Fajčiarov čakajú krušné časy. Potom čo sa ceny cigariet a bezdymových tabakových výrobkov zvyšovali tri roky po sebe, pripravuje sa ďalšie zdražovanie.

Vláda totiž hľadá možnosti na krytie dier v štátnom rozpočte a ako jedno z hlavných riešení navrhuje práve zvyšovanie spotrebnej dane z tabaku.

Maskované úmysly

Daň uvalená na spotrebu tabaku by mala slúžiť na odrádzanie od fajčenia a tiež napomáhať riešeniu zdravotných dopadov tohto zlozvyku. Ibaže tak to nie je. Vlády začali tabak zdaňovať dávno predtým, ako boli známe jeho škodlivé účinky.

V praxi tak táto daň, podobne ako aj ostatné spotrebné dane slúži najmä na krytie vládnych výdavkov. „Skutočným cieľom zvyšovania spotrebných daní je zvyšovanie všeobecných príjmov štátnych pokladníc. Výnos sa nepoužíva na sanáciu problému kvôli ktorému sa vyberajú – napríklad liečenie zdravotných problémov,“ upozorňujú analytici z Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS).

V analýze „Index pestúnskeho štátu“, na ktorej spolupracovali analytici z desiatich krajín a hlavným autorom je Christopher Snowdon sa pozreli bližšie na to, ako štát zdaňuje naše „hriechy“. Záverom výskumu je, že vlády sa stále vo väčšej miere snažia prostredníctvom daní zasahovať do života ľudí a obmedzovať ich slobodu voľby.

Počet krajín, ktoré v súčasnosti uvaľujú spotrebnú daň na sladené nápoje, sa viac ako zdvojnásobil – z piatich v roku 2017 na dvanásť v roku 2023. Vo väčšine krajín daň na sladené nápoje zahŕňa aj nápoje s umelými sladidlami. Podobne niektoré štáty zdaňujú elektronické cigarety, aj keď neobsahujú nikotín.

Podľa analytikov pritom neexistuje preukázateľný súvis medzi mierou tejto regulácie a pozitívnymi dopadmi na ľudí. „Tieto opatrenia sú v platnosti viac ako desať rokov, súvislosť medzi prísnejšími nariadeniami týkajúcimi sa pitia, stravovania, fajčenia a očakávanou dĺžkou života nie je zrejmá,“ konštatuje INESS.

Istý príjem

Zvyšovanie daní z tabaku je bežnou praxou naprieč celou EÚ. Vo väčšine krajín už ich miera dosiahla 70-80 % z ceny krabičky a podľa nastavených daňových kalendárov budú rásť aj v najbližších rokoch. Miera fajčenia v EÚ však stále dosahuje viac ako 20 % a situácia nie iná ani na Slovensku.

Fajčiari predstavujú pre štátny rozpočet istotu príjmu, preto pri snahe zakryť diery v rozpočte sú vždy prví na rane. Podľa prognóz rezortu financií by mal štát len tento rok na spotrebnej dani z tabaku vybrať približne 960 miliónov eur. Vyzbierať peniaze od fajčiarov je ľahšie, ako napríklad hľadať úspory na platoch štátnych zamestnancov. Len máloktorý fajčiar totiž dokáže prestať.

Nízku úspešnosť snahy fajčiarov o abstinenciu potvrdzujú aj skúsenosti z praxe s odvykaním. Iba s pomocou vlastnej pevnej vôle to dokáže 3 až 5 percent fajčiarov, uvádza aliancia NIE Rakovine a pripomína, že bývalým fajčiarom sa človek stáva, keď nefajčí viac ako rok.

Dopady na ľudí s nízkym príjmom

A zatiaľ čo s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou príjmy vlády z tabaku čoskoro presiahnu miliardu eur, zhruba milión fajčiarov na Slovensku musí počítať, s tým, že ich príjmy výrazne klesnú.

Slovensko malo v júni najvyššiu infláciu v celej eurozóne, obchodníci hovoria o tom, že ľudia v snahe ušetriť obmedzujú svoje nákupy, no pre fajčiarov sú cigarety tovarom dennej spotreby.

Fajčenie je pritom doménou predovšetkým ľudí s nižším príjmom. Zdražovanie tak pocítia najmä obyvatelia v regiónoch, kde príjmy zďaleka nedosahujú takú výšku, ako vo veľkých mestách a najmä v Bratislave, kde ministerstvo financií kreslí svoje daňové plány.

Diskusia beží

Ministerstvo financií zvyšovanie spotrebnej dane z tabaku obhajuje tým, že táto daň nezasahuje prácu a neznižuje ekonomickú aktivitu. Podľa analytikov je však spôsob jej nastavenia a výberu nespravodlivý, pretože štát neustále počíta s rastom príjmov od vybranej skupiny spotrebiteľov a prenáša tak na ňu stále vyššiu záťaž.

„Myslíme si, že selektívny prístup k daňovej politike je nespravodlivý a dominovať by mala naopak zdravotná stránka zdaňovania. Na to, by ale najprv museli byť dostupné analýzy vývoja spotreby tabakových výrobkov. Takáto analýza by mala rozlišovať škodlivosť jednotlivých produktov,“ konštatuje INESS v rámci verejnej diskusie k návrhu. INESS napríklad upozorňuje, že kvôli absencii spaľovania v bezdymových tabakových produktoch, či elektronických cigaretách sa pri ich spotrebe znižuje vystavenie škodlivým účinkom a tiež prakticky zaniká pasívne fajčenie.

„V súčasnom daňovom nastavení je výrazná disproporcia zdaňovania menej škodlivých bezdymových výrobkov. Z tohto dôvodu by mala sadzba dane na bezdymové výrobky klesnúť v súlade s princípom ‚harm reduction‘ (znižovanie rizika, pozn. red.),“ dodáva INESS, ktorý tiež navrhuje naviazanie výnosov dane z tabaku na financovanie zdravotníctva.

Jednoduché „presťaň“ nestačí

Inštitút moderného spotrebiteľa (IMS) zasa upozorňuje, že hoci by to bolo ideálne, vel?a ľudí neprestane fajc?it? ani pri vytrvalom zvys?ovani? spotrebnej dane.

„Nemo?z?eme ignorovat?, z?e niektori? l?udia s konzuma?ciou nikoti?nu nevedia, c?i nechcu? prestat?. Ak fajc?iarovi povieme, z?e jediny? spo?sob, ako si zleps?it? svoje zdravie je prestat?, nepresvedc?i?me vs?etky?ch.“

Preto je aj podľa IMS dôležité opatrenia na obmedzovanie fajčenia kombinovať so znižovaním rizika, čo v praxi znamená odporúčať fajčiarom, aby prešli na menej škodlivé výrobky. Nastavenie dani pritom podľa IMS mo?z?e zohrávať dôležitú úlohu.

Vládny analytik: Je potrebné to vyčistiť

Nastavenie daní by mohlo odrážať rozdiely v škodlivosti rôznych výrobkov aj podľa analytika Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií Juraja Šuchtu.

„Je dôležité pri zdaňovaní cigariet skúsiť trošku vyčistiť štartovaciu čiaru a zohľadniť, akým spôsobom škodia zdraviu. Toto ešte dnes nemáme, ale ak existujú informácie o tom, ako jednotlivé tabakové výrobky škodia zdraviu, tak je dobre tú štartovaciu úroveň zdanenia nastaviť,“ uviedol Šuchta v diskusii o ozdravovaní verených financií na TA3.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

9.12.2023 (SITA.sk) - Izraelské bojové lietadlá v noci na sobotu bombardovali Pásmo Gazy vrátane niektorých zmenšujúcich sa kúskov územia na juhu, ktoré Jeruzalem odporučil palestínskym civilistom ako evakuačné oblasti.

Najnovšie bombardovanie prišlo po tom, ako USA vetovali rezolúciu Organizácie Spojených národov požadujúcu okamžité humanitárne prímerie v Gaze napriek tomu, že ju podporila väčšina členov Bezpečnostnej rady OSN.

Od začiatku vojny medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva zomrelo viac ako 17 400 ľudí.

Viac o téme: Izraelsko-palestínsky konflikt

Ministerstvo však nezverejňuje informácie, koľko obetí tvoria civilisti a koľko bojovníci.

Vojna vypukla po tom, ako Hamas začiatkom októbra vtrhol do južného Izraela a zabil zhruba 1 200 ľudí, prevažne civilistov. Zodpovednosť za civilné obete v Gaze podľa Izraela nesie hnutie Hamas, pretože civilistov využíva ako ľudské štíty.

USA naďalej odmietajú prímerie

Od prvého decembra, čiže od skončenia niekoľkodňového prímeria, bolo zabitých viac ako 2 200 Palestínčanov.

Napriek rastúcemu medzinárodnému tlaku administratíva amerického prezidenta Joea Bidena naďalej trvalé prímerie odmieta a tvrdí, že by umožnilo Hamasu prežiť a ohrozovať Izrael.