a paliva. Šéf ukrajinských železníc upresnil, že škody na železnici posudzujú, ale tunel útok ušetril. Útok údajne spôsobil meškanie troch osobných vlakov, ktoré však neskôr pokračovali vo svojej ceste.

Moskva negatívne vníma americké plány dodávok ďalších zbraní Ukrajine. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že neverí sľubom Kyjeva, že ich nepoužije na útok na Rusko. Zároveň obvinil Spojené štáty z toho, že „úmyselne a usilovne prilievajú olej do ohňa“. „Spojené štáty sa držia línie boja s Ruskom až do posledného Ukrajinca,“ povedal.

Kyjev žiada o raketomety, aby zabránil postupu Ruska vo východnom regióne Donbas. Americkí predstavitelia tvrdia, že balík pomoci, ktorého predstavenie sa očakáva v stredu, sa snaží nájsť rovnováhu medzi túžbou pomôcť Ukrajine v boji proti ruským delostreleckým barážam a neposkytnutím zbraní, ktoré by Ukrajine umožnili zasiahnuť ciele hlboko v Rusku a podnietiť eskaláciu vojny.


Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) oznámil, že zvoláva stretnutie vysokopostavených predstaviteľov Fínska, Švédska a Turecka v snahe prekonať námietky Ankary voči vstupu severských krajín do vojenskej aliancie.


Rokovania sa uskutočnia o pár dní v Bruseli, povedal Jens Stoltenberg novinárom vo Washingtone, kde sa stretol s americkým ministrom zahraničia Antonym Blinkenom. „Som presvedčený, že nájdeme cestu vpred,“ vyhlásil tiež Stoltenberg. Vyriešiť otázku tureckej blokády členstva Fínska a Švédska by chcel šéf NATO vyriešiť ešte pred samitom aliancie. Ten sa bude konať v Madride od 28. do 30. júna.

Fínsko a Švédsko, podnietené bezpečnostnými obavami z ruskej vojny na Ukrajine, požiadali o vstup do NATO minulý mesiac. Blokuje to však turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, podľa ktorého nerobia dosť pre boj proti kurdskému extrémizmu.


Ruská raketa zasiahla železničnú trať vo Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny. Gubernátor oblasti Maksym Kozyckyj uviedol, že päť ľudí utrpelo zranenia. Rusi podľa poradcu ministra vnútra Antona Heraščenka zaútočili na karpatský tunel Beskydy v snahe prerušiť kľúčové železničné spojenie a narušiť dodávky zbraní a paliva. Šéf ukrajinských železníc upresnil, že škody na železnici posudzujú, ale tunel útok ušetril. Útok údajne spôsobil meškanie troch osobných vlakov, ktoré však neskôr pokračovali vo svojej ceste.


Dánski voliči v stredu v historickom referende odhlasovali, aby sa ich krajina vzdala rozhodnutia spred troch desaťročí nepodieľať sa na spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike Európskej únie (EÚ). Dánski vojaci sa tak budú môcť zúčastňovať na vojenských misiách EÚ a krajine sa tiež otvoria dvere do agentúr únie súvisiacich s bezpečnosťou. Za účasť na spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike EÚ hlasovalo 66,9 percenta voličov, čo je najvyšší podiel hlasov v histórii referend v krajine, účasť voličov však zas bola medzi najnižšími – len 65,8 percenta. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Najčítanejšia najnovšia správa


Počasie