• Dnes je: Streda 22. novembra 2017 meniny má Cecília

Predbežné hodnotenie svetovej meteorologickej organizácie WMO o stave globálnej klímy za rok 2017

Predbežné hodnotenie svetovej meteorologickej organizácie WMO o stave globálnej klímy za rok 2017

Rok 2017 sa pravdepodobne zaradí medzi tri najteplejšie roky novodobej histórie meteorologických meraní a pozorovaní (1880 - 2017)

Podľa najnovšej predbežnej správy Svetovej meteorologickej organizácie (World Meteorological Organization WMO) o stave klímy v roku 2017 vychádzajúcej z údajov spracovaných za obdobie prvých 9 mesiacov roka 2017 (január až september 2017), sa rok 2017 veľmi pravdepodobne zaradí medzi tri najteplejšie roky novodobej histórie meteorologických meraní a pozorovaní (1880 - 2017).

WMO tiež uviedla, že tento rok bude po rokoch 2015 a 2016 jedným z troch najteplejších rokov všetkých čias, pričom oba predchádzajúce roky ovplyvnil fenomén El Niňo, ktorý môže prispievať k zvýšeniu teploty ovzdušia.


Organizácia ďalej uviedla, že priemerná teplota medzi januárom a septembrom tohto roka bola o pol stupňa Celzia vyššia, ako bol priemer medzi rokmi 1981-2010. K zvýšovaniu nameraných teplôt podľa WMO aj tento rok podielali rastúce koncentrácie skleníkových plynov v atmosfere a zároveň aj stúpajúca hladina svetových oceánov.


Počasie v roku 2017 bolo sučastne poznamenané sériou mimoriadne závažných extrémov z ktorých mnohé mali katastrofálne dôsledky (hurikány, sucho, povodne alebo vlny horúčav).


Správa svetovej meteorologickej organizácie o stave klímy v roku 2017, prezentovaná v rámci 23. výročnej konferencie zmluvných strán o klimatickej zmene COP23 Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) prebiehajúcej v nemeckom meste Bonn (6. – 17. 11. 2017), s hlavným cieľom stanoviť pravidlá implementácie Parížskej dohody z roku 2015, je zameraná na dôsledky prejavov počasia na ľudskú bezpečnosť, prosperitu a životné prostredie.


Rok 2017 sa pravdepodobne zaradí nielen medzi tri najteplejšie roky v histórii meteorologických pozorovaní za globálne najteplejšími rokmi 2016 a 2015, ale súčasne aj medzi roky s množstvom poveternostných extrémov, zahŕňajúcich hurikány a povodne, závažné vlny tepla aj sucha. Podľa správy WMO dlhodobé ukazovatele, ako pokračujúci nárast koncentrácie atmosférického oxidu uhličitého (CO2), vzostup hladiny svetových oceánov a rast kyslosti morskej vody, či rýchly úbytok množstva ľadu v Arktíde, patria medzi nespochybniteľné indikátory prebiehajúcej klimatickej zmeny.

Globálna teplota v roku 2017

Správa WMO uvádza, že globálny priemer teploty vzduchu bol v období mesiacov január až september 2017 približne o 1,1 °C vyšší ako v predindustriálnom období (v porovnaní s normálom 1981 - 2010 ide o nárast o +0,47 ± 0,08 °C).

V období prvých deviatich mesiacov roku 2017 rekordne teplé boli predovšetkým regióny v južnej časti Európy, v severnej, východnej a južnej Afrike, v ázijskej časti Ruska a v Číne.


Z dôvodu výskytu silného javu El Nino, rok 2016 zostane pravdepodobne aj naďalej najteplejším rokom histórie meteorologických meraní, a roky 2015 a 2017 sa zaradia na druhé a tretie miesto najteplejších rokov aspoň od roku 1880. Rok 2017 sa pravdepodobne stane vôbec najteplejším rokom v histórii bez priameho vplyvu fenoménu El Nino

WMO správa ďalej uvádza, že obdobie rokov 2013 až 2017 bude veľmi pravdepodobne vôbec najteplejšou 5-ročnou periódou zaznamenanou od roku 1880 (+0,4 °C v porovnaní s normálom 1981-2010, +1,03 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím).

Atmosférické zrážky

Z pohľadu množstva atmosférických zrážok za obdobie od začiatku roka 2017 boli silne nadnormálne (až extrémne) úhrny zrážok zaznamenané predovšetkým na území Severnej Ameriky (najmä v USA), zrážkovo nadnormálne podmienky boli ďalej pozorované aj v Južnej Amerike (predovšetkým v Argentíne), v Číne alebo v niektorých regiónoch juhovýchodnej Ázie.


Normálne, no mierne nadpriemerné úhrny zrážok boli zaznamenané aj v niektorých oblastiach Afriky, vrátane Sahelu. Naopak, monzúnové obdobie prinieslo do oblasti Indie celkovo podpriemerné zrážky (o 5 % menej ako dlhodobý priemer). K relatívne suchším regiónom, s významne podnormálnymi zrážkami, sa v priebehu roka 2017 zaradili oblasti ako Mongolsko, Stredomorie, Somálsko či vnútrozemie Kanady.

Sneh a ľad

Rozsah arktického morského ľadu bol výrazne podpriemerný v priebehu celého roka 2017 a dosahoval rekordne nízke hodnoty predovšetkým v období mesiacov január až apríl. Sezónne maximum rozsahu arktického morského ľadu zaznamenané začiatkom marca 2017 sa zaradilo medzi päť najnižších v období existencie satelitných záznamov (1979 – 2017). V dôsledku nadpriemerných zrážok vo forme snehu a len krátkeho obdobia topenia ľadu bol v Grónsku pozorovaný nárast jeho celkového objemu (a hmotnosti) o viac ako 40 mld. ton za rok. Treba však súčasne pripomenúť, že jeho celková bilancia je od roku 2002 výrazne negatívna. Aj napriek prírastku v roku 2017, grónsky ľadovec stratil za posledných 15 rokov zo svojho pôvodného objemu/hmotnosti približne 3 600 mld. ton ľadu.

Oceány

Hladina svetových oceánov a morí bola v priebehu väčšiny roka 2017 relatívne stabilná, pričom dosahovala úrovne zo začiatku roka 2015 ( najmä v dôsledku silného fenoménu El Nino ). Podobne ako globálna teplota vzduchu, aj teplota oceánov a morí bola v priebehu roku 2017 mimoriadne vysoká a pravdepodobne sa zaradí medzi tri najvyššie hodnoty v histórii meteorologických meraní a pozorovaní

Klimatické zmeny a budúcnosť

Generálny tajomník WMO, Petteri Taalas, uvádza, že mnohé zo zaznamenaných extrémnych prejavov počasia v tomto roku nesú znaky vplyvu klimatickej zmeny spôsobenej nárastom koncentrácie skleníkových plynov podmienených ľudskou činnosťou. Súčasne dodáva, že uvádzaná súvislosti bude predmetom ďalších analýz. Extrémne prejavy počasia vplývajú na potravinovú bezpečnosť miliónov ľudí.


Prieskum Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo pri OSN (FAO) poukázal na to, že v rozvojových krajinách je poľnohospodárstvo (pestovanie plodín, chov zvierat, rybolov a lesníctvo) zodpovedné až za 26 % všetkých škôd a strát spojených s povodňami, suchami a inými nepriazňami počasia stredne veľkého až veľkého regionálneho rozsahu.


Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie pri OSN (WHO) je globálny dopad vĺn horúčav na zdravie závislý nielen na pretrvávajúcom všeobecnom trende otepľovania, ale aj na tom, ako sú vlny horúčav distribuované v oblastiach s ľudským osídlením. Najnovšie výskumy poukazujú na skutočnosť, že celkové riziko výskytu zdravotných ťažkostí a úmrtí spojených s vlnami horúčav trvalo narastá od roku 1980. V súčasnosti až 30 % svetovej populácie žije v klimatických podmienkach, v ktorých je výskyt dlhotrvajúcich vĺn horúčav pomerne častý a pravidelný.


Medzi rokmi 2000 a 2016 narástol počet ľudí vystavených vlnám horúčav o približne 125 miliónov. V roku 2016 bolo v dôsledku počasím spôsobených prírodných nešťastí nutné presídliť až 23,5 milióna ľudí.

Najnovší výhľad Medzinárodného menového fondu (IMF) naznačuje, že nepriaznivé následky negatívnych prejavov počasia sú

koncentrované v krajinách s relatívne teplým podnebím, v ktorých žije viac ako 60 % svetovej populácie.


Prehľad najzávažnejších extrémov počasia v priebehu roku 2017 možno nájsť v správe WMO.


Odporúčame:

Počasie na 10 dní




počasie



Počasie