• Dnes je: Piatok 12. augusta 2022 meniny má Darina

Banky nechcú Ukrajincom vymieňať hrivny za eurá, eurokomisia navrhla kompromisné riešenie

Banky nechcú Ukrajincom vymieňať hrivny za eurá, eurokomisia navrhla kompromisné riešenie

Európska komisia (EK) navrhla, aby krajiny 27-člennej Európskej únie (EÚ) umožnili miliónom ľudí, ktorí utiekli pred vojnou na Ukrajine, vymeniť si ukrajinské hrivny za národné meny hostiteľských štátov. EK v piatok uviedla, že cieľom jej návrhu je podpora koordinovaného postupu únie.

„Tento prístup je nutný z hľadiska toho, že Ukrajinská národná banka pozastavila výmenu hrivien za zahraničné meny, aby chránila obmedzené devízové rezervy,“ konštatovala EK.

„Výsledkom je to, že úverové inštitúcie v členských krajinách EÚ sú neochotné robiť tieto výmeny vzhľadom na obmedzenú konvertibilitu hrivny,“ dodala komisia.


EK navrhla výmenu bez poplatku do sumy 10-tisíc hrivien (306 eur) na osobu podľa oficiálneho výmenného kurzu, ktorý zverejňuje Ukrajinská národná banka. Z Ukrajiny pred vojnou utiekli viac ako štyri milióny ľudí. Z nich viac ako 3,8 milióna pricestovalo do Európskej únie.

Čína sa začala izolovať od Ruska, aby uchránila svoju ekonomiku pred negatívnymi dopadmi sankcií


Čína uvoľnila vládnu kontrolu výmenného kurzu ruskej meny, aby dovolila hodnote rubľa voči čínskemu jüanu oslabovať rýchlejšie.

Fluktuácia ruského rubľa

Tento krok pomôže izolovať čínsku ekonomiku od vplyvu hospodárskych sankcií voči Rusku. Pásmo, v rámci ktorého môže rubeľ fluktuovať oproti čínskej mene v štátom kontrolovanom dennom obchodovaní, sa od piatka zdvojnásobí na 10 percent nahor alebo nadol oproti hodnote, na ktorej sa denné obchodovanie začína. Informoval o tom Čínsky systém obchodovania s devízami.


Rubeľ stratil približne 40 percent svojej hodnoty odvtedy, ako západné vlády odpojili ruské banky od medzinárodného platobného systému SWIFT.

Kalkul Číny

Vylúčenie ruských bánk z tohto systému je odvetou za rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina napadnúť Ukrajinu. Ruská centrálna banka má zablokované svoje devízové rezervy, ktoré by mohla použiť na obranu výmenného kurzu rubľa.


Čína sa nepripojila k iným vládam pri kritike Putinovho útoku a kritizuje západné sankcie. Čínske firmy neprejavujú známky pripojenia sa k západným partnerom pri odchode z Ruska. Podľa ekonómov však čínske firmy pravdepodobne využijú tlak na Moskvu, aby dosiahli výhodnejšie dohody.

Čínske spravodajstvo do veľkej miery opakuje príbehy ruských médií a ruskú propagandu

Vo verejných vyhláseniach a na medzinárodných samitoch sa čínski predstavitelia pokúšajú zaujať zdanlivo neutrálny postoj k vojne na Ukrajine.

U nich doma to však vyzerá ináč, keďže veľká časť čínskeho spravodajstva rozpráva úplne iný príbeh o ruskej invázii. Referuje o tom spravodajský web CNN.


Národná televízia CCTV podsúva približne 1,4-miliardovej populácii informácie o tom, že Spojené štáty možno financujú vývoj biologických zbraní na Ukrajine a ruský prezident Vladimir Putin je obeť, ktorá sa postavila na obranu utláčaného a sužovaného Ruska.

Čínske spravodajstvo do veľkej miery opakuje príbehy ruských médií a ruskú propagandu.

CNN analyzovala takmer päťtisíc príspevkov zo 14 čínskych štátnych médií počas prvých ôsmich dní ruskej invázie uverejnených na čínskej platforme Weibo podobnej Twitteru. Analýza zistila, že z viac ako 300 najčastejšie zdieľaných príspevkov o udalostiach na Ukrajine takmer polovicu tvorili tie, ktoré CNN klasifikovala ako výrazne proruské. Tie často obsahovali vyhlásenia ruských predstaviteľov alebo boli prevzaté z ruských štátnych médií.

Wang I označil Rusko za najdôležitejšieho strategického partnera Pekingu, odmietol odsúdiť vojnu na Ukrajine

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I v pondelok označil Rusko za „najdôležitejšieho strategického partnera“ Pekingu, pričom odmietol odsúdiť vojnu na Ukrajine. Potvrdil tým pozíciu Číny, ktorá sa v otázke konfliktu stavia prevažne na stranu svojho suseda a blízkeho bezpečnostného partnera Ruska.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Čína sa okrem iného zdržala pri hlasovaní Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov o rezolúcii odsudzujúcej ruskú agresiu a požadujúcej stiahnutie vojsk z Ukrajiny. Vinu za nevyprovokovanú ruskú inváziu pritom pripisuje rozširovaniu NATO na východ a nedostatočnej pozornosti k ruským bezpečnostným obavám.

Ruskí oligarchovia sú nespokojní a už hľadajú za Putina náhradu, tvrdí český historik

Časť bohatých ruských miliardárov, ktorí pre sankcie v dôsledku ruského útoku na Ukrajinu prichádzajú o majetky, nie je spokojná s krokmi ruského prezidenta Vladimira Putina.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Ako referuje web ČT24, tvrdí to český historik Alexej Kelin s odvolaním sa na svojho priateľa a taktiež historika Andreja Zubova.

Panika pre tvrdé sankcie

Ako vraví, v Rusku existuje akási pyramída, kde 80 percent ľudí žije v chudobe alebo na jej hranici.

„Väčšina z nich podporuje vojnu a verí štátnej propagande,“ povedal Kelin v Otázkach Václava Moravca. Ďalej nasleduje skupina 18 až 19 percent ľudí, ktorí sú vzdelanejší a s vojnou väčšinou nesúhlasia, no sú často závislí od štátu.

Nakoniec je tu podľa Kelina „špička pyramídy“, jedno až dve percentá, čo predala svedomie za miliardové zisky.


„Títo ľudia už teraz panikária pre sankcie. Nie sú už tak celkom lojálni a hľadajú nového lídra, ktorý by nechal systém (v Rusku) taký, aký je, ale zaistil im pôvodné benefity,“ poznamenal Kelin a dodal, že podľa Zubova zmena nastane v priebehu niekoľkých týždňov.

Putin si oligarchov drží od tela

Už 79-ročný historik sa obáva, že ruskí oligarchovia sami na Putina nedosiahnu. Putin sa podľa neho bojí vzbury v časti armády a dnes si oligarchov už toľko nepúšťa k sebe.


„Verím, že tento pancier dokáže prelomiť len človek so skúsenosťami z KGB, ktorý pozná Putinovo myslenie a je chytrejší než on,“ zamyslel sa.

Putin by mal skončiť za mrežami, tvrdí posledný žijúci prokurátor z Norimberského procesu

Benjamin Ferencz, posledný žijúci prokurátor v Norimberskom procese s nacistickými predstaviteľmi v rokoch 1945 - 1946, vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin by mal skončiť „za mrežami“. Povedal to v rozhovore pre britský The Mirror.

Zločiny, ktoré Rusko teraz pácha na Ukrajine, sú hanbou ľudskej spoločnosti. Zodpovední by sa mali zodpovedať za agresiu, zločiny proti ľudskosti a obyčajné vraždy. Čím skôr začnú ťahať zločincov pred súd, tým šťastnejší budeme,“ povedal Ferencz. Podotkol, že najprv by Rusko potrebovalo úplne novú vládu, aby Putina a jeho okruh najbližších spolupracovníkov mohli zatknúť a uväzniť.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Nepovažuje to však za nereálne a tvrdí, že Putin by napokon mohol skončiť vo väzení ako vodca bosnianskych Srbov Radovan Karadžič. „Je to veľmi realistické,“ dodal Ferencz, ktorý 11. marca oslávi 102. narodeniny. „Všetko, čo potrebujeme, je odhodlanie to urobiť, Rusi nežijú na Mesiaci. Chcem vidieť Putina za mrežami. Je to možné.“ skonštatoval.

Putinovi nejde len o Doneck a Luhansk či Krym, podľa politológa nedokáže fyzicky kontrolovať získané oblasti Ukrajiny

Ruská federácia pod vedením prezidenta Vladimira Putina sa nebude chcieť uspokojiť len s kontrolou Doneckej a Luhanskej oblasti na Ukrajine a s anexiou polostrova Krym.

Pre agentúru SITA to povedal Pavel Havlíček, analytik Výskumného centra Asociácie pre medzinárodné otázky so sídlom v Prahe.

Novorusko a Malorusko

Mapa zobrazovala územie Ukrajiny rozdelené do viacerých celkov. Jedným z nich je takzvané Novorusko, ktoré by od Donbasu siahalo až po Charkov na východe a Odesu na západe.

V strede Ukrajiny od Poltavy po Žitomyr by vznikla Ukrajina, označovaná ako Malorusko. Táto časť by zahŕňala aj Kyjev. Západnú Ukrajinu by tvorili územia Halíče a Volyne a poslednými časťami by boli Zakarpatsko a Bukovina.

Na fyzickú kontrolu budú potrebné náklady

Iné scenáre podľa Havlíčka hovoria o rozdelení Ukrajiny podľa rieky Dneper. Dodáva však, že na fyzickú kontrolu väčšieho územia Ukrajiny bude musieť Rusko vynaložiť obrovské zdroje a náklady, ktoré by dozerali na poriadok v obsadených územiach.

„Každopádne to bude Rusko stáť už s ohľadom na dnes prebiehajúci gerilovú vojnu nesmierne množstvo zdrojov a kapacít,“ konštatoval Havlíček.

Snaha Moldavska je hodná potrestania

Politológ tiež zatiaľ vidí ako málo pravdepodobné, že by sa Putin pustil do ďalšej vojenskej expanzie, ktorá by mohla mať za cieľ napríklad Moldavsko, ktorého jedna časť, Podnestersko, je prakticky pod kontrolou Moskvy.

Snaha Moldavska dostať sa pod vedením prezidentky Maie Sandu do Európskej únie (EÚ) môže byť podľa Havlíčka nebezpečná a „hodná potrestania“. „Moldavské ozbrojené sily by potom neboli pre Putina žiadnou veľkou prekážkou. Z opačnej strany je ale riziko v tom, že by si Moskva znepriatelila ďalšiu krajinu a jej spoločnosť,“ uzatvára Havlíček.


Najčítanejšia najnovšia správa

USA sú za vytvorenie demilitarizovanej zóny okolo Záporožskej jadrovej elektrárne, boj v jej blízkosti je nebezpečný

usa su za vytvorenie demilitarizovanej zony okolo zaporozskej jadrovej elektrarne boj v jej blizkosti je nebezpecny

Spojené štáty podporujú výzvy na vytvorenie „demilitarizovanej zóny“ okolo Záporožskej jadrovej elektrárne na Ukrajine. Ako referuje spravodajský web CNN, vo štvrtok to uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničia.

„Boj v blízkosti jadrovej elektrárne je nebezpečný a nezodpovedný.

Naďalej vyzývame Rusko, aby zastavilo všetky vojenské operácie v ukrajinských jadrových zariadeniach alebo v ich blízkosti, vrátilo plnú kontrolu Ukrajine a podporilo ukrajinské výzvy na vytvorenie demilitarizovanej zóny okolo jadrovej elektrárne,“ uviedol hovorca vo vyhlásení.

Ekvivalent ľudského štítu

Ukrajina i Západ vinia Rusko, že využíva jadrovú elektráreň v Enerhodare pri Záporoží ako vojenskú základňu.

Americký minister zahraničia Antony Blinken minulý týždeň povedal, že „Rusko používa túto elektráreň ako ekvivalent ľudského štítu, v tom zmysle, že strieľa na Ukrajincov z okolia elektrárne“.

„Samozrejme, Ukrajinci nemôžu a nebudú paľbu opätovať, aby nedošlo k hroznej havárii v jadrovej elektrárni. Takže toto je vrchol nezodpovednosti,“ povedal Blinken.


Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok povedal, že Rusko maximalizuje riziko jadrovej katastrofy v zariadení a generálny tajomník OSN António Guterres vyhlásil, že je „situáciou vážne znepokojený“.

Úroveň radiácie je v norme

Krajiny G7 v stredajšom vyhlásení vyzvali Rusko, aby vrátilo Ukrajine plnú kontrolu nad Záporožskou jadrovou elektrárňou a ďalšími jadrovými zariadeniami, pretože boje v jej blízkosti by mohli viesť ku katastrofálnym následkom.

Predstavitelia Enerhoatomu vo štvrtok uviedli, že úroveň radiácie v elektrárni je v normálnom rozsahu napriek opätovnému ostreľovaniu oblasti.


Záporožská jadrová elektráreň je po ruskom ostreľovaní poškodená. Ovplyvnilo to aj úroveň radiácie?

Ruské ostreľovanie Záporožskej jadrovej elektrárne spôsobilo poškodenie zariadenia, ale úroveň radiácie je normálna. Na webe Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) to uviedol jej šéf Rafael Mariano Grossi.


Nehrozí bezprostredné ohrozenie


Ruskí vojaci v uplynulých dňoch viackrát zaútočili na elektráreň. Niekoľko hodín po piatkovej paľbe, ktorá zasiahla vedenie vysokého napätia, v sobotu raketami zasiahli zariadenie elektrárne, v ktorom je uložených 174 kontajnerov s vyhoreným jadrovým palivom.


„Na základe informácií poskytnutých Ukrajinou experti MAAE zhodnotili absenciu bezprostredného ohrozenia jadrovej bezpečnosti v dôsledku sobotňajšieho incidentu,“ skonštatoval Grossi.


Situácia v elektrárni je znepokojujúca

MAAE poznamenala, že sobotňajšie ruské ostreľovanie poškodilo vonkajší systém napájania elektrárne, steny, strechu a okná v priestore skladu vyhoreného jadrového paliva a komunikačné káble, ktoré sú súčasťou systému kontroly radiácie.

Zranený bol aj ukrajinský bezpečnostný pracovník elektrárne. Viditeľné poškodenie kontajnerov s vyhoretým jadrovým palivom ani ochranného perimetra objektu však nenastalo.


Grossi zopakoval, že je vážne znepokojený situáciou v Záporožskej jadrovej elektrárni a dodal, že akékoľvek vojenské akcie, ktoré ohrozujú jadrovú bezpečnosť, musia byť zastavené.


Lídri skupiny G7 vyzvali Rusko, aby vrátilo Ukrajine Záporožskú jadrovú elektráreň. Ohrozuje to región


Skupina siedmich popredných ekonomík sveta G7 odsúdila ruskú okupáciu Záporožskej jadrovej elektrárne a vyzvala Moskvu, aby Ukrajine „okamžite odovzdala plnú kontrolu“ nad zariadením. Referuje o tom spravodajský web BBC.


Ukrajinský personál prevádzkujúci elektráreň „musí byť schopný vykonávať svoje povinnosti bez hrozieb alebo tlaku. Pokračujúca ruská kontrola elektrárne ohrozuje región“, uviedli ministri zahraničných vecí G7 vo vyhlásení.


„Ruská federácia musí okamžite stiahnuť svoje jednotky z medzinárodne uznaných hraníc Ukrajiny a rešpektovať ukrajinské územie a suverenitu,“ dodala skupina G7.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie