• Dnes je: Streda 28. septembra 2022 meniny má Václav

Amnesty International obvinila Rusov, že pri útokoch na Charkov použili kazetovú muníciu a má aj dôkazy

Amnesty International obvinila Rusov, že pri útokoch na Charkov použili kazetovú muníciu a má aj dôkazy

Druhé najväčšie ukrajinské mesto nachádzajúce sa pri hraniciach s Ruskom čelí prakticky od vypuknutia vojny intenzívnemu ostreľovaniu.

14.6.2022 (Webnoviny.sk) - Medzinárodná mimovládna organizácia Amnesty International obvinila Rusko z použitia zakázanej kazetovej munície pri útokoch na Charkov, pri ktorých prišli o život a utrpeli zranenia stovky civilistov.

Spomenuté druhé najväčšie ukrajinské mesto nachádzajúce sa pri hraniciach s Ruskom čelí prakticky od vypuknutia vojny intenzívnemu ostreľovaniu.

„Opakované používanie zakázanej kazetovej munície je šokujúce a je ďalším znakom absolútnej neúcty k životom civilistov,“ povedala konzultantka Amnesty International pre krízové situácie Donatella Roverová.

Ruské sily zodpovedné za tieto „strašné útoky“ musia byť podľa nej brané na zodpovednosť za svoje činy. „Obete a ich rodiny musia dostať odškodnenie,“ dodala.


Amnesty International vo svojej pondelkovej správe citovala viacerých lekárov z charkovských nemocníc. Tí vyšetrovateľom ukázali úlomky, ktoré odstránili z tiel pacientov, preživších a svedkov útokov.

Vojna na Ukrajine: Bitka o Donbas môže byť rozhodujúca a Amnesty má dôkazy o použití zakázanej munície

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že ukrajinské sily od začiatku vojny vyhnali Rusov z viac ako 1000 obcí. Zároveň sľúbil, že oslobodia celé okupované územie vrátane polostrova Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.


Vo svojom videopríhovore povedal, že bitka o Donbas „určite vojde do vojenskej histórie ako jedna z najbrutálnejších bitiek v Európe“ a z pohľadu Európy. „Cena tejto bitky je pre nás veľmi vysoká. Je to hrozné,“ povedal. Front na Ukrajine sa momentálne podľa neho tiahne v dĺžke 2500 kilometrov.


Medzinárodná mimovládna organizácia Amnesty International obvinila Rusko z použitia zakázanej kazetovej munície pri útokoch na Charkov, pri ktorých prišli o život a utrpeli zranenia stovky civilistov.

Spomenuté druhé najväčšie ukrajinské mesto nachádzajúce sa pri hraniciach s Ruskom čelí prakticky od vypuknutia vojny intenzívnemu ostreľovaniu. „Opakované používanie zakázanej kazetovej munície je šokujúce a je ďalším znakom absolútnej neúcty k životom civilistov,“ povedala konzultantka Amnesty International pre krízové situácie Donatella Roverová.


Ruské sily zodpovedné za tieto „strašné útoky“ musia byť podľa nej brané na zodpovednosť za svoje činy. „Obete a ich rodiny musia dostať odškodnenie,“ dodala. Amnesty International vo svojej správe citovala viacerých lekárov z charkovských nemocníc. Tí vyšetrovateľom ukázali úlomky, ktoré odstránili z tiel pacientov, preživších a svedkov útokov.


Ukrajinská polícia spustila vyšetrovanie zabití viac ako 12-tisíc ľudí počas ruskej vojny. Úrady z Kyjevskej oblasti tiež informovali o objavení ďalších obetí s rukami zaviazanými za chrbtom v masovom hrobe neďaleko Buče.

„Strelné rany v kolenách nám hovoria, že ľudí mučili,“ vysvetlil policajný šéf Kyjevskej oblasti Andrij Nebytov. „Ruky zviazané páskou za chrbtom hovoria, že ľudí dlhšie zadržiavali (ako rukojemníkov) a (nepriateľské sily) sa snažili z nich dostať informácie,“ doplnil.


Od stiahnutia ruských jednotiek z oblasti na konci marca, už úrady našli telá 1 316 ľudí. Šéf ukrajinskej národnej polície Igor Klimenko pre agentúru Interfax-Ukraine v pondelok povedal, že vedú kriminálne vyšetrovanie úmrtí viac ako 12-tisíc Ukrajincov. Telá obetí podľa neho ležali na uliciach, v domoch i masových hroboch. Nešpecifikoval pritom, koľko z týchto obetí tvorili civilisti a koľko bolo vojakov.


Najčítanejšia najnovšia správa

Slovenské univerzity nechcú pre vysoké ceny energií prejsť na dištančnú výučbu, plánujú úsporné opatrenia a čakajú na pomoc štátu

slovenske univerzity nechcu pre vysoke ceny energii prejst na distancnu vyucbu planuju usporne opatrenia a cakaju na pomoc statu

Slovenské univerzity nechcú prejsť na dištančnú výučbu. Niektoré z nich ale nevylúčili, že k takémuto kroku môžu v závislosti od situácie pristúpiť, prípadne skúšať v zimnom semestri online.

Univerzity sú zároveň pripravené k 17. novembru ukončiť svoju výučbu, ak sa nedočkajú riešenia. Viaceré slovenské univerzity sa takto vyjadrili pre agentúru SITA.

Verejný prísľub premiéra Hegera

Stanovisko Slovenskej rektorskej konferencie (SRK) z polovice septembra, ktoré požaduje zvrátenie negatívneho financovania vysokých škôl, kompenzáciu zvýšených cien energií, ale i dofinancovanie výpadkov v projektoch, oslovené vysoké školy jednohlasne podporujú.

„V tejto chvíli čakáme na konkrétne záruky naplnenia verejného prísľubu premiéra Eduarda Hegera o dopadoch energetickej krízy na vysoké školy. Dúfame, že slovenské univerzity nebudú musieť pristúpiť ku krokom, ktoré avizovala Slovenská rektorská konferencia, a nebudú musieť k 17. novembru prerušiť vyučovanie. Zároveň dôrazne pripomíname, že sanovanie energetických výpadkov je len jednou z troch kruciálnych požiadaviek vysokých škôl nevyhnutných na zabezpečenie ich bazálnej činnosti. O ich rozvoji dnes ani hovoriť nemôžeme. Paralelne s tým realizujeme celú sériu opatrení s cieľom šetriť energiou a znížiť jej spotrebu,“ vyjadril sa rektor Univerzity Komenského (UK) Marek Števček.


Doplnil, že prioritou je udržať slovenské vysoké školstvo funkčné, ale nezáleží to od nich. Bez pomoci štátu je podľa Števčeka otázkou, kedy dôjde ku kolapsu vysokých škôl, nie či sa to vôbec stane.

Premiér SR a dočasne poverený minister školstva Eduard Heger (OĽaNO) minulý týždeň na stretnutí s prezidentom SRK prisľúbil riešenie situácie s cenami energií.

Usmernenia pre študentov

Má tiež v pláne zorganizovať okrúhly stôl, pri ktorom by sa mal stretnúť so zástupcami SRK aj vybranými členmi vlády, no táto diskusia by sa mala konať až po vymenovaní nového ministra či novej ministerky školstva.


Vysoké školy plánujú viaceré úsporné opatrenia. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ) sa dlhodobo usiluje o zníženie energetickej náročnosti budov, napríklad prostredníctvom zatepľovania budov či výmeny svietidiel.


Univerzita tiež plánuje postupnú výmenu vozového parku. Študentstvo i zamestnanci školy by mali dostať usmernenia, ako môžu prispieť k šetreniu energií.

Prešovská univerzita v Prešove (PU) tiež pracuje na súbore úsporných opatrení, no zároveň čakajú na kroky vlády SR, keďže nepredpokladajú, že by dokázali pokryť ceny energií v prípade ich výrazného nárastu v budúcom roku.

V zime môžu zatvoriť internáty

„Žilinská univerzita v Žiline bude svoje priestory využívať z hľadiska energií efektívnejšie a zavedie úsporné opatrenia. Konkrétne opatrenia budú závisieť od aktuálnej situácie,“ vyjadril sa prorektor pre medzinárodné vzťahy a marketing Žilinskej univerzity v Žiline (UNIZA) Jozef Ristvej.


Podobne i Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU) už v súčasnosti vykonáva kroky na zníženie spotreby energií a v závislosti od vývoja cien zvažuje ďalšie kroky, napríklad zníženie teploty vykurovania, výmenu svietidiel, aj ale úplnú odstávku budov, ktoré nie sú využívané.


V prípade neriešenia cien energií zo strany štátu pripúšťa STU aj uzavretie internátov počas zimného skúškového obdobia a skúšanie online formou.

Podobné opatrenia v oblasti zatepľovania či optimalizácie osvetlenia avizovala v tlačovej správe aj Univerzita Komenského v Bratislave. Počas víkendov a popoludní plánujú zaviesť aj útlmový režim budov, a tiež chcú častejšie využívať prácu z domu.

Intenzívne rokovali

Oslovené univerzity sa vyjadrili, že s dotknutými ministerstvami intenzívne rokovali. PU uviedla, že dosiaľ nedostali žiadne konkrétne opatrenia.


Aj UNIZA potvrdila intenzívnu komunikáciu, najmä s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ).


UPJŠ doplnila, že komunikácia prebieha napríklad prostredníctvom SRK, Klubu kvestorov či Rady vysokých škôl SR, no i so samotnými univerzitami.


Rezort školstva si od UPJŠ vyžiadal vyčíslenie nákladov na zvýšené ceny energií a momentálne požiadavky posudzuje. Aj STU potvrdila opakované požiadavky na kompenzáciu nákladov, a to zo strany všetkých slovenských univerzít.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie