• Dnes je: Utorok 18. mája 2021 meniny má Viola

Ak si myslíte, že pandémia COVID-19 pomôže životnému prostrediu, ste na omyle

Ak si myslíte, že pandémia COVID-19 pomôže životnému prostrediu, ste na omyle

Znečistenie ovzdušia je dôležitým determinantom zdravia, najmä medzi zraniteľnými skupinami, ako sú deti, ľudia s chronickými ochoreniami, starší ľudia alebo ekonomicky a sociálne znevýhodnené osoby.

Každoročne si pripomíname Deň Zeme. Pri pohľade na pandémiu, s ktorou svet ešte stále zápasí, sa preto mnohí pýtajú, aký dopad mali lockdowny a zmena správania sa ľudí na životné prostredie. Ukazuje sa, že nie taký, v aký sa dúfalo.

V prvom rade v poslednom roku menej cestujeme, a to aj na kratšie vzdialenosti. I keď sa kvôli epidemiologickým rizikám počas pandémie omnoho viac ľudí presúvalo autom namiesto ekologickejšej hromadnej dopravy, stále hovoríme o dobrej zmene.

Produkovali sme tiež menej odpadu, čo dokazuje aj tohtoročná štúdia amerického Národného centra pre biotechnologické informácie (NCBI). Po januárovom lockdowne v Spojených štátoch sa znečistenie ovzdušia tuhými časticami znížilo o 35 percent.


Epidemiologické opatrenia boli účinné aj pre znižovanie emisií skleníkových plynov. „Denné globálne emisie CO? (oxid uhličitý) sa začiatkom apríla 2020 znížili o 17 percent,“ uvádza sa v štúdii podľa časopisu Excalibur.

Krátkodobý efekt

Čo je ale napriek týmto dobrým správam dôležité povedať, to je fakt, že pozitívne dopady na životné prostredie majú iba krátkodobý efekt. Pandémia ochorenia COVID-19 nemala celkový pozitívny vplyv na životné prostredie.


Navyše, nadmerné používanie plastov vo forme jednorazových rukavíc, rúšok a ďalších osobných ochranných prostriedkov (OOP), ktoré sú pre životné prostredie veľmi škodlivé, môžu v minulom roku dosiahnutý pokrok ľahko minimalizovať.


Zvýšená pozornosť sa však napriek problémom s likvidáciou OOP venuje najmä kvalite ovzdušia. Daňou za dýchanie znečisteného vzduchu sú predčasné úmrtia, nižšia produktivita, práceneschopnosť, ako aj zvýšené náklady na zdravotný systém.

Znečistenie ovzdušia je dôležitým determinantom zdravia, najmä medzi zraniteľnými skupinami, ako sú deti, ľudia s chronickými ochoreniami, starší ľudia alebo ekonomicky a sociálne znevýhodnené osoby.

Slovinský projekt

Tento problém si výrazne uvedomujú odborníci v Slovinsku, ktorí sa v hlavnom meste rozhodli zapojiť ľudí do jedinečného projektu. Nechali obyvateľov Ľublany vyznačiť na online mape miesta, o ktorých si myslia, že je tam kvôli autám najhorší vzduch.


Účastníci označili na mape viac ako 200 lokalít a vyplnili krátky dotazník, v ktorom opísali úroveň znečistenia. Autori projektu na niektoré z týchto miest umiestnili monitory kvality vzduchu.

Ďalšie monitory umiestnili do oblastí, v ktorých žijú zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú napríklad materské školy či nemocnice. Od 1. do 22. februára tohto roka, teda v čase prísneho lockdownu, následne celkovo na 186 takýchto miestach merali kvalitu ovzdušia.


Ukázalo sa, že napriek tomu, že ľudi pracovali väčšinou z domu a školy boli zatvorené, znečistenie ovzdušia emisiami NO? z dopravy bolo stále prítomné, ako uvádza na svojich stránkach Európska aliancia verejného zdravia (EPHA).

Pokles aj v Bratislave

„Na niektorých miestach koncentrácia NO? prekročila štandardy kvality ovzdušia (nad 40 g / m3). Väčšina lokalít mala úroveň NO? medzi 30 a 40 g / m3, čo bolo pod limitom štandardov kvality ovzdušia,“ píše sa v správe.

Podobné výsledky na Slovensku ešte v apríli minulého roka zaznamenal aj Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), ako pre portál vZdravotníctve.sk uviedol vedúci odboru monitorovania kvality ovzdušia Martin Kremler.


„Počas prvého mesiaca opatrení, v porovnaní s desaťročným priemerom rokov 2010 až 2019 daného obdobia, koncentrácie NO? na 17 mestských staniciach SHMÚ poklesli priemerne o 24,5 percenta,“ uvádza SHMÚ.


Výrazný pokles koncentrácií nastal hlavne na dopravných staniciach v časoch medzi šiestou a 20 hodinou, pričom v čase špičky bol na Trnavskom mýte v Bratislave zaznamenaný maximálne pokles až na úrovni 52 percent NO? oproti desaťročnému priemeru.

Nie až tak dobré správy

Všetky tieto údaje sú však úzko späté s meteorologickými javmi. „Pokiaľ je rok, kedy sú často hmly a inverzie, tak koncentrácie NO? budú vyššie. Pokiaľ je veterný rok s väčším množstvom zrážok, koncentrácie budú nižšie, a to pri rovnakých emisiách,“ upozorňuje Kremler.


Tieto dva vplyvy treba podľa Kremlera od seba oddeliť, no je to veľmi zložité. Zároveň, stále hovoríme len o úrovni NO?, kde sa síce hladiny znížili, ale pri množstve prachových časticíc vo vzduchu už tento jav nezaznamenali.

„Výsledky z iných staníc ako tých, ktoré ovplyvňujú emisie z dopravy, teda hodnoty iných emisií, priemyselných alebo z vykurovania, opatreniami významnejšie ovplyvnené neboli,“ dodáva na záver Kremler.


Napriek tomu, že výraznejšiu a hlavne dlhodobú zmenu v kvalite ovdzušia pandémia nepriniesla, odborníci hovoria, že zmena životného štýlu priniesla aspoň nový pohľad na to, ako inak ešte môžeme šetriť životné prostredie.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie