Heinrich Rudolf Hertz sa narodil pred 155 rokmi

BRATISLAVA 22. februára (WEBNOVINY) - Jednotka frekvencie - Hertz



Hertz (Hz) je odvodenou jednotkou frekvencie v sústave SI (Medzinárodná sústava jednotiek). Vyjadruje, koľko pravidelných dejov sa odohrá za jednu sekundu. Jeden hertz jednoducho znamená „jedenkrát za sekundu“, alebo 100 Hz znamená „stokrát za sekundu“. Jednotka sa používa na opis ľubovoľného periodického deja - napríklad ľudské srdce môže biť s frekvenciou 1,2 Hz. Meno hertz bolo prijaté organizáciou CGPM (Conférence générale des poids et mesures) v roku 1960, nahradilo predchádzajúce meno tejto jednotky, cyklov za sekundu (cycles per second - cps), spolu s príslušnými násobkami (kilocykly, megacykly a tak ďalej). Nemecký fyzik, mechanik a bádateľ v oblasti elektromagnetických vĺn Heinrich Rudolf Hertz sa narodil pred 155 rokmi.



Fyzika, podľa ktorého je pomenovaná jednotka frekvencie - Hertz, si v stredu pripomenul aj internetový gigant Google.



Hertz sa narodil v Hamburgu, v rodine advokáta a senátora Gustava Ferdinanda Hertza. Študoval techniku, neskôr sa rozhodol venovať fyzike na univerzitách v Mníchove a Berlíne. V roku 1880 získal doktorát, pôsobil ako docent fyziky v Kiele a v roku 1885 sa stal profesorom v Karlsruhu. V roku 1889 v Bonne nahradil slávneho R. Clausia. Tam pôsobil po zvyšok svojho života. V 30-tych rokoch 20. storočia boli jeho spisy v Nemecku verejne pálené, pretože jeho otec bol Žid.



Heinrich Rudolf Hertz bol prvým, kto experimentálne dokázal existenciu elektromagnetického žiarenia. Dokázal Maxwellovu teóriu elektromagnetického poľa a teoreticky ju aj zapísal. Vynašiel generátor elektromagnetických vĺn, s ktorým dokázal, že vlny existujú, lomia sa, interferujú a polarizujú rovnako ako svetlo. Na základe tohto poznania dal v roku 1890 Maxwellovým rovniciam symetrickú formu a vyjadril vzťah elektromagnetických polí v látkach. Opísal ich interakcie s magnetmi. Je tvorcom tzv. Hertzovho potenciálu. Hertz sa však domnieval, že elektromagnetické vlny sa nenávratne rozptyľujú do priestoru, a preto im nepripisoval praktický význam. Ten dokázali ďalší vedci až po Hertzovej smrti.



Hertz formuloval Maxwellove rovnice šírenia elektromagnetických vĺn aj v pohybujúcich sa prostrediach. Tie neskôr využili fyzici pri hľadaní pohybu Zeme vzhľadom na nepohyblivý éter a tým aj dospeli k špeciálnej teórii relativity.



Ďalšími pokusmi Hertz objavil fotoelektrický jav a katódové lúče. Skúmal prechod katódových lúčov kovovou vrstvou, čím položil základ korpuskulárneho žiarenia. Hertz sformuloval aj všeobecný variačný princíp mechaniky. Vypracoval celú teoretickú mechaniku bez pojmu sily a zaviedol pojem neholonómnych väzieb. Okrem elektriny sa zaoberal i pružnosťou, pevnosťou a fluorescenciou látok.



Informácie pochádzajú zo stránok h.r.herz.szm.com, 3d-car-shows.com, en.wikipedia.org.