• Dnes je: Piatok 12. augusta 2022 meniny má Darina

Bol by ruský chemický útok červenou čiarou pre NATO? Zmenil by charakter vojny na Ukrajine, vyhlásil Stoltenberg

Bol by ruský chemický útok červenou čiarou pre NATO? Zmenil by charakter vojny na Ukrajine, vyhlásil Stoltenberg

Akékoľvek použitie chemických zbraní na Ukrajine bude mať podľa Jensa Stoltenberga rozsiahle a vážne následky.

24.3.2022 (Webnoviny.sk) - Chemický útok na Ukrajinu zo strany Ruska by zmenil smerovanie vojny. Vyjadril sa tak generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jens Stoltenberg, no neuviedol, či by NATO v takom prípade vojensky zasiahlo.

Nehorázne porušenie medzinárodného práva

V odpovedi na otázku, či je chemický útok pre NATO červenou čiarou, Stoltenberg povedal, že nebude špekulovať, „s výnimkou toho, že NATO je vždy pripravené brániť, chrániť a reagovať na akýkoľvek útok na spojeneckú krajinu NATO".

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Zároveň však skonštatoval, že „akékoľvek použitie chemických zbraní by od základu zmenilo povahu tohto konfliktu. Bolo by nehoráznym porušením medzinárodného práva a bude mať rozsiahle a vážne následky".

Bojové skupiny NATO vo východnej Európe

Stoltenberg vyjadrenia poskytol, keď vo štvrtok prichádzal do sídla NATO v Bruseli, kde bude predsedať mimoriadnemu summitu 30 národných lídrov aliancie, vrátane amerického prezidenta Joea Bidena.

Spojencov NATO znepokojuje ruská rétorika a majú obavy z možnosti, že by sa Moskva mohla pokúsiť vytvoriť falošnú zámienku pre použitie chemických zbraní na Ukrajine. Lídri sa pravdepodobne zhodnú na poskytnutí vybavenia, ktoré by Ukrajine pomohlo pri ochrane proti chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým hrozbám.

Mali by tiež podporiť nasadenie ďalších štyroch nadnárodných bojových skupín vo východnej Európe.

Pošle Slovensko systém S-300 na Ukrajinu? Minister Naď uviedol, kedy o tom nebudeme uvažovať

Ak Rusko prestane porušovať medzinárodné právo a stiahne svoje jednotky z Ukrajiny, Slovensko nebude uvažovať o tom, aby raketový systém S-300 slovenskej armády posielalo na Ukrajinu.


Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) to povedal pred stredajším rokovaním vlády. Systém S-300 má okrem Slovenska v rámci únie už len Grécko a Bulharsko.


Minister Naď doplnil, že jeho údržbu je možné robiť len v Rusku alebo na Ukrajine. Šéf rezortu obrany doplnil, že stav brannej infraštruktúry aj techniky a výzbroje v rámci Ozbrojených síl SR (OS SR) nie je dobrý.

Spresnil, že po kolesových a pásových vozidlách sa budú postupne modernizovať aj zbrane, dronová technika a nakúpia sa podzvukové cvičné stíhačky. „Aktuálne prebieha v rámci rezortu obrany 60 projektov modernizácie. Uvidíme, čo z toho sa podarí dokončiť," povedal.

Invázia na Ukrajine už ukazuje svoje prvé negatívne dopady, analytik varuje pred výpadkami niektorých surovín z Ruska


Zvýšené ceny komodít budú tlačiť hodnotu importov nahor a exportnú výkonnosť budú brzdiť negatívne dopady ruskej invázie. Ako ďalej uviedol analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, dá sa teda predpokladať, že saldo zahraničného obchodu bude v najbližšom čase skôr negatívne.

Modernizáciou sa podarí ceny stabilizovať

V januári bola obchodná bilancia podľa údajov Štatistického úradu SR záporná, deficit zahraničného obchodu dosiahol 400,5 miliónov eur.


