• Dnes je: Sobota 04. februára 2023 meniny má Veronika

6 spôsobov, ako sa vyhnúť nástrahám internetu

6 spôsobov, ako sa vyhnúť nástrahám internetu

Odpusťte si uverejňovanie „bozkávacích“ fotiek a verejných vyznaní lásky.

Už ste si skúšali vygoogliť vaše meno alebo meno niekoho iného, aby ste zistili o ňom viac?

Pozor však, nie ste jediní.

Tu je niekoľko dobrých rád, vďaka ktorým predídete mnohým komplikáciám.

1. Ešte predtým, než na internet niečo dáte, položte si otázku: „Vadilo by mi to, keby sa to objavilo na stanici na plagáte?“ Ak si na to odpoviete kladne, určite to nezverejňujte.


2. Všetko radikálne, fanatické, zosmiešňujúce vášho nadriadeného alebo nemiestne vtipy o práci, si nechajte radšej pre seba. Aj šéfovia totiž googlujú.

3. Prihlasovať sa všade celým menom nie je najlepší nápad. No na druhej strane sa vyvarujte tiež krkolomným prezývkam. Najvhodnejšie je vytvoriť si falošnú identitu, vrátane adresy, telefónneho čísla či dátumu narodenia. Novú identifikáciu používajte vždy. Stačí jediná chyba a internetová stopa povedie k vášmu pravému menu.


4. Facebook rozlišuje tváre, keď ich na fotkách pomenujete. Preto tam radšej nikoho neoznačujte a aktivujte si, že chcete kontrolovať príspevky, v ktorých vás priatelia označia. Predídete tak tomu, že vás nadriadený uvidí v nelichotivých záberoch na vrchole alkoholického opojenia, alebo váš nádejný zoberie roha, keď uzrie vaše pikantné foto v náručí viacerých mužov.

5. Netreba zabúdať na jednu vec, a to aby sa k vašim príspevkom nedostali cudzí ľudia. Nechcete predsa, aby vám napríklad vaša konkurencia ukradla prácne nazbierané pracovné kontakty.

6. Odpusťte si uverejňovanie „bozkávacích“ fotiek a verejných vyznaní lásky. A pokiaľ túžite najdrahšiemu poslať vašu fotku v spodnej bielizni, pošlite ju pre istotu „bez hlavy“. Potom to až tak nebude vadiť, ak by sa to nejakým nedopatrením dostalo na internet.

Slováci a Slovenky navštevujú internet rovnako intenzívne ako je priemer EÚ, ale priority sa líšia

Vlani len sedem percent ľudí na Slovensku v štatistickom zisťovaní uviedlo, že nikdy nepoužili internet. Slováci a Slovenky navštevujú internet rovnako intenzívne, ako je priemer Európskej únie. Priority sa však líšia.

Vedieme v nákupoch cez internet, ale zaostávame v internetovom bankovníctve. Na sociálnych sieťach je aktívna rovnaká časť slovenskej populácie než v únii, ale komunikácia s verejnou správou cez internet je oveľa redšia.

Čo zmazalo digitálnu medzeru medzi EÚ a Slovenskom?

Pred pandémiou 12 percent osôb na Slovensku nikdy nevyužilo internet. Vlaňajších sedem percent ľudí bez internetovej skúsenosti je podľa Eurostatu už porovnateľných s priemerom za Európsku úniu. Digitálnu medzeru medzi úniou a Slovenskom pomohlo zmazať vynútené používanie elektronických služieb počas pandémie.

Zatváranie obchodov, úradov, škôl a firiem viedlo k častejšiemu online objednávaniu tovarov, ale aj stravovacích, dopravných, obslužných, niekde aj zdravotných služieb. Zovšedneli streamovacie kanály, online vyučovanie či pracovné porady.

V Bratislavskom kraji len dve percentá ľudí vo veku od 16 do 74 rokov nikdy nepoužili internet

Podiel ľudí, ktorí nemajú žiadnu skúsenosť s internetom, klesal naprieč Slovenskom. V Bratislavskom kraji až na 2 percentá. Na východnom Slovensku však naďalej zostáva 10 percent obyvateľov vo veku od 16 do 74 rokov, ktorí ešte nikdy nevyužili internet.

Väčšinou nemajú potrebné zručnosti, preto sú vylúčení z digitálnej ekonomiky. Desať percent nie je kritický podiel, tretina európskych regiónov má rovnaké alebo horšie výsledky. Zarážajúci je nepatrný pokrok v ostatnom desaťročí.

Zvýšil sa podiel každodenných návštevníkov internetu.

Čoraz viac ľudí chodí na internet každý deň. Či už na súkromné, alebo pracovné účely, v práci alebo doma. Digitálne najsilnejší Bratislavský kraj s 90 percentami denných návštevníkov internetu je na tom rovnako ako oblasť Prahy, Berlína či Hamburgu. Západné, stredné a východné Slovensko sú s 80 percentami porovnateľné s Burgenlandom či Bavorskom.

Slovenský vidiek vs. zvyky na vidieku EÚ

Už pred pandémiou patrili Slováci a Slovenky medzi skúsených objednávateľov tovarov cez internet. Online nákupy sa nesústredili len v mestských sídlach.

Do vidieckych oblastí smerovali internetové nákupy častejšie, než je zvykom na vidieku v únii. Je to podmienené veľkostne i sortimentne menším spotrebiteľským trhom, ale aj horším pokrytím odľahlých obcí predajňami. Užívateľská potreba nakupovať cez internet súvisí aj so slabou dopravnou prepojenosťou vidieckych oblastí.

Internetové objednávky obsahovali potraviny a drogériu v rovnakej miere, odevy a voľne dostupné lieky vo väčšej miere, e-knihy a služby v menšej miere, ako bol priemer EÚ. Vo väčšom rozsahu Slováci a Slovenky nakupovali tovar z Ázie.

Pandémia priala online nakupovaniu

Počas pandémie Slovensko patrilo medzi krajiny EÚ s najväčším rozmachom online nakupovania. Vlani až 77 percent ľudí uviedlo, že v ostatných 12 mesiacoch objednávali tovar alebo služby cez internet. V EÚ to bolo 68 percent.

V únii je len zopár krajín, vrátane Luxemburska, Dánska či Holandska, kde online nakupuje väčšia časť populácie ako na Slovensku. Zloženie internetových nákupných košíkov v týchto bohatších krajinách sa od slovenského odlišuje. Ich obyvatelia viac platia za komerčné služby.

Menej rozšírené internetové bankovníctvo

Odlišný je aj spôsob platenia za tovary a služby. Kým v Dánsku a Holandsku vyše 90 percent ľudí používalo internetové bankovníctvo, na Slovensku iba necelých 50 percent. Nižší podiel ľudí s internet bankingom v únii má len Bulharsko a Rumunsko, kde veľa obyvateľov nemá bankový účet.

Pri rozsiahlom využívaní online nakupovania na Slovensku to pravdepodobne nesúvisí s prístupom k internetu ani s nevlastnením bankového účtu. Môže ísť o rozhodnutie jednotlivca, ktoré závisí od dôvery. Tá bola doposiaľ založená na osobnom prístupe ku klientovi.

Význam e-služieb bude narastať spolu s rastúcimi poplatkami za úkon na pobočke, so zatváraním bankových pobočiek či s rozširovaním činnosti virtuálnych bánk.

Na sociálnych sieťach aktívni, menej komunikatívni s verejnou správou

Smartfóny a tablety dali internetu okrem jeho informačného či nákupného zamerania aj veľmi obľúbenú komunikačnú funkciu. Rovnako ako v EÚ, aj na Slovensku je viac ako polovica obyvateľov aktívna na sociálnych sieťach, na Facebooku, Instagrame, Snapchate, TikToku alebo Twitteri.

Európskymi lídrami v tomto smere sú Dánsko a Maďarsko. V kontaktovaní verejných inštitúcií cez internet však zaostávame.

Málo online kontaktov s verejnou správou majú najmä ľudia s nízkym vzdelaním, mladí, nepracujúci či ľudia narodení v zahraničí. Pandemické obdobie ukázalo, že ľudia rýchlo nabehnú na digitálne technológie v oblastiach, ktoré im to vedia ponúknuť. Najlepšiu ponuku dali obchodné kanály. Verejný a finančný sektor zaostal.



Najčítanejšia najnovšia správa

Na diaľnici D1 sa stala reťazová nehoda, zrazilo sa osem áut

na dialnici d1 sa stala retazova nehoda zrazilo sa osem aut

4.2.2023 (Webnoviny.sk) - Na diaľnici D1 smere od Popradu na Prešov v 365. kilometri hlási polícia reťazovú dopravnú nehodu. Ako pre agentúru SITA potvrdila prešovská krajská policajná hovorkyňa Jana Ligdayová, ide o zrážku asi ôsmich vozidiel. Podľa jej slov zatiaľ nie sú hlásené vážne zranenia, úsek je ale neprejazdný.

Polícia na sociálnej sieti informovala, že na miesto sa aktuálne presúvajú záchranné zložky.


Počasie