• Dnes je: Piatok 28. júla 2017 meniny má Krištof

Nová rozprávka po piatich rokoch

Nová rozprávka po piatich rokoch

Štátne divadlo Košice uvedie Ronju, dcéru lúpežníka Astrid Lindgrenovej Košice, 5.

Košice, 5.apríla 2017 ( WBN/PR ) – Štátne divadlo Košice uvedie Ronju, dcéru lúpežníka Astrid Lindgrenovej Do repertoáru Štátneho divadla Košice pribudne po piatich rokoch nová rozprávka. V piatok 7. apríla bude mať na javisku Historickej budovy Štátneho divadla Košice slovenskú premiéru rozprávkový príbeh Ronja, dcéra lúpežníka z pera slávnej Astrid Lindgrenovej, „mamy“ Pipi Dlhej Pančuchy. V novembri 2017 si celý svet pripomenie 110. výročie jej narodenia. Astrid Lindgrenová je jednou z najznámejších autoriek románov, poviedok, divadelných hier pre deti. Švédska prozaička získala v roku 1958 cenu Hansa Christiana Andersena, čo je jedna z najprestížnejších cien pre autorov detskej literatúry. „Nepokúšam sa nič vysvetľovať Pipi alebo inou knihou. Píšem, aby sa pobavilo to dieťa vo mne a dúfam, že keď to robím, tak sa pobavia aj iné deti. A na to, ako by mala vyzerať dobrá detská kniha, nemám odpoveď. Pokúšam sa pri písaní byť pravdivá z umeleckého uhla pohľadu, to je jediné pravidlo, ktoré ma vedie. Nie je nič inšpirujúcejšie, ako to dieťa vo mne, to dieťa, ktorým som raz bola. A človek nemusí mať vlastné deti, aby napísal knihu pre deti. Jediná podmienka je, spomenúť si na to dieťa, ktorým človek bol. Práve to dieťa vie veľmi dobre, čo chcú počuť iné deti: rozprávky príbehy, ktoré rozosmejú, rozplačú, dovolia triasť sa strachom a vzrušením z dobrodružstva, ktoré dovolia byť nahnevanými a občas i hlúpymi, ale najmä v ktorých sa môžu cítiť malé a ustráchané, ale aj silné a odvážne, aby prekonali strach,“ hovorila o písaní pre deti Lindgrenová.

K celosvetovým oslavám narodenia najslávnejšej detskej spisovateľky sa pripojí aj Štátne divadlo Košice, ktoré po piatich rokoch opäť prinesie titul určený predovšetkým detskému divákovi, hoci inscenácia Ronja, dcéra lúpežníka bude rozprávkou pre celú rodinu. Príbeh o zbojníkovej dcére Ronji je jedným z najkrajších príbehov o priateľstve, odvahe a dobrodružstve. „Ronja dcéra lúpežníka nie je "čistá" rozprávka, ale skôr podobenstvo o čistote citov, pravde, úprimnosti, o porozumení, o pochopení toho druhého, o zbavení sa nenávisti, o láske. Možno to pre niekoho vyznie banálne, ale cez postavy Ronje a Birka dospievame a múdrieme a snažíme sa porozumieť, čo je v živote k prežitiu najdôležitejšie. Lindgrenová nikdy nemala typických hrdinov, vždy boli v niečom výluční, špeciálni, svojskí a v tom originálni. A je krásne, keď vieme deti viesť k tejto originalite, spontánnosti, láske k prírode, zodpovednosti a pravde,“ hovorí o novej inscenácii dramaturgička Miriam Kičiňová.

Pre košické divadlo ho zdramatizoval Peter Palik, ktorý je aj režisérom pripravovanej rozprávkovej inscenácie. Do realizačného tímu si pozval viac ako zaujímavých spolupracovníkov. Scénu pripravuje Pavol Andraško, o bábky a kostýmy sa postará Eva Farkašová a o pohyb hercov choreografka Ivana Kučerová. Pesničkami a hudbou do predstavenia prispieva Martin Geišberg, dramaturg, básnik i hudobník a divadelný fotograf v jednej osobe, ktorý spolupracoval s mnohými slovenskými a českými divadlami. Košičania ho poznajú aj z účinkovania v spoločných hudobno-dramatických projektoch s otcom Mariánom a bratom Marekom. Keďže je Ronja príbehom o zbojníkoch, v predstavení nebudú chýbať ani bojové scény, ktoré s hercami pripravuje Petr Nůsek, český profesionálny choreograf, učiteľ a poradca dobového šermu, špecialista na športový šerm, na zbrane a boj vo filme, herecký a šermiarsky dublér. Jeho rukopis niesli bojové scény v mnohých filmoch a seriáloch ako Borgia, Solomon Kane, Pokoj v duši, Wanted, Kroniky Narnie: Princ Kaspian či Báthory

V hlavných postavách Ronji a Birka diváci uvidia Líviu Michalčík Dujavovú v alternácii s Radkou Šutlákovou a Tomáša Dira v alternácii s Kevinom Ivankom. Ich znepriatelených otcov Mattisa a Borku si zahrajú Peter Cibula a Andrej Palko. V ďalších postavách budú účinkovať Adriana Ballová, Henrieta Kecerová, Róbert Šudík, František Balog, Peter Čižmár, Stanislav Pitoňák a Juraj Zetyák. Okrem hercov divadla budú v predstavení účinkovať aj študenti Konzervatória Jozefa Adamoviča z Košíc.

Režisér Peter Palik: Lindgrenovej deti učia žiť aj dospelých

Režisérom novej rozprávky Ronja, dcéra lúpežníka, ktorá bude mať premiéru v piatok 7. apríla na javisku Historickej budovy Štátneho divadla Košice, je Peter Palik. V rozhovore s dramaturgičkou Miriam Kičiňovou hovoril o prvom stretnutí s týmto príbehom, ale aj o tom, v čom sú deti v rozprávkach Astrid Lindgrenovej výnimočné a ako učia žiť aj dospelých.

Prečo vás z mnohých rozprávok Astrid Lindgrenovej zaujal práve príbeh o osudovom nepriateľstve a priateľstve, ktoré zároveň bolo medzi Ronjou a Birkom?

Tento príbeh ma oslovil už ako dieťa. Moja generácia pozná tento príbeh najmä z úžasného koprodukčného filmu, ktorý sa stal v osemdesiatych rokoch doslova kultovou záležitosťou. Je pravda, že tento príbeh je u nás menej známy, a oproti našim západným susedom, nemá takmer žiadnu inscenačnú tradíciu. Preto sa teším, že Štátne divadlo Košice, nám dalo priestor a uvedie Ronju, dcéru lúpežníka ako prvé na Slovensku. Lindgrenová v ňom, na pozadí konfliktu dvoch zbojníckych rodín, shakespearovským spôsobom spracováva tému priateľstva (detskej lásky) dvoch detí. Úžasne vykreslila vzťah tvrdohlavého otca s rovnako tvrdohlavou dcérou. Všetko to rámcuje témou prírody, ku ktorej si detskí hrdinovia tiež hľadajú vzťah a to ich životy formuje.

Svet príbehov, ale najmä postavy Astrid Lindregovenj sú plné netypických hrdinov. Čím sú ti sympatickí alebo aj nesympatickí? Čomu nás učia?

Lindgrenovej hrdinovia nie sú rozprávkoví. Často sú to len obyčajné deti, žijúce svoj obyčajný život, ktorý však invencia autorky dokáže zmeniť na rozprávku. Či už sú to deti z Bulerbynu, Emil z Lönnebergy, Ronja, či Pippi . Všetko sú to deti s obrovskou dávkou fantázie, chuťou žiť a objavovať svet. Skrz ne, sa môžeme naučiť žiť aj my, a uvedomiť si, že aj tie najbanálnejšie životné situácie môžu mať nádych dobrodružstva, a že len súcit, porozumenie a dobré medziľudské vzťahy nám môžu prinášať šťastie. Stačí len otvorene vnímať svet a bytosti okolo nás. Jednoducho žiť tu a teraz.

Dá sa tento príbeh stále považovať za rozprávku? Je to často viac pohľad detí na neduhy sveta dospelých…

Záleží od uhla pohľadu. Dalo by sa povedať, že rozprávkami môžu byť všetky príbehy, ktoré sa snažíme vyrozprávať iným, či už za pomoci literatúry, filmu alebo divadla. Bez ohľadu na to, či sú určené deťom alebo dospelým. Sila Lindgrenovej rozprávania tkvie v tom, že odhaľuje intímny svet detí. Nepozerá sa naň z vrchu, ale z vnútra . Dobre ho pozná a výborne mu rozumie. Bez toho, aby som si nekriticky idealizoval detský svet, môžem povedať, že je omnoho spontánnejší, nezištnejší, emocionálnejši a nespútanejší ako ten „dospelácky“. V detskej optike sa naše problémy javia prinajmenšom divne. Ronja, dcéra lúpežníka je príbeh učený pre celú rodinu.

Zameraním ste režisér bábkového divadla, učíte na katedre bábkarskej tvorby. Aké boli vaše pocity pri vstupe do rýdzo činoherného prostredia? Uvidíme aj postupy, ktoré sú typické pre bábkové divadlo? Museli sa herci „učiť“ nové veci?

Zásadne to nerozlišujem. Samozrejme, že pri práci v činohre kladiem viac dôraz na herca, ale i tu (ak je priestor), sa neostýcham použiť aj nejaké bábkarské finesy. Rozprávkové tituly si proste istý prvok ilúzie pýtajú. Herci sa sprvoti trocha obávajú, ale keď pochopia, že všetko je len hra, tak sa dokážu pre nové výrazové prostriedky nadchnúť. Verím, že to tak bolo aj v tomto prípade.

S akými pocitmi by mali diváci odchádzať z predstavenia, aby ste boli spokojní?

Hoci sa to možno neočakáva, ale aj rozprávka môže v sebe skrývať témy, ktoré sú aktuálne a hýbu našou spoločnosťou. V Ronji je to napríklad motív mladej generácie, ktorá odmietne staré lúpežnícke praktiky, a vyberie si život v pravde, láske a v harmónií s prírodou. Určite budem rád, ak niektoré z Lindgrenovej posolstiev zapôsobí na detských alebo dospelých divákov. Ale celkom sa uspokojím aj s tým, ak diváci v divadle pookrejú, neoľutujú čas strávení v hľadisku, a budú sa chcieť do divadla znova vrátiť.

VIDEOPOZVÁNKA:

VIAC O PREDSTAVENÍ –
http://sdke.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=1597%3Aastrid-lindgrenova-ronja-dcera-zbojnika&catid=41%3Arepertoar&lang=sk


REZERVÁCIA VSTUPENIEK –
https://www.navstevnik.sk/detail-podujatia?showId=1010139

Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.

Počasie