25.3.2022 (Webnoviny.sk) - USA pracujú na pohotovostných plánoch pre prípad, že by sa Rusko pokúsilo zaútočiť na pozemné konvoje dopravujúce zásoby Ukrajine cez členské štáty Severoatlantickej aliancie (NATO).

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Novinárom to povedal na palube lietadla amerického prezidenta poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. Na otázku, či by sa Rusko pokúsilo o bombardovanie takých konvojov, Sullivan odpovedal: „Robíme pohotovostné plány pre možnosť, že sa Rusko rozhodne zasiahnuť územie NATO v tomto alebo akomkoľvek inom kontexte.“

„Prezident dal tak jasne najavo, ako je to možné, svoje absolútne odhodlanie odpovedať rozhodne, spolu s ostatnými členmi našej aliancie, ak Rusko zaútočí na NATO,“ vyhlásil Sullivan.

Tvrdšie sankcie proti Rusku

Dodal, že USA a ich spojenci stále môžu prijať nové opatrenia, aby potrestali Rusko pre jeho inváziu na Ukrajinu. „Samozrejme, existujú dodatočné opatrenia na sprísnenie sankcií a my ich stále budeme vyhodnocovať,“ povedal.

Putin musí byť šokujúco sklamaný zo svojej armády, Gates hovorí o problémoch s velením aj mizernej taktike

Ruský prezident Vladimir Putin „musí byť šokujúco sklamaný" výkonom svojej armády. Myslí si to niekdajší riaditeľ americkej spravodajskej služby CIA Robert Gates. „Na Ukrajine vidíme brancov, ktorí nevedia, prečo tam sú. Nie sú veľmi dobre vycvičení a majú obrovské problémy s velením a riadením a taktiež neuveriteľne mizernú taktiku," poznamenal Gates.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Po dvoch desaťročiach modernizácie a profesionalizácie sa Putinove sily ukazujú ako zle pripravené, zle koordinované a prekvapivo zastaviteľné.

Rozsah doterajších strát ruských vojakov na Ukrajine nie je detailne známy. Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) odhaduje, že za prvé štyri týždne zahynulo 7-tisíc až 15-tisíc ruských vojakov, čo je potenciálne toľko, koľko Rusko stratilo počas celej 10-ročnej invázie v Afganistane.

Celkovo mohlo Rusko doteraz na bojisku prísť o 30-tisíc až 40-tisíc vojakov. Tento údaj pritom zahŕňa zabitých a zranených, ale aj zajatých a nezvestných vojakov.

Raab: Putin a jeho velitelia by mali vedieť, že možno strávia zvyšok života za mrežami

Veľká Británia posilňuje svoju podporu vyšetrovaniu Medzinárodného trestného súdu (ICC) týkajúceho sa páchania vojnových zločinov na Ukrajine prostredníctvom finančných prostriedkov aj špecialistov.

Vojnové zločiny

Britský vicepremiér Dominic Raab sa vo štvrtok v Haagu stretne s ministrami z celého sveta s cieľom ukázať podporu pokračujúcemu vyšetrovaniu ICC.

Stretnutie sa pritom koná deň po tom, ako americký šéf diplomacie Antony Blinken informoval, že ruskí vojaci na Ukrajine podľa administratívy prezidenta Bidena páchajú vojnové zločiny a Spojené štáty budú spolupracovať na stíhaní páchateľov.

Spojené štáty síce nie sú členským štátom ICC, no môžu pomáhať napríklad so zhromažďovaním dôkazov proti ruským silám.

Koalícia medzinárodných partnerov

Veľká Británia, ktorá je členským štátom, podľa Raaba poskytne ICC dodatočné finančné prostriedky vo výške jedného milióna libier a pridelí vojakov so špecializáciou na zber spravodajských informácií, aby súdu pomohli odhaliť dôkazy o vojnových zločinoch.

Na pomoc s vyšetrovaním mobilizujú aj tím vyšetrujúci vojnové zločiny, pôsobiaci pri protiteroristickej jednotke metropolitnej polície.

„Spojené kráľovstvo dnes spája koalíciu medzinárodných partnerov, aby poskytli financovanie a posily z radov vyšetrovateľov pre posilnenie vyšetrovania možných vojnových zločinov na Ukrajine," skonštatoval Raab pred stretnutím a dodal, že „prezident Putin a jeho velitelia by mali vedieť, že budú niesť zodpovednosť za svoje činy a hrozí im, že strávia zvyšok života za mrežami".

Hlavný prokurátor ICC Karim Khan tento mesiac spustil vyšetrovanie po tom, ako ho o to formálne požiadali desiatky členských krajín.

(1 EUR = 0,83280 GBP)

Putin by mal skončiť za mrežami, tvrdí posledný žijúci prokurátor z Norimberského procesu

Benjamin Ferencz, posledný žijúci prokurátor v Norimberskom procese s nacistickými predstaviteľmi v rokoch 1945 - 1946, vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin by mal skončiť „za mrežami“. Povedal to v rozhovore pre britský The Mirror.

„Zločiny, ktoré Rusko teraz pácha na Ukrajine, sú hanbou ľudskej spoločnosti. Zodpovední by sa mali zodpovedať za agresiu, zločiny proti ľudskosti a obyčajné vraždy. Čím skôr začnú ťahať zločincov pred súd, tým šťastnejší budeme,“ povedal Ferencz. Podotkol, že najprv by Rusko potrebovalo úplne novú vládu, aby Putina a jeho okruh najbližších spolupracovníkov mohli zatknúť a uväzniť.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Nepovažuje to však za nereálne a tvrdí, že Putin by napokon mohol skončiť vo väzení ako vodca bosnianskych Srbov Radovan Karadžič. „Je to veľmi realistické,“ dodal Ferencz, ktorý 11. marca oslávi 102. narodeniny. „Všetko, čo potrebujeme, je odhodlanie to urobiť, Rusi nežijú na Mesiaci. Chcem vidieť Putina za mrežami. Je to možné.“ skonštatoval.

Putinovi nejde len o Doneck a Luhansk či Krym, podľa politológa nedokáže fyzicky kontrolovať získané oblasti Ukrajiny

Ruská federácia pod vedením prezidenta Vladimira Putina sa nebude chcieť uspokojiť len s kontrolou Doneckej a Luhanskej oblasti na Ukrajine a s anexiou polostrova Krym.

Pre agentúru SITA to povedal Pavel Havlíček, analytik Výskumného centra Asociácie pre medzinárodné otázky so sídlom v Prahe.

Novorusko a Malorusko

Mapa zobrazovala územie Ukrajiny rozdelené do viacerých celkov. Jedným z nich je takzvané Novorusko, ktoré by od Donbasu siahalo až po Charkov na východe a Odesu na západe.

V strede Ukrajiny od Poltavy po Žitomyr by vznikla Ukrajina, označovaná ako Malorusko. Táto časť by zahŕňala aj Kyjev. Západnú Ukrajinu by tvorili územia Halíče a Volyne a poslednými časťami by boli Zakarpatsko a Bukovina.

Na fyzickú kontrolu budú potrebné náklady

Iné scenáre podľa Havlíčka hovoria o rozdelení Ukrajiny podľa rieky Dneper. Dodáva však, že na fyzickú kontrolu väčšieho územia Ukrajiny bude musieť Rusko vynaložiť obrovské zdroje a náklady, ktoré by dozerali na poriadok v obsadených územiach.

„Každopádne to bude Rusko stáť už s ohľadom na dnes prebiehajúci gerilovú vojnu nesmierne množstvo zdrojov a kapacít,“ konštatoval Havlíček.

Snaha Moldavska je hodná potrestania

Politológ tiež zatiaľ vidí ako málo pravdepodobné, že by sa Putin pustil do ďalšej vojenskej expanzie, ktorá by mohla mať za cieľ napríklad Moldavsko, ktorého jedna časť, Podnestersko, je prakticky pod kontrolou Moskvy.

Snaha Moldavska dostať sa pod vedením prezidentky Maie Sandu do Európskej únie (EÚ) môže byť podľa Havlíčka nebezpečná a „hodná potrestania“. „Moldavské ozbrojené sily by potom neboli pre Putina žiadnou veľkou prekážkou. Z opačnej strany je ale riziko v tom, že by si Moskva znepriatelila ďalšiu krajinu a jej spoločnosť,“ uzatvára Havlíček.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Sociálna poisťovňa bude od roku 2026 zasielať poistencovi dôchodkovú prognózu, teda informáciu o jeho predpokladaných dôchodkových nárokoch.

Pripravovaný návrh vyhlášky

„Cieľom návrhu vyhlášky je preto vytvorenie jednotného dokumentu obsahujúceho informácie, ktoré majú uľahčiť porozumenie nárokom z povinného dôchodkového systému, prípadne stavu a hodnote úspor v starobnom dôchodkovom sporení,“ uviedlo ministerstvo.

Prognóza závisiaca od veku poistenca

Penzijnú prognózu poisťovňa sprístupní do 31. mája kalendárneho roka na elektronickom účte poistenca. Sociálna poisťovňa však bude povinná zaslať poistencovi dôchodkovú prognózu aj poštou.

Periodicita zasielania dôchodkovej prognózy bude závisieť od veku poistenca. Ak má poistenec viac ako 18 rokov a menej ako 50 rokov a bol dôchodkovo poistený aspoň jeden deň, dôchodkovú prognózu bude dostávať každých päť rokov. Ak má poistenec viac ako 50 rokov, bude penzijnú prognózu dostávať každý rok.

Tri scenáre

Dôchodková prognóza bude obsahovať základnú a alternatívnu prognózu výšky starobného dôchodku, získané obdobie dôchodkového poistenia a premenné, od ktorých je výška jeho budúceho dôchodku závislá, ako aj dôchodkový vek poistenca. Základná prognóza dôchodku má obsahovať tri scenáre, ktoré by sa mali odvíjať od predpokladaného vývoja parametrov ovplyvňujúcich výšku starobnej penzie.

Alternatívna prognóza má zohľadňovať zmeny faktorov, na ktoré má mať vplyv aj samotný poistenec, napríklad zvýšenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby, získanie dôchodkového poistenia, či účasť v druhom dôchodkovom pilieri. Dôchodková prognóza bude obsahovať aj informáciu o vplyve inflácie na výšku budúceho dôchodku.