• Dnes je: Streda 28. júna 2017 meniny má Beáta

Vakcinácia proti kiahňam sa prvýkrát uskutočnila pred 220 rokmi

Vakcinácia proti kiahňam sa prvýkrát uskutočnila pred 220 rokmi

Berkeley/Bratislava 13. mája (TASR) - Vakcinácia proti pravým kiahňam sa prvýkrát uskutočnila pred 220 rokmi v britskom meste Berkeley. Práve tu lekár Edward Jenner 14. mája 1796 zaočkoval osemročného Jamesa Phippsa proti kiahňam a začal tým éru vakcinácie. Výraz vakcína a vakcinácia pochádza od latinského názvu kravy (vacca).

Prvé správy o šírení pravých kiahní (variola) sú zo staroveku. Pravlasťou ochorenia bola pravdepodobne stredná Afrika. Nákaza sa rozšírila do Ázie najmä rozvojom dopravy a devastovala celé populácie. Najlepšie dokumentované sú epidémie v 18. storočí v Európe, kedy počet chorých dosiahol 200 miliónov a 60 miliónov osôb zomrelo. Po vyliečení z choroby ostávali zmrzačenia – deformácie svalov a kĺbov, slepota a kožné defekty.

Ochranou proti zákernému smrteľnému ochoreniu bola tzv. variolizácia. Bol to zákrok (známy od nepamäti) podobný očkovaniu, pri ktorom sa človeku do kože vnášal obsah vriedkov kiahňami zasiahnutej osoby. Toto preventívne opatrenie malo spôsobiť ľahký priebeh ochorenia a následnú imunitu. Riziko úmrtí po variolizácii ostávalo vysoké (3-4 percentá) a metóda neviedla k zníženiu intenzity alebo k prerušeniu epidemického procesu. Variolizácia bola bežná napr. v Indii, kde sa s ňou oboznámili kolonizujúci Briti a takto očkovali napríklad príslušníkov armády.

Prvú variolizáciu v Európe vykonali na britskom kráľovskom dvore v roku 1721. V ten istý rok v Prešove prvýkrát v kontinentálnej Európe použil variolizáciu župný lekár Ján Adam Raymann.

Neskôr nie veľmi bezpečný spôsob očkovania nahradila vakcinácia. Jej autorom bol vidiecky lekár Edward Jenner. Ten spozoroval, že dojiči, ktorí sa nakazili neškodnými kravskými sypanicami (kiahňami), ostali uchránení od zvyčajne smrteľne prebiehajúcich ľudských kiahní. Vyvodil z toho, že ľudia by moli byť chránení cielenou infekciou kravskými sypanicami vo forme očkovania. Koncom 18. storočia tak Jenner spôsobil revolúciu v možnostiach vtedajšej medicíny. Na kiahne v tom čase zomieralo 15–40 percent nakazených.

Nakazená dojička poskytla látku a Jenner ňou zaočkoval dieťa, o ktorom vedel, že kravské kiahne neprekonalo. O pár týždňov vykonal nebezpečný pokus, keď už pravými kiahňami opäť chlapca naočkoval. Dieťa neochorelo a Jenner tak získal potvrdenie svojej teórie, že očkovaný človek na kiahne neochorie. Keď svoje zistenie tlmočil v roku 1797 Kráľovskej spoločnosti (Royal Society), odbili ho, že jeho myšlienka je príliš revolučná. Jenner potom vykonal vakcináciu na ďalších deťoch aj na svojom 11-mesačnom synovi. Napriek úspechu bola nová metóda vysmievaná a stala sa aj námetom pre karikaturistov. Po čase si však získala dôveru a rozšírila sa.

Od Jennera, milovníka prírody a jej bystrého pozorovateľa pochádza aj zistenie, potvrdené oveľa neskôr, že mláďa kukučky vyhodí z hniezda mláďatá svojich hostiteľov a zabezpečí si tak potrebnú starostlivosť.

zdroj: www.epis.sk