V dlhšom horizonte však môžu niektoré firmy podľa Horňáka znížiť svoju závislosť na určitých typoch komodít, napríklad prostredníctvom modernizácie výroby, nákupom nových technológií, využitím alternatívnych zdrojov energie, čo im prinesie väčšiu stabilitu cien a dodávok.

„Invázia na Ukrajine už ukazuje svoje prvé negatívne dopady, najmä vo forme rastu cien komodít, ktoré sú významným vstupom pre priemyselné firmy. Sankcie uvalené na Ruskú federáciu budú obmedzovať obchodné toky a aj keď Rusko nepredstavuje významný exportný trh pre slovenské firmy, je zapojené do dodávateľských reťazcov, čo môže spôsobiť problémy s dodávkami niektorých vstupov,“ povedal Horňák.

Nedostatok surovín

Rusko je významné svojou produkciou a exportom kovov ako paládium, hliník či lítium, ale aj neónový plyn, ktorý je využívaný pri výrobe polovodičov.


Vysoká neistota a premenlivá situácia sťažuje podľa analytika ekonomické predikcie, ktoré môžu byť teraz revidované častejšie než zvyčajne.

Narušené dodávateľské vzťahy

Zužovanie ročného kumulovaného prebytku zahraničného obchodu najskôr bude podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka pokračovať aj v najbližších mesiacoch.


K zmierneniu prebytkov by mal naďalej prispievať podľa neho najmä zvýšený cenový tlak pri energetických dovozoch. Rizikom naďalej ostávajú i narušené dodávateľské vzťahy, ktoré by mohli narúšať produkciu i v tomto roku a v nepravidelných intervaloch stále narúšať vývozy.

„Spolu s uvoľnením úzkych hrdiel a stabilným reštartom produkcie by sa prebytky zahraničného obchodu mohli v druhej polovici tohto roka začať opäť mierne rozširovať. Kľúčovú rolu však zohrá ďalší vývoj konfliktu na Ukrajine a z toho plynúci tlak na ceny energií, či výpadky vývozov,“ dodal Koršňák.

Vojna na Ukrajine utlmí priemyselnú výrobu na Slovensku, analytička varuje pred materiálovou krízou

Očakáva sa, že v ďalších mesiacoch začne u nás postupne priemyselná výroba klesať, hoci od novembra začala produkcia v slovenskom priemysle opäť rásť.

Ako uviedla analytička 365.bank Jana Glasová, smerom nadol bude priemyselnú výrobu ťahať globálna materiálová kríza, ale aj vojnový konflikt na Ukrajine, ktorý vyvoláva obrovskú neistotu vo vývoji ekonomického prostredia.

Materiálová kríza

Surovinová kríza sa prejavuje nedostatkom rôznych materiálov a komponentov na trhu a ich výrazne rastúcimi cenami. Pre naše hospodárstvo je najciteľnejší nedostatok čipov, ktorý spôsobuje odstávky výroby v automobilovom aj elektrotechnickom priemysle.

Aktuálne sa však do centra pozornosti dostala podľa Glasovej vojna na Ukrajine, ktorá ovplyvňuje predovšetkým ceny energetických komodít.

Trhy sa obávajú prerušenia dodávok ruskej ropy a plynu, čo by zasiahlo hlavne európske ekonomiky, ktoré sú od ruského dovozu výrazne závislé. „Problémy by teda vznikli aj v európskom priemysle,“ skonštatovala Glasová.

Rast cien energií zbrzí výrobu

Okrem toho, priemysel je už teraz podľa nej negatívne zasiahnutý aj extrémne rastúcimi cenami energií, ktoré predražujú výrobu.

„Očakávame, že ceny energií budú v prípade pretrvávajúceho vojnového konfliktu naďalej rásť, čo bude brzdiť priemyselnú výrobu, hlavne v energeticky náročných odvetviach,“ dodala Glasová.

Exportéri z Ruska

Nálada v domácom priemysle sa v úvode roka podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka pomerne významne zhoršila, a to ako v hodnotení aktuálnej situácie, tak aj v zložke očakávaní. Ďalší šok pritom prináša podľa neho invázia Ruska na Ukrajinu, ktorú februárový sentiment ešte plne nezohľadňoval.

„Priame dopady vzhľadom na relatívne nízku váhu Ruska na slovenskom exporte budú limitované a budú koncentrované na niekoľko významnejších exportérov do Ruska, najmä v oblasti výroby kompresorov, či áut. Tri percentá slovenskej produkcie áut smerovalo do Ruska,“ hovorí Koršňák.


Na druhej strane, už v úvode konfliktu zvýraznila vojna na Ukrajine podľa analytika problémy s úzkymi hrdlami, tentoraz nie v podobe tradičných čipov, avšak pridala novú oblasť, a to káblové zväzky.


„Vzhľadom na nižšiu technologickú náročnosť, domácu tradíciu i alternatívne oblasti produkcie predpokladáme, že toto úzke hrdlo by sa mohlo behom niekoľkých týždňov podariť z veľkej časti uvoľniť a nemalo by spôsobovať dlhodobé a opakujúce sa odstávky produkcie v automobilovom priemysle ako v prípade chýbajúcich čipov,“ dodal Koršňák.

Aké budú ekonomické dopady invázie Ruska na Ukrajinu? Analytik odporúča sledovať niekoľko faktorov

Invázia Ruska na Ukrajinu prekvapila Európu, svet a aj trhy. Ako povedal analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, investori spustili výpredaj svojich rizikových akciových titulov a začali nakupovať bezpečné aktíva, ako sú drahé kovy a dlhopisy.

„Veľký rast nestability priniesol vystrelenie cien komodít ako uhlie, pšenica, ale aj ropa, kde cena preskočila 100 dolárov za barel. Ruská federácia je významným dodávateľom energetických surovín pre EÚ, čo spôsobilo markantné zvýšenie cien plynu,“ povedal Horňák.


Pokles výnosov nemeckých a slovenských štátnych dlhopisov nebol podľa neho až tak veľký. Desaťročné nemecké výnosy klesli o 6 bázických bodov z 0,23 % na 0,17 %, slovenské výnosy klesli z 0,66 % na 0,49 %.

Z Ruska k nám prúdi ropa aj plyn

Aj keď z hľadiska medzinárodného obchodu nepredstavuje Ukrajina a Rusko významných obchodných partnerov pre Slovensko, keď podiel importov a exportov sa pohybuje v jednotkách percent, Ruská federácia však podľa Horňáka dodáva na Slovensko až dve tretiny ropy a ropných produktov a viac než 90 % plynu.

„Ďalší vývoj konfliktu ukáže, ako a do akej miery bude zasiahnutá vzájomná ekonomická spolupráca a výmena tovarov a teda do akej miery bude zasiahnuté hospodárstvo. Okrem toho sa niektoré slovenské podniky vo veľkej miere spoliehajú na dodávky surovín z východu, napríklad železnej rudy,“ hovorí analytik.


Vzhľadom na tento vývoj existuje podľa Horňáka niekoľko faktorov, ktoré je v súčasnosti potrebné sledovať. Cena energií ostane s najväčšou pravdepodobnosťou podľa neho zvýšená, čo sa bude prelievať aj do cien iných tovarov a služieb, čím by miera inflácie mohla dosahovať vyššie úrovne aj v ďalšom období.

Tlak na verejné financie vzrastie

V prípade narušenia dodávateľsko-odberateľských reťazcov a útlmu aktivity v dôsledku vysokých cien vstupov, materiálov, tovarov môže zároveň prísť pokles ekonomickej výkonnosti cez zníženie investícií a spotreby domácností. Do popredia sa podľa analytika dostáva hrozba kombinácie nižšieho ekonomického rastu a zvýšenej inflácie.

Samotné napätie a nestabilita budú podľa analytika negatívne vplývať na rozhodovanie ekonomických subjektov, vzrastie tlak na verejné financie, a to nielen prostredníctvom nákladov súvisiacich s konfliktom, ale aj potenciálna pomoc ekonomike pri zvládaní sťažených podmienok.

„Pravdepodobnosť skorého zvyšovania sadzieb ECB je o niečo nižšia. Cena peňazí dlhších splatností na trhu však zatiaľ veľmi neklesla, takže trh so sprísňovaním menovej politiky stále počíta,“ dodal Horňák.


Správa Ruskej tajnej služby FSB: Rusko môže vojnu len rôznymi spôsobmi prehrať, čaká ho katastrofa


Danko chce nechať celý konflikt na Rusov a Ukrajincov, súhlasí s Orbánom a zbrane by im neposielal



Invázia na Ukrajine už ukazuje svoje prvé negatívne dopady, analytik varuje pred výpadkami niektorých surovín z Ruska



Putin by mal skončiť za mrežami, tvrdí posledný žijúci prokurátor z Norimberského procesu


Putinovi nejde len o Doneck a Luhansk či Krym, podľa politológa nedokáže fyzicky kontrolovať získané oblasti Ukrajiny



Najčítanejšia najnovšia správa

Cestovný ruch po pandémii ožíva a na Slovensko sa vracajú zahraniční turisti, medzi TOP destinácie patrí Bratislavský kraj

cestovny ruch po pandemii oziva a na slovensko sa vracaju zahranicni turisti medzi top destinacie patri bratislavsky kraj

Služby ubytovania v zariadeniach cestovného ruchu využilo v júni tohto roka 491-tisíc hostí. V medziročnom porovnaní mali hotely a ostatné ubytovacie zariadenia o 71 % viac návštevníkov.

Väčšinu návštevníkov tvorili Slováci

Bolo to však stále takmer o pätinu menej ako v rovnakom mesiaci pred pandémiou v roku 2019. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach v júni 1,2 milióna nocí, priemerná dĺžka pobytu bola 2,5 noci. Informoval o tom vo štvrtok Štatistický úrad SR.

Takmer 70 % návštevníkov tvorili domáci hostia, v hoteloch a penziónoch ich bolo v júni ubytovaných 334-tisíc, išlo o 1,4-násobný medziročný nárast.

V porovnaní s predkovidovým júnom 2019 chýbala už len necelá desatina domácich návštevníkov. Ich počet v ubytovacích zariadeniach už prekonal júnové hodnoty z rokov 2017 a 2018. V porovnaní s júnom 2019 bolo v hoteloch a penziónoch o 9 % menej Slovákov a o tretinu menej cudzincov.

Návrat zahraničnej klientely

Aj v júni pokračoval postupný návrat zahraničnej klientely, medziročne vzrástla 3,3-násobne a ubytovacie zariadenia navštívilo 157-tisíc cudzincov.


Vyšplhali sa tak na dvojtretinovú návštevnosť v porovnaní s júnom 2019. Stúpol tak aj podiel cudzincov na celkovom počte hostí.

Kým v prvých dvoch rokoch pandémie mali návštevníci zo zahraničia podiel na návštevnosti približne 17 %, v júni tohto roka už 32 %. V júni 2019 predstavovali až 40 % celkovej návštevnosti.

Najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji


Medziročný rast návštevnosti sa prejavil vo všetkých krajoch. Najviac hostí sa v júni ubytovalo v Bratislavskom kraji, a to 113-tisíc osôb, z toho viac ako polovicu tvorili zahraniční návštevníci.


Nasledovali Žilinský a Prešovský kraj, ktoré oproti Bratislavskému kraju mali iba štvrtinový podiel zahraničných návštevníkov. Spolu tieto tri kraje vytvorili 60 % celkovej návštevnosti, najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji.

V prvom polroku tohto roka sa ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu 1,9 milióna návštevníkov. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 chýbala necelá tretina návštevníkov.


V prvom polroku využilo služby ubytovania 589-tisíc cudzincov, v roku 2019 ich bolo takmer dvojnásobne viac, teda 1,1 milióna.


Pri domácich návštevníkoch bol pokles návštevnosti o necelú štvrtinu oproti roku 2019, od začiatku roka využilo služby ubytovania 1,3 milióna domácich hostí. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach takmer 5 miliónov nocí, v roku 2019 to bolo 7,6 milióna nocí.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie