Na svete chýba 160 miliónov žien

NAÍ DILLÍ/LONDÝN 26. (WEBNOVINY) - Viaceré regióny sveta majú dlhodobý problém s nerovnováhou medzi počtom žien a počtom mužov. V stredu na tento fenomén upozornili experti v správe, v ktorej sa venujú globálnej populácii. Tá by mala podľa ich výpočtov koncom októbra dosiahnuť hranicu siedmich miliárd.



Odborníci problém označujú ako "demografická maskulinizácia", pod čím majú na mysli situáciu, keď spoločnosť trpí príliš vysokým počtom mužov v porovnaní s veľkosťou ženskej populácie. O tzv. prirodzenej rovnováhe medzi oboma pohlaviami sa dá hovoriť vtedy, ak na 100 žien pripadá 104 až 106 mužov. Akékoľvek zmeny v tomto pomere sa už nedajú vysvetliť inak ako neprirodzenými zásahmi "zvonka".



Problémom príliš početnej mužskej populácie trpia najmä ázijské krajiny - v Indii a vo Vietname pripadá v súčasnosti na 100 dievčat až 112 chlapcov. Ešte alarmujúcejšia situácia panuje v Číne, kde je to až 120 a v niektorých oblastiach až viac ako 130 chlapcov na 100 dievčat. Tento fenomén sa rozšíril aj do kaukazských krajín ako Azerbajdžan, Gruzínsko a Arménsko a evidujú ho aj v Srbsku a Bosne.



O probléme začal ako jeden z prvých otvorene hovoriť indický nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Amartya Sen, ktorý ho opísal vo svojej publikácii pod titulom Chýba nám viac ako 100 miliónov žien. Podľa demografov v súčasnosti svetu "chýba" až 160 miliónov žien.



Dôvodom sú predovšetkým tradície. Podľa odhadov prestížneho britského medicínskeho časopisu The Lancet sa v Indii každoročne vykoná až pol milióna umelých prerušení tehotenstva len preto, že ide o plody ženského pohlavia. Situácia sa v tomto smere v posledných rokoch zlepšila, spoločnosti však teraz čelia deficitom dospelých žien, ktorý môže viesť k zvýšeniu spoločenského napätia, keďže boj o ne sa medzi mužmi vyostrí.



Zem bude mať o pár dní sedem miliárd obyvateľov



Svetová populácia dosiahne k 31. októbru sedem miliárd ľudí. Vyplýva to zo 126-stranovej správy, ktorú v stredu zverejní Populačný fond OSN (UNFPA). Každý rok podľa neho pribudne na svete najmenej 80 miliónov ľudí. V roku 2100 bude na Zemi žiť najmenej desať miliárd obyvateľov, tento počet však môže v prípade trochu vyššej pôrodnosti dosiahnuť až 15 miliárd.



Hlavným dôvodom prudkého nárastu obyvateľstva je "baby boom" v 50. a 60. rokoch minulého storočia. Zvýšila sa tiež priemerná dĺžka života zo 48 rokov polovici v 20. storočia na dnešných asi 68 rokov. Detská úmrtnosť klesla o dve tretiny.



Prosperita, lepšie vzdelávanie a prístup k antikoncepcii viedol postupne k populačnému poklesu v niektorých bohatších krajinách, čo môže v budúcnosti viesť k nedostatku pracovných síl a k ďalším problémom. V zaostalejších krajinách populácia narastá rýchlejšie.



Za posledných 60 rokov klesla pôrodnosť vo svete z priemeru šiestich detí na jednu ženu na dnešných 2,5 dieťaťa na ženu. V rozvinutých ekonomikách však tento priemer dnes predstavuje 1,7 dieťaťa na ženu. Mladí ľudia do 25 rokov tvoria až 43 percent dnešnej populácie sveta. "Nárast populácie je v mnohom úspechom ľudstva - žijeme dlhšie a zdravšie životy," povedal riaditeľa UNFPA Babatunde Osotimehin.



Zo záverov správy vyplýva, že zvyšujúci sa počet mladých dospelých je šancou pre málo rozvinuté krajiny vymaniť sa z chudoby. Dôležité je však zabezpečiť pre nich pracovné miesta. Nárast populácie prinesie so sebou environmentálne problémy, keďže bude narastať aj dopyt po potravinách, energiách, vode, príbytkoch a ďalších surovinách.



Nárast počtu obyvateľstva si podľa UNFPA bude vyžadovať zvýšenie boja proti chudobe a zintenzívnenie ochrany životného prostredia. Najviac narastá populácia v mestách, ktoré v niektorých prípadoch vytvárajú desaťmiliónové aglomerácie. Najväčšou je Tokio s 36,1 milióna obyvateľmi, nasleduje Naí Dillí s 22 miliónmi a Sao Paolo a Mumbaj s 20 miliónmi.



Pred dvetisíc rokmi žilo na Zemi asi 300 miliónov ľudí. Približne v roku 1800 tento počet dosiahol jednu miliardu. Dve miliardy obyvateľov žilo na svete v roku 1927 a o 30 rokov neskôr to boli už tri miliardy. Počet obyvateľov dosiahol štyri miliardy v roku 1974, päť miliárd v roku 1987, šesť miliárd v 1999 a sedem v roku 2011.



Najviac ľudí žije v Ázii (4,2 miliardy). Afrika, ktorá má miliardu obyvateľov, má najväčší nárast obyvateľstva. V roku 2044 by mala mať už dve miliardy obyvateľov. Najľudnatejšou krajinou je Čína s 1,35 miliardy obyvateľov. Nasleduje India, ktorá má 1,24 miliardy ľudí. Očakáva sa však, že India za 50 rokov predbehne Čínu.