• Dnes je: Streda 28. septembra 2022 meniny má Václav

Boris Johnson po druhýkrát od začiatku vojny na Ukrajine navštívil Kyjev, ponúkol výcvik vojakov

Boris Johnson po druhýkrát od začiatku vojny na Ukrajine navštívil Kyjev, ponúkol výcvik vojakov

Podľa vyhlásenia britskej vlády cieľom je obnoviť a zvýšiť odolnosť Kyjeva proti ruskej invázii.

17.6.2022 (Webnoviny.sk) - Britský premiér Boris Johnson v piatok pricestoval už na druhú neohlásenú návštevu Kyjeva od začiatku ruskej vojny. Prvýkrát ukrajinské hlavné mesto navštívil v apríli.

„Mnohé dni tejto vojny potvrdili, že podpora Ukrajiny zo strany Veľkej Británie je pevná a odhodlaná," uviedol oficiálny účet ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na komunikačnej platforme Telegram. Informuje o tom portál bbc.com.

Témou bola aj dodávka zbraní

Zelenskyj a Johnson podľa šéfa úradu ukrajinského prezidenta na stretnutí diskutovali aj o dodávkach ťažkých zbraní.

Obaja lídri hovorili aj o systémoch protivzdušnej obrany, ekonomickej podpore Ukrajiny a o ďalších sankciách proti Rusku, napísal na Telegrame Andrij Jermak.

Britská vláda informovala, že Boris Johnson ponúkol Ukrajine rozsiahly výcvik vojakov. Išlo by o vycvičenie do 10-tisíc vojakov každé štyri mesiace.

Výcvik by bol v zahraničí

Ukrajinskí vojaci by sa cvičili v iných krajinách a za tri týždne by získali bojové zručnosti, zdravotnícky výcvik, znalosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti a taktiku, ako čeliť výbušninám.

Vojna na Ukrajine: Zelenskyj je pripravený pracovať na vstupe do EÚ a dodávky zbraní nie sú podľa Stoltenberga provokácia

Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jens Stoltenberg povedal, že vojenská pomoc NATO Ukrajine nie je „provokácia“, ale skôr podpora nezávislého štátu. Referuje o tom spravodajský web CNN.

Keď ho požiadali, aby sa vyjadril k poznámkam pápeža Františka zverejneným začiatkom tohto týždňa, že vojna na Ukrajine „bola možno nejakým spôsobom buď vyprovokovaná, alebo sa jej nezabránilo“, Stoltenberg povedal, že „NATO je obranná aliancia a vojna je vojnou prezidenta Putina“.


„Toto je vojna, ktorú sa rozhodol viesť proti nezávislému suverénnemu národu, a to, čo NATO robí už mnoho rokov, je podpora suverénneho nezávislého národa v Európe – Ukrajiny,“ dodal Stoltenberg na tlačovej konferencii v Bruseli po stretnutí s ministrami obrany.


„Toto nie je provokácia a v tom pokračujeme. Je to prezident Putin a Moskva, ktorí sú zodpovední za túto brutálnu agresiu proti nezávislej krajine,“ dodal Stoltenberg.

Ukrajina je „pripravená pracovať“ na tom, aby sa stala plnohodnotným členom Európskej únie. Ako referuje spravodajský web BBC, povedal to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po štvrtkovom stretnutí so štyrmi lídrami EÚ v Kyjeve.


Na tlačovej konferencii v hlavnom meste Ukrajiny francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz, taliansky premiér Mario Draghi a rumunský prezident Klaus Iohannis verejne podporili snahu Kyjeva vstúpiť do únie.


Lídri EÚ usporiadajú na budúci týždeň samit, na ktorom žiadosť Ukrajiny stať sa kandidátom na členstvo dostane pravdepodobne „zelenú“. „Ukrajinci si už zaslúžili právo vydať sa touto cestou a získať štatút kandidáta,“ poznamenal Zelenskyj.

Od konca februára, keď vypukla vojna na Ukrajine, sa do svojej domovskej krajiny vrátilo približne 2,5 milióna Ukrajincov. Na svojom oficiálnom webe o tom informoval Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).


Viac ako päť miliónov Ukrajincov sa k 14. júnu 2022 zaregistrovalo v Európe na dočasnú ochranu alebo v podobnom systéme národnej ochrany. Najmenej 7,5 milióna Ukrajincov už v dôsledku vojny opustilo svoju vlasť.


Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo vo štvrtok viac ako 2800 osôb. Z toho bolo 718 mužov, 1 707 žien a 408 detí. O dočasné útočisko požiadalo 158 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za včerajší deň viac ako 3 100 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 24 policajtov, 28 hasičov, 75 colníkov, 57 vojakov, 30 dobrovoľníkov, 120 zamestnancov okresných úradov a 20 zamestnancov migračného úradu.


Celkovo už Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu prekročilo viac ako 519-tisíc osôb, udelených bolo takmer 82-tisíc dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali viac ako 266-tisíc osôb.


Od útoku ruskej armády na Ukrajinu pred takmer štyrmi mesiacmi prišli o život tisíce civilistov, ukrajinské mestá sa zmenili na trosky a milióny Ukrajincov museli utiecť zo svojich domovov, no šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov tvrdí, že tieto veci nie sú také, ako sa na prvý pohľad zdajú. „Nenapadli sme Ukrajinu,“ povedal v rozhovore pre britskú spravodajskú televíziu BBC.


Lavrov tvrdošijne ďalej rozhlasuje, že Rusko pri svojom konaní nemalo na výber.„Vyhlásili sme špeciálnu vojenskú operáciu, pretože sme nemali absolútne žiadny iný spôsob, ako vysvetliť Západu, že zavlečenie Ukrajiny do NATO je trestný čin,“ poznamenal.

Britské ministerstvo zahraničia oznámilo nové kolo sankcií voči Rusku, ktoré súvisia s núteným presunom a adopciami ukrajinských detí.


Medzi sankcionovanými je ruská komisárka pre práva detí Maria Ľvová-Belová, ktorú Londýn viní z „umožnenia násilného odobratia 2 000 zraniteľných detí z Luhanskej a Doneckej oblasti a vytvorenia novej politiky na uľahčenie ich nútených adopcií v Rusku“.


Sankcie sa tentoraz týkajú aj patriarchu ruskej pravoslávnej cirkvi Kirilla za jeho výraznú podporu ruskej vojenskej agresie na Ukrajine. Na sankčnom zozname sa tiež ocitli ďalší spojenci ruského prezidenta Vladimira Putina, informuje spravodajský portál Sky News.

Ministerka zahraničia Liz Truss uviedla, že oznámené sankcie sa zameriavajú na „ľudí, ktorí umožnili a páchajú Putinovu vojnu a ktorí priniesli Ukrajine nevýslovné utrpenie, vrátane násilných presunov a adopcií detí“. „Nepoľavíme pri obrane slobody a demokracie a neustálom tlaku na Putina, kým Ukrajina neuspeje,“ skonštatovala šéfka britskej diplomacie s tým, že Putinovi spojenci naďalej zatvárajú oči pred údajnými ruskými vojnovými zločinmi a krvavou ofenzívou.


Najčítanejšia najnovšia správa

Slovenské univerzity nechcú pre vysoké ceny energií prejsť na dištančnú výučbu, plánujú úsporné opatrenia a čakajú na pomoc štátu

slovenske univerzity nechcu pre vysoke ceny energii prejst na distancnu vyucbu planuju usporne opatrenia a cakaju na pomoc statu

Slovenské univerzity nechcú prejsť na dištančnú výučbu. Niektoré z nich ale nevylúčili, že k takémuto kroku môžu v závislosti od situácie pristúpiť, prípadne skúšať v zimnom semestri online.

Univerzity sú zároveň pripravené k 17. novembru ukončiť svoju výučbu, ak sa nedočkajú riešenia. Viaceré slovenské univerzity sa takto vyjadrili pre agentúru SITA.

Verejný prísľub premiéra Hegera

Stanovisko Slovenskej rektorskej konferencie (SRK) z polovice septembra, ktoré požaduje zvrátenie negatívneho financovania vysokých škôl, kompenzáciu zvýšených cien energií, ale i dofinancovanie výpadkov v projektoch, oslovené vysoké školy jednohlasne podporujú.

„V tejto chvíli čakáme na konkrétne záruky naplnenia verejného prísľubu premiéra Eduarda Hegera o dopadoch energetickej krízy na vysoké školy. Dúfame, že slovenské univerzity nebudú musieť pristúpiť ku krokom, ktoré avizovala Slovenská rektorská konferencia, a nebudú musieť k 17. novembru prerušiť vyučovanie. Zároveň dôrazne pripomíname, že sanovanie energetických výpadkov je len jednou z troch kruciálnych požiadaviek vysokých škôl nevyhnutných na zabezpečenie ich bazálnej činnosti. O ich rozvoji dnes ani hovoriť nemôžeme. Paralelne s tým realizujeme celú sériu opatrení s cieľom šetriť energiou a znížiť jej spotrebu,“ vyjadril sa rektor Univerzity Komenského (UK) Marek Števček.


Doplnil, že prioritou je udržať slovenské vysoké školstvo funkčné, ale nezáleží to od nich. Bez pomoci štátu je podľa Števčeka otázkou, kedy dôjde ku kolapsu vysokých škôl, nie či sa to vôbec stane.

Premiér SR a dočasne poverený minister školstva Eduard Heger (OĽaNO) minulý týždeň na stretnutí s prezidentom SRK prisľúbil riešenie situácie s cenami energií.

Usmernenia pre študentov

Má tiež v pláne zorganizovať okrúhly stôl, pri ktorom by sa mal stretnúť so zástupcami SRK aj vybranými členmi vlády, no táto diskusia by sa mala konať až po vymenovaní nového ministra či novej ministerky školstva.


Vysoké školy plánujú viaceré úsporné opatrenia. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ) sa dlhodobo usiluje o zníženie energetickej náročnosti budov, napríklad prostredníctvom zatepľovania budov či výmeny svietidiel.


Univerzita tiež plánuje postupnú výmenu vozového parku. Študentstvo i zamestnanci školy by mali dostať usmernenia, ako môžu prispieť k šetreniu energií.

Prešovská univerzita v Prešove (PU) tiež pracuje na súbore úsporných opatrení, no zároveň čakajú na kroky vlády SR, keďže nepredpokladajú, že by dokázali pokryť ceny energií v prípade ich výrazného nárastu v budúcom roku.

V zime môžu zatvoriť internáty

„Žilinská univerzita v Žiline bude svoje priestory využívať z hľadiska energií efektívnejšie a zavedie úsporné opatrenia. Konkrétne opatrenia budú závisieť od aktuálnej situácie,“ vyjadril sa prorektor pre medzinárodné vzťahy a marketing Žilinskej univerzity v Žiline (UNIZA) Jozef Ristvej.


Podobne i Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU) už v súčasnosti vykonáva kroky na zníženie spotreby energií a v závislosti od vývoja cien zvažuje ďalšie kroky, napríklad zníženie teploty vykurovania, výmenu svietidiel, aj ale úplnú odstávku budov, ktoré nie sú využívané.


V prípade neriešenia cien energií zo strany štátu pripúšťa STU aj uzavretie internátov počas zimného skúškového obdobia a skúšanie online formou.

Podobné opatrenia v oblasti zatepľovania či optimalizácie osvetlenia avizovala v tlačovej správe aj Univerzita Komenského v Bratislave. Počas víkendov a popoludní plánujú zaviesť aj útlmový režim budov, a tiež chcú častejšie využívať prácu z domu.

Intenzívne rokovali

Oslovené univerzity sa vyjadrili, že s dotknutými ministerstvami intenzívne rokovali. PU uviedla, že dosiaľ nedostali žiadne konkrétne opatrenia.


Aj UNIZA potvrdila intenzívnu komunikáciu, najmä s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ).


UPJŠ doplnila, že komunikácia prebieha napríklad prostredníctvom SRK, Klubu kvestorov či Rady vysokých škôl SR, no i so samotnými univerzitami.


Rezort školstva si od UPJŠ vyžiadal vyčíslenie nákladov na zvýšené ceny energií a momentálne požiadavky posudzuje. Aj STU potvrdila opakované požiadavky na kompenzáciu nákladov, a to zo strany všetkých slovenských univerzít.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